Po chvíli radosti a objímania vyšla Hanka so Soňou pred budovu. Chceli spolu zájsť niekam na pohárik a štrngnúť si na úspešné štátnice. A trošku uvoľniť aj riadne stiahnutý žalúdok. No vonku ju čakal šok. Naľavo stál Adam s Barborkou a napravo Dušan...
Docitala som knihu od Betty Mahmoodyovej Bez dcery neodidem a mam z toho strasne zly pocit.
Je to tak surove, ked matke unesu deti a to este do krajiny tretieho sveta.
Musím sa Vám vyžalovať, možno sa mi trochu uľaví a možno tým dám podnet iným maminám, ktoré majú podobný problém, aby neverili slepo lekárom, a urobili pre svoje dieťa viac, než ja.
V stredu som bola s dcérou v nemocnici v BB na kontrole a poslednej injekcii, ktorú jej ortopéd pichal do kolena, na posilnenie podvýživenej a zmäknutej chrupavky.
Mam neskutocne zle obdobie. Bola som s malym pat dni v nemocnici, ale musela som odist a jeho nechat tam este vraj na tri dni... Ani som nechcela, ale crevna chripka a oslabenie ma donutili.
Pridem domov a tu ma okrem maminy ani nik neobsluzil, ved viete cajik tabletku. Moj muz je jednoducho ignor.
Som zufala... strasne, aj z neho aj z toho ze som dieta nechala v nemocnici...
Na každom kroku na nás útočí reklama so zázračnými kozmetickými prípravkami, tabletkami na chudnutie od výmyslu sveta, ale aj "cukríkmi", alebo čajíkmi pre pre krásu. Zaujímali by ma tie posledné.
Také malé sny, ktoré keď sa naplnia dokážu urobiť obrovskú radosť. Ten klobúk veru stál za to. Aj švihadlo už mám. A teraz prišiel rad na kolieskové korčule. Ešte som nemala v živote nijakú zlomeninu, je najvyšší čas :)
Tak si tu tak “listujem” v elektronickej forme knih a casopisov.. internet a moderna doba.. musim sa trosku usmievat.. prave vcera, ano bolo to vcera, po vsetkych tych diskusiach o svadbe a spolocnom byvani som si uvedomila, ze ja UZ s tym mojim Matejom naozaj zijem Tak velmi som si to priala a zbehlo sa to vsetko tak akosi rychlo, ze som si to ani nestihla uvedomit.. nikdy som z toho nemala obavy, ani zmiesane pocity, tesila som sa..
Áno, havária! Hrôza, strach, bezmocnosť, triaška, šok......To som včera o 13.28 hod. zažila! Jazdím od r. 1983 bez nehody a včera: Veľké ťuk do mňa! Konečne som dnes už v pohode!? Ďakujem !!!! Stále sa pri tejto nepríjemnej spomienke chvejem a tisnú sa mi slzy do očí!!!
Tak velmi som si to priala a zbehlo sa to vsetko tak akosi rychlo, ze som si to ani nestihla uvedomit.. nikdy som z toho nemala obavy, ani zmiesane pocity, tesila som sa..
