Nadisiel nas velky den, nastupu do skolky. Marko sa medzi deticky tesil, ako to zhruba chodi v skolke vedel z materskeho centra.
Vybrala som skolku, ktora bola z skusenosti znamych dobra hodnotenim...
Rano sme dorazili na siedmu.
Priestory su ubohe, ale vascina skolok je este v totalitnom vyzore, aspon tie u nas...
Proste nic moc, bola som sklamana triedou a este viac ucitelkou ku ktorej nas priradili.
Vypisali sme papiere, tel. cisla, maly sa hral s hrackami, spokojne bez hluku.
Nic sa nedialo do chvile, kym ucitelka nezacala s jeho hodnotenim. To sme tam boli asi desat minut.
"Hrozne rozprava, my tu mame vascich recnikov... je to dost slabe."
Ahojte dievčatá.... ani neviem ako začať.Voláke mám nanič obdobie.Také depresívne a cítim sa ako vygumovaná.Tak by som vám chcela niečo napísať,čo má hĺbku a o čom by sa dalo pokecať ale nič zo mňa nevypadne.Tak sem iba chodím a čítam.Ako napr. ste privítali Alenku z ríše divov,tak som sa chcela zapojiť,ale nič...proste nič.To je stršné..cítim sa ako z inej planéty.Viem ,že máte radšej veselé témy ale nedalo mi to.Prišlo mi to ako ospravednenka za to ,že sa nezapájam do diskusií aj keď by som chcela.Aj keď nie všetci sa zapájajú,myslela som ž
Našiel si ma v kúte zastrčenú
Pôsobiacu vystrašene...
...miluješ ma ešte
a či cítiš čosi k inej žene,
ku tej čúze celkom cudzej?
Frustrujúci pocit
ovládol ma
V noci
odišiel si z domu
z nášho hradu
Prekvapil ma závan toho chladu
Z tvojej postele
nečakane
Čakám čo sa teraz stane
Čo sa udeje?
Slza skúma povrch mojej tváre,
ošumelej
ako prachom
Zapadnutá
učebnica nádeje.
Nič sa nedeje.
Je to možné?
Zem sa netrasie,
Vyšlo slnko na oblohu
Skrátka
jasné a prekrásne počasie.
Ako z básnikovho slohu.
Je to zvlastne ako internet dokaze pomoct v udrzani kontaktov.. nie som mama (zatial), ale moja najlepsia kamaratka z detstva, mimochodom poznate ju pod nickom klicka, ma krasneho 2 rocneho chlapca a ja zboznujem, ked ho mozem rozmaznavat (ci vlastne skor jeho maminu) kupovanim tych krasnych malinkatych veciciek pre deti.. esteze ma klicka nesklamala a rozhodla sa pre karieru “nanicmama”
A tak som vlastne tu, na tejto stranke…ak vam to nevadi, poziciam si pre karieru “nanicmama” mojich dvoch synovcov (10, 3 mesiace) a niekedy toho maleho od klicky.. mhhh teoreticky ani taky titul “nanicteta” nie je na zahodenie Kedze som sa v ramci hladania odpovedi na zivotne otazky odstahovala do Italy (ci to bolo skor pre tie cierne oci a tmavu plet toho fesaka, ktoreho teraz volam “zlato” ???) tak som strasne rada, ze som konecne nadabila na super stranku v slovenskom jazyku (clovek by neveril aky zacne byt vlastenec zijuc v cudzej zemi), na vasu “bandu”, ktora vyzera k svetu a musim sa vam priznat, ze sa este doteraz chlamem od smiechu na tych vytvoroch od vasich krpcov… A tak som tu… aj ked nemozem pisat o detoch (alebo len o tych “pozicanych”) mozem sa stale pridat do diskusii, co poviete?
Mám rada drevo a všetko z neho. Vďaka tejto mojej veľkej láske, je naša spálňa (momentálne moja a Tinkina, manžela sme vyhostili, aby nás nerušil) samé drevo. Drevená podlaha, drevený podhľad, drevený nábytok a masívna posteľ. Všetko je krásne, prírodné, príjemné na dotyk aj pohľad. Samozrejme zopár nedokončených detailov, sme si nechali na horšie časy, aby sme na staré kolena nenudili. Ale ... skoro všetka tá nádhera vydáva také prapodivné zvuky.
Aj by som sa vytešovala z takého príjemného, romanticko-nostalgického vrzgotu, keby moje dieťa nemalo spánok ako vánok. Už som tu niekde spomínala, ako sa vykrádam zo spálne sťa zlodej, keď moje dieťa konečne zaspí. Horšie je to však s mojím návratom v noci. Pomaly, tichúčko a nenápadne sa plížim v ústrety krajine snov, ktorá sa črtá niekde v nedohľadne. Už pred spálňovými dverami podlaha krásne zavŕzga. Ten istý zvuk sa ozve, len čo prekročím prah dverí. Moja spiaca krásavica ešte odoláva.
Keď že sa tu rozbehla dosť divoká debata v nemčine a poniektoré by si aj v angličtine radi pokecali máme tu pokus č.2 alebo 3 o jazykové okienko. Ak máte chuť diskutovať v maďarčine, francúzštine ... smelo sa môžete realizovať.
Zadajte si nový blok a píšte, čo vám srdce ráči. Ak to bude veľmi dlhé, skúste začať v novom príspevku, ľahšie sa to potom číta.
Dievčatá,nikdy predtým som nebatikovala,ale teraz by som rada spravila malej tričko.Páči sa mi to,ale bohužiaľ neviem ako začať,čo k tomu všetko treba.Poraďte niektorá ako na to.Inak ešte sa mi veľmi páčia aj kreslené obrázky na tričkách.Na nete som si našla nejaké farby na textil-Marabu a Marabu Fun-Faktory-tak to by sa mi aj pozdávalo.Nakresliť,zažehliť a je to.Zdá sa to byť jednoduché,ale asi nie je.Nemáte s tým niektorá skúsenosť?Ak áno poprosím rady a návody-pjosím,pjosím
Idem cha, ale musím sa sa s vami podeliť o svoje dojmy. Môj drahý mi práve naladil Latino kanál na satelite, mám Vianoce. Ja spomalený film sa pri takejto hudbe preberám k životu, zrazu je vo mne toľko energie
Knižka "Patchwork bez jehly" pred týždňom konečne dorazila. Hneď som si ju podrobne prelustrovala a musím prehlásiť, že ma zachvátila nová vlna extázy zvanej falošný patchwork. Už začínam zháňať látky, polystyrénové tvary ako vajcia, rámiky, srdiečka, gule a pod.
V knihe môžete nájsť reliéfovú techniku /vianočné gule, vence, stromček/, narezávaciu techniku zdobenia /vajíčok, zvončekov, rámikov, krabičiek, zvieratiek, ovocia/, dokonca sa naučíte klasický motív v patchworku "Babičkina kvetinová záhrada", ako aj "Basket".
Kedze som sa v ramci hladania odpovedi na zivotne otazky odstahovala do Italy (ci to bolo skor pre tie cierne oci a tmavu plet toho fesaka, ktoreho teraz volam “zlato” ???) 
tak som strasne rada, ze som konecne nadabila na super stranku v slovenskom jazyku (clovek by neveril aky zacne byt vlastenec zijuc v cudzej zemi), na vasu “bandu”, ktora vyzera k svetu 
a musim sa vam priznat, ze sa este doteraz chlamem od smiechu na tych vytvoroch od vasich krpcov… A tak som tu… aj ked nemozem pisat o detoch (alebo len o tych “pozicanych”) mozem sa stale pridat do diskusii, co poviete?
