reklama

Čo by ste zmenili?

Pridal/a dasa_ dňa 17. 03. 2016 - 11:35

reklama

Hmm, tuším ma každý rok v marci dobehne nostalgická nálada. Asi to súvisí s dátumom, kedy sa podávajú daňové priznania a ja mám naviac roboty :)

 

Aj tento rok tak trochu bilancujem. Okľukou som sa dostala k môjmu prvému klientovi, ktorému som začala z núdze robiť pred 20 rokmi podvojné účtovníctvo. Na ňom som sa učila, časom sa naše cesty rozišli. Teraz som sa dala na to nahovoriť opäť. A tak sa mi začali vynárať spomienky, aké to bolo pred 20 rokmi, čo všetko sa stalo, čo sme zažili. Aj sme sa dosť rozprávali

No a potom som si prečítala na FB povzdychnutie jednej z nás, že dostala veľa znamení, ale aj tak si urobila po svojom. Teraz zrejme nesie dôsledky...

 

Tak mi napadlo - je niečo vo vašom živote, čo by ste dnes už urobili inak? Niečo zásadné? Niečo, čo by mohlo zmeniť váš život?

Urobili ste niekedy zásadnú chybu, ktorú ľutujete? Alebo sa veľká chyba časom ukázala ako dobré riešenie?


reklama

reklama

Kamila, Št, 17. 03. 2016 - 11:49

Myslím, že ani nie. Akosi dobrovoľno naivne som si na plecia naložila neúrekom od prvého momentu, čo som vyskokú školu skončila - plánované jedno dieťa, do dvoch rokov druhé, potom sa zadarilo tretie, manželove tyždňovky, stavba domu- mne prischla uloha "stavbyveduce"j Hambím saaj zasobovaca , štvrté dieťa aby som si nevydýchla, to som si hneď stránky vymyslela, a pridávala stránok, OZ, časopisy, však aby nebol čas na čo? Nudiť sa, na vlastné myšlienky, pocit viny, že nič nerobím. ... Ale všetko je asi tak ako má byť, deti sú mojimi skvelými učiteľmi, ich škola je na nezaplatenie, práca ma baví, už len si ju lepšie zmenežovať, aby bolo kedy sa aj zastavit. Ta tak.

dasa_, Št, 17. 03. 2016 - 12:12

A bola by Naničmama, keby si bola dokonalá? Pohoda

Kamila, Št, 17. 03. 2016 - 12:36

Asi nie, ale nesúvisi to s tou dokonalosťou, ja nemám vôbec potrebu byť dokonala, len by som sa rada menej trápila, s úplne trivialnymi vecami .Nie preto, že z nich robím vedu, ale pre mňa sú problém, to sa tazko vysvetluje, kto nezazil nepochopi. Raz som pozerala video na stránke -  nejaka odborna psychologicko poradenska, Videoo bolo o muzovi s poruchou pozornosti, ako keby o mne rozpraval, jednoduche veci, prestavaju byt jednoduchymi ..., ale zase som tvoriva, uletena .... Slnkoa ze je u nas bordel na uplnej hranici unosnosti ...

Dzeny, Št, 17. 03. 2016 - 13:32

Daši, toto je ako znamenie:))) Minulý týždeň som si cvične položila otázku: Čo by si s tým, čo si zažila a teraz vieš, odkázala svojmu 20-ročnému ja. 

Nezačni fajčiť.
Športuj!!!
Nepracuj viac ako vládzeš, ak ťa práca nebaví, zmeň ju.
Tráv viac času s rodičmi.

Toto sú veci, ktoré riešim. Možno vyznievajú pateticky, ale čo už:))


 

lastovička1, Št, 17. 03. 2016 - 14:13

tak ja by som viac cestovala, viac sa zabávala, viac žila, menej pracovala a viac študovala a mala viac detí a dávala si viac pozor aby som toľko nepribralaÚsmev

val, Št, 17. 03. 2016 - 20:10

Co ja viem, velakrat si hovorim ze je vsetko tak ako ma byt Mrkám nerada riesim veci co by bolo keby. Verim, ze vsetko co sa nam v zivote udeje ma pre nas zmysel, len ho musime najst Úsmev 

Niekedy som lutovala ze som nesla na inu strednu skolu, ale jednak s tym uz nic nenarobim a doba bola taka aka bola. Aktualne sa ucim vcelarit, mam za sebou polovicu vcelarskej sezony a pred sebou dalsiu. Bavi ma to velmi, mm sa sice cuduje, ze mi nie je "smutno" za pracou v office, ziadne lodicky, saticky Veľký úsmev 

adus, Pi, 18. 03. 2016 - 09:21

No, neviem, ci by to moji rodicia urobili inak, ale zrovna minuly tyzden som pri prehrabavani starych fotiek nasla jednu - bola zo ´68 roku, z Juhoslavie, kde sme sa (samozrejme, na tajnasa) stretli s otcovym bratom, ktory zil v USA - prevelice nas presviedcal, aby sme sa nevracali domov, ale isli s nim ... bol august ... a cestou domov nas vlak v noci z 20 na 21 zastavili Madari uprostred kukuricneho pola a nechceli nas pustit domov (oni vedeli o co ide, oni uz mali ´56 za sebou) - ale potom sme nakoniec po 3 dnoch predsa len museli sa vratit ... Tak som sa zamyslela nad tym

- ak by ti Rusi prisli o par dni skor - boli by sa moji rodicia rozhodli inak? (ja som mala vtedy 10 - to som asi nemala narok ani na "poradny" hlas ;-) )

- ak by sme boli odisli so strykom - ako by vyzerali nase zivoty???

dasa_, Pi, 18. 03. 2016 - 09:41

hmm, ak sa nemýlim, tak teraz tam máš dcéru? Žeby s posunom sa tam predsa len ta rodina postupne dostala?

adus, Pi, 18. 03. 2016 - 09:56

Mám - nemám Mrkám

Ja ju síce beriem ako vlastnú, ale je to manželova dcéra z 1. manželstva - ale inak to je tiež vhodná pôda na otázku čo by bolo keby ...

Ona tam odišla so svojou matkou, keď mala 13 rokov, matka vtedy musela žiadať od otca súhlas na vycestovanie a veru sme to s MM dlho diskutovali, či ten súhlas má dať alebo nie - ono to totiž pôvodne malo byť na 1, max 2 roky ... a nakoniec z toho bolo "na večnosť". Tiež si neraz pomyslím na to, čo a ako by to bolo, keby ten súhlas nedal - a to si ani neviem predstaviť, čo si o tom myslí on, lebo medzi nimi bolo vždy veľmi úzke puto ... možno si veru už neraz hlavu trieskal ... ale na druhej strane, pomohlo to utíšiť vášne, vzťahy medzi všetkými zúčastnenými stranami sú dnes vyslovene nadštandardné, tie čo ma aj v minulosti pravidelne čítali vedia ... 

dasa_, Pi, 18. 03. 2016 - 10:09

aha, tak to cítiť, že ju berieš ako vlastnú, to je fajn

dasa_, Pi, 18. 03. 2016 - 10:12

teraz som si spomenula, že vlastne aj ja sa často pýtam sama seba, čo by bolo, keby. Od detstva som chcela byť lekárkou. Nakoniec to tak vyletelo, že som neskúsila ani prijmačky. Dlho som to ľutovala. A dnes sa naopak sama seba pýtam - aká by som bola lekárka? Dokázala by som ustáť tlak farmaceutických firiem, lobingov... Vyhorela by som, tak ako kopec lekarov, ktorých vidím okoo seba ako pacient? Mali by ma vobec pacienti v obľube?

Asi je to fakt lepšie takto, ako to je....

Iwa, Pi, 18. 03. 2016 - 10:21

Čo by som zmenila? Asi nič podstatné. Veď aj to zlé bolo na niečo dobré. Keby som mohla (teraz to už robím), niektorým ľuďom by som dala iba druhú šancu, nie tretiu, štvrtú, piatu... tridsiatu... a aj tak sklamali. Ten kto chce niečo zmeniť, tak tú druhú šancu využije aspoň na 50%.

Ale veď, ak máme nejaký sen, nikdy nie je neskoro si ho splniť Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama