Ak máte deti zrelé do jaslí, škôlky, alebo máte super mamu, svokru, prípadne overenú opatrovateľku a predovšetkým zamestnanie, môžete špekulovať nad otázkou ísť, či neísť do práce. Tieto argumenty vám pomôžu pri vašom rozhodovaní:
- Pre peniaze.
- Aby ste aspoň niekoho presvedčili, že ste múdra a šikovná, prípadne ešte aj krásna.
- Aby ste zistili aké máte zlaté deti, hlavne, keď spia alebo sú v škole, v škôlke, jednoducho ďaleko od vás.
- Aby ste sa nemuseli pozerať na "bordel" okolo vás. Ak nikto nie je doma, nemá kto robiť neporiadok, aspoň doobeda.
- Aby ste mali dôvod kúpiť si niečo pekné na seba.
- Aby ste si to mali kde obliecť.
- Aby ste mali argument pri presviedčaní zvyšku rodiny, že aj oni sa musia zapojiť do upratovacieho procesu.
- Aby ste si oddýchli pri častých PN s vašimi ratolesťami.
- Aby ste prišli na to, že ani za dverami vášho bytu nie je svet ružový.
- Aby ste pochopili, ako vám bolo dobre doma!
Ostať doma, či ísť do práce, naozaj ťažká dilema. Ja som tú svoju veľmi nevyriešila. Doma som naozaj dlhých dvanásť rokov. Jedno dieťa, druhé, tretie, manželové týždňovky a tri malé deti, potom som zabezpečovala stavbu domu, teraz štvrté dieťa. Som doma, ale všetci musia cítiť, že odtiaľ celý čas utekám, takže neviem, či som bola veľkým prínosom pre celú rodinu. Možno keby som mala prácu, ktorá ma aspoň trochu napĺňa, tak ma doma nič neudrží. Všetko je relatívne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Naozaj neviem čo je lepšie, či sa venovať a odovzdať rodine alebo realizovať sa v práci alebo ako to najlepšie skĺbiť, avšak aj keď budete v práci-ja som nastúpila do práce po 2 materských, plných 6 rokov som bola doma, ale išla som robiť len na čiastočný úväzok a ten mi zostal až dodnes,ale cítim, že treba zmenu.
Deti už dorastajú a začínam pociťovať akúsi nenaplnenosť...
Inak pre uspokojenie, podľa psychológov je úplne normálne a zdravé, ak každých 3-5 rokov zmeníte zamestnávateľa...
Keď Vám poviem, že učím, tak asi pochopíte, že o zážitky nie je núdza, hlavne dnes, keď sa vďaka súčasnej situácii deti stali tovarom-myslím číslom na pridelenie príspevku od štátu na fungovanie škôl, každý vám ešte k tomu povie, že čo chcete učitelia, veď máte 2 mesiace prázdnin a ...Ale zabúdajú, že občas ide v škole o život a to váš, keď náhodou nejaký študent sa rozhodne, že veď on má svoje práva a je silnejší...Dobré nie? Raz sa mi stalo, že som skoro vyfasovala od jedného maturanta-vďaka jeho spolužiakom, ktorý ho zastavili a spýtali sa ho či je zdravý-a to len preto , že som mala , teda že som si dovolila mať iný názor , ako on...Takže taký profák má celkom vzrušujúci život...Asi by sme si mali dať vyššie poistky, aby sme zabezpečili rodinu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím, že učiteľské povolanie je veľmi náročné, to je jedno či ide o základnú alebo strednú školu. Zvládnúť preplnenú triedu polobesných detí, stačí zopár výstavných jedincov, nie je vôbec jednoduché. Stačí byť v škole počas jednej prestávky a utekám kade,ľahšie. Neviem aká je situácia na stredných školách, keď už prvácke učiteľky na ZŠ konštatujú, že deti sú stále viac a viac agresívnejšie (hodím do diskusie, čím to je?)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja súhlasím so Zuzkou, či už v tom, že byť učiteľkou je ťažké a náročné povolanie, je zaujímavé, že niekedy boli učitelia vážení aj keď zrejme ani vtedy nie dosť zaplatení.
Súhlasím a chápem aj tvoj pocit nedostatočnej realizácie, keď si po materských nastupovala bola si rada, že máš tú prácu, ale teraz je zrejme čas aj na tvoju "kariéru", aj keď viem z tvojich predošlých príspevkov, že to nie je žiadna sranda nabehnúť teraz do odboru, ktorý si vyštudovala a ktorý by ťa aj bavil. Možno by si sa mala začať obhliadať, skúšať a možno sa niečo podarí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak aby si si nemyslela, že byť v práci je veľká slasť, uvediem veľmi stručne pár situácii, keď som si povedala ako dobre mi bolo na materskej dovolenke:
1, Dovolenka je 21 dní a o nič viac, ba už teraz viac, 25 dní, lebo som stará a mám započítaných 15 rokov.
2, Máš väščiu pravdepodobnosť stretnúť zjemním to hlupáka, čo si myslí, že zjedol všetku múdrosť sveta a má snahu pokaziť ti deň.
3, V mnohých prípadoch nezarobíš o moc viac ako je rodičovský príspevok.
4, Trápi ťa pocit, že si deťom nedala všetko čo si mala, keď si neostala s nimi počas celej materskej dovolenky.
5, Čas plynie oveľa rýchlejšie, lebo vždy čakáš kedy už konečne príde víkend a víkend je sakra krátky.
6, No k problémom doma (lebo tie okrem problému čo navariť každý deň nezmiznú) sa ti do hlavy vtesnajú aj pracovné problémy.
Zatiaľ toľko, idem pracovať 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak takéto niečo mi na nete chýbalo a som rada ,že som Vás len tak
náhodou objavila.Ku každej téme by som mala čo povedať,doslova si
myslím,že by toho bolo aj na dobrú knihu, čo som do svojej 40-tky
prežila,či už deťmi alebo v práci, alebo na MD , to už bolo dávno,
alebo doma. Na každom príspevku je kus pravdy. Je pokročilý čas a ,nejdem sa ropisovať,len sa teším že o Vás viem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem a teším sa na teba nabudúce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Vitaj Ema medzi nami mamami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vitaj ema :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za privítanie dievčatá.Ja k téme toľko,že súhlasím Majou
má úplnú pravdu.Ja som momentálne nezamestnaná.S deťmi som bola
na MD do troch rokov ,potom som sa rozviedla ,zostala som sama s
3 chlapcami a do kým som neprišla o prácu ,vtedy už išli chlapci na
strednú som bola v jednom kolotoči deti,práca,rodina,stavba domu.Dobu ked som zostala bez práce som si užívala ako zaslúžený odpočinok po všetkých tých stresoch v práci , dokončili sme dom ,presťahovali sa a konečne som si mohla vydýchnuť a vychutnať ten
pocit,že som to všetko konečne zvládla aj keď sprvu sama, potom s
s pomocou rodičov, nakoniec veľmi pomohli aj deti a exmanžel.Ale moje
šťastie /alebo radosť/ nertvala dlho , ale o tom niekedy inokedy.Ahojte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem si predstaviť sama s tromi deťmi, bez roboty a z rozostavaným domom. Z čoho si žila???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Doklial som pracovala , tak z výplaty a potom chvílu z odstupného
a potom ver či nie niečo osvietilo mojho ex a začal nám finančne pomáhať asi dostal výcitky svedomia , podotýkam,že po smrti môjho otca, si asi uvedomil, že už nám nemá kto pomôcť , tak sa pričinil
on.Za čo som mu vdačná,lebo by sme dotraz bývali v 1-izb.byte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ema, mas moj obdiv. moje problemy su nic oproti tomu cim si presla ty, aj ked stavaju sa aj horsie veci urcite ako rozvod... ja som z rozvedenej rodiny, a brutalne sa desim toho ze by mi sa to raz mohlo stat... :( snad nie. fakt, si sikula emus, ked si to vsetko zvladla :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To čo som napísala ešte nebolo to najhoršie v mojom živote to prišlo
po tom ,čo som si uvedomila, že už nám je ako tak fajn, že mám šikovných správnych chlapcov ,máme kde bývať ,dokoca sme sa zmohli aj na staršie auto ..... A preto si myslím, že som asi nakoniec bola
"nanič mama". Ale zatial nechcem o tom písať,lebo je to veľni smutné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jasne, nebudeme z teba nic tahat... ty sa rozhodni ci a kedy o tom chces hovorit, teda pisat. kazdopadne z toho mala, co o tebe vieme, myslim, ze sa vsetky zhodneme, ze si silna zena.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Ema dakujem za tvoje slova odvahy a ani nevies, ako mi pomohli, asi si niekedy nevieme vazit co mame, teda asi ja,ale obcas ma clovek aj smutnu naladu, ale uz viem, ze tvoje slova si budem citat casto-OBDIVUJEM TA!!!!!A pis len vtedy, ked ty chces, o tom to je...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naozaj, klobúk dole ako si to zvládla. Človek asi ani netuší koľko toho vydrží, keď musí a keď mu nič iné neostáva, len škoda že osud kladie tak veľa na jednu ženu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka máš pravdu ,sama sa čudujem ako som to všetko zvládla.Donedávna to nejako išlo ,ale teraz som sa dostala do takej
depky,že neviem vyriešiť ani najmenší problém a nič ma nebaví.
Už len čakám na nejaký zázrak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme tvoj zázrak, dovolím si tvrdiť "skromne". Ja si tiež takto liečim depky, aj keď zďaleka nemám tvoje problémy, lebo sa neviem pri malej slečne dostať ku svojej psychologičke. Ja tomu hovorím skupinová terapia, pri ktorej sa nám hneď zlepší nálada, hlavne, keď večer chatujeme piate cez deviate.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kami, skromnost tu vobec nie je na mieste. tato skupinova terapia, ktoru mas na svedomi, mabrutalny dosah a fantasticke ucinky, neviem ci si to uvedomujes... DAKUJEM/e (dovolim si aj za ostatne clenky)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Ja si občas tiež niečo liečim a práve ste mi povedali, že je to depka a poviem vám, že práve ma prepadla, ale s vami to určite zvládnem, ďakujem Vám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zuzi preco mas depku? z tych konkurzov? ze ako to dopadne? ci daco celkom ine?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Asi uz nemusim odpovedat, citala si na chate-ale nemoze stale len svietit slniecko, musi sa aj mracit, aby potom mohlo byt pekne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Ema, zaregistruj sa a pridaj sa k nám,po prihlásení môžeš s nami chatovať a objaví sa ti aj rubrika Kto je kto?. Kolektívne sa ľahšie zvládajú starosti. Pozri si priručku Nanič mamy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Emi to prihlasovanie je dost komplikovane, ten program robili zaručene chlapi, ale podla prirucky sa ti to podari a my sa už na teba tešime,
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som v podstate pracovať ani neprestala, aj keď moja práca mala mnoho podôb. Pri dvoch deťoch som pracovala doslovne až do pôrodu, potom som pracovala po večeroch doma. Prvá dcérka išla do škôlky keď mala 1 rok a osem mesiacov, syn uprostred si užil so mnou doma do 2 rokov a ôsmich mesiacov. Posledná dcéra putovala k babke, keď mala 1 rok a dva mesiace. Bola u nej pol roka a to bolo pre mňa to najťažšie rozhodnutie a obdobie. Aj keď sme s ňou boli každé dva tyždne cez víkend, tie úteky v nedeľu večer ma mátali dlho. Keď mala
1 rok a osem mesiacov, tiež nastúpila do škôlky a bolo to pre ňu ťažké, viazala sa na jednu osobu, ešte stále si zvykala na nás.
Dnes už sú deti v škole, škôlke vcelku spokojné a ja po rannom zhone doma nachádzam na osem hodín niečo iné.
Je mi dnes jasné, že som toho doma stihala na materskej oveľa viac, či už poriadok, záhradu alebo čo to okolo domu, ale na druhej strane nemusím variť každý deň, no musím sa zmieriť s tým, že všetko nestihnem tak ako by som chcela.
Zároveň, žijem v takom malom strachu pozorujúc deti či budú choré, pretože dá sa jednoducho isť na PN-ku, ale ta práca jednoducho čaka, hromadí sa, takže potom vymýšľam, kombinujem, odvážam deti k babkám.
Myslím, že to pre ktorú mamičku je lepšie ostať doma celú materskú a ktorá bude utekať do práce je dosť individuálne, závisiac nielen od finančnej situácie....