Ja v politike

He-he, to je pekná predstava.
Politika je pre mňa taký malý grc, kde sa ale dejú veľké veci. Keď som nemala prácu, rozmýšľala som (z recesie), že sa na tú politickú dráhu pustím. Robiť nemám čo a som taká istá, ako tí čo sa politikou živia. A 30 tisícový plat len tak svieti v mojich očkách.

Určite poznáte vetu: Múdrejší ustúpi. Aj ja ju poznám. Aj preto to v politike vyzerá tak ako to vyzerá. Múdrejší jednoducho nechajú hlúposť prejsť až na tie najvyššie miesta. Úplne bez námahy. Takže, keď sa budem aj naďalej riadiť svojou hlúposťou, cestu mám voľnú, lebo... mne predsa musia všetci ustupovať, alebo sa mýlim? Aj za hlúposť sa treba biť? Fakt? To je hrozné táto doba! Kde sme to len dospeli! Dnes sa už ani pravidlá nedodržujú, to je fakt hrozné!

Za svoju asistentku by som zobrala dvojčátko. V pracovnej dobe by mala povinný poobedňajší spánok, nič by som od nej nechcela, len by si 4 roky v práci trošku oddýchla.

Môcť tak rozbiť "svoje vlastné" služobné auto bez toho aby ma to bolelo... jéééj, to by bolo!
Pracovné len 4 dni v týždni, niekedy menej. Uf!
Urobiť tak 100 miliónovú chybu! Ale veď to nevadí, to zaplatí niekto iný nie ja. Ja ešte dostanem stotisícovú odmenu za svoju mizerne robenú prácu.
A tie somariny, čo by som novinárom rozprávala! - Môžete nám niečo povedať o novele zákona, ktorý ste dnes prijali v parlamente?- Ja: - Ále, taká blbosť, tiež som vôbec nepochopila o čo v ňom vlastne ide... ale veď aj my tu v parlamente sa musíme tváriť, že niečo robíme. Tak nás len nechajte pekne pracovať!- He-he, takýmto štýlom by ma určite "chceli" za hovorcu úplne všetky strany. Priam by sa o mňa bili!

Len taká politika má aj svoje háčiky. Nič o nej neviem. Ako sa robí politika?
Prvé čo ma napadá je, že musím patriť k nejakej strane. Nejakú by som si už našla, ale čo mi nevonia je, že ako člen strany musím hlasovať a rozmýšľať "stranícky" (kolektívne) aj vo veciach s ktorými nesúhlasím. Tak čo so mnou? Budem kandidovať ako nezávislá? Rozbehnem vo voľbách kampaň - voľte ma, nič pre vás nespravím! Jasné, že by som sa nikde nedostala. Moja politická kariéra ani nezačala a už ležím v prachu. Ani v strane, ani bez nej.
Cítim sa hrozne diskriminovaná! Chcem sa dostať do politiky a nemám ako! To chce založiť niečoo... nejaké hnutie bezpeňažných a lenivých v politike. To by sa to krásne chodilo do parlamentu! Vošla by som s holým zadkom a za ničnerobenie odchádzala o 4 roky s bytom. Alebo s 3-ma. Všetko v súlade so zákonom. Na aute by som triafala len študentov, nech aj oni majú trocha smoly a oddýchnu si chvíľu v nemocnici. Veď nevyužiť takú imunitu by bola škoda. A hnutiu bezpeňažných by som poďakovala a nechala aj iných, nech si prácu politika vyskúšajú. Ja druhým doprajem.

Ďalší háčik - pánečku, veď ja by som musela aj rozhodovať o niečom! Tá dilema, ten obrovský problém, štiknúť gombík áno alebo nie. O čom sa vlastne teraz hlasuje? Potila by som sa jak morský koník. Zodpovednosť. Bojím sa byť zodpovedná za 5 miliónový národ, lebo ja by som ho doviedla k vyhynutiu. Ešte dobre, že v tej politike nie som!

Záujem médií. Hmmm, ako by som vysvetlila svojim dcéram, že to čo počuli ich kamaráti od svojich rodičov o mne vôbec neni pravda. Že písať klamstvá v novinách je úplne bežná a beztrestná vec... Už len tento jediný dôvod ma klincuje ku stoličke. Dievča, seď pekne doma! Žiadna politika!

Teraz som hrdinka a napíšem, že keď by som sa ja dostala do parlamentu, chodila by som tam kľudne v rifliach a tričku. Ale... priznám sa... neviem či by ma ten pocit rešpektu a zaviazanosti tomuto štátu nedostal na kolená. Asi hej. Aj zo mňa by sa stala suchá kostýmová politička. Štát, kde deti nemusia pracovať, pretože chcú chodiť do základnej školy. Štát, kde ľudia síce umierajú aj vďaka chybe lekára, ale tých čo tu umierajú, lebo sa nemôžu dostať k lekárovi (či nemajú peniaze na liečbu) je mizivé minimum. Štát, kde je síce byrokracia, ale stále väčšia polovica vecí tu funguje a beží správne. Štát, kde som nechcela zostať žiť, ale nemohla som už odísť. Neni mi tu až tak zle. Latinská Amerika, Ázia, Afrika a v Európe tiež je toľko krajín, kde nemáš peniaze = nejdeš do školy, žena zomrie pri pôrode (veľmi bežná vec), neni na lieky pre dieťa alebo neni lekár vôbec, polícia má strach alebo jednoducho nerobí nič, nemáš čo jesť a vôbec nikoho to nezaujíma, že umieraš od hladu. Korupcia a byrokracia nechutných rozmerov, ktoré si človek žijúci tu nevie predstaviť. A smrť je tam úplne bežnou súčasťou života, jedno či je človek mladý, zdravý alebo pri peniazoch.
Ach ten môj štátik, ktorého som ja občiankou... Ešte že som sa narodila tu a nie niekde inde.
Z tých 180 štátov čo existuje (neviem isto) je Slovensko niekde na 38 mieste (tiež to už neviem isto). Prvé priečky patria tým najvyspelejším - Luxembursko... ech, vôbec si už nepamätám, ktoré boli na vrchných priečkach, ale Slovensko je na tom stále veľmi dobre. V najvyššej štvrtine.

No. Čo s tou mojou politickou kariérou? Najlepšie je začať v komunálnej politike, pekne pomaličky si všímať ako veci fungujú. Ale mne sa NECHCE. To by som musela aj robiť!! Tak čo tu otravujem? Ja len tak, že niekedy rozmýšľam o blbostiach. Aby ste boli trošku v obraze o čom všetkom ja rozmýšľam - ja na mesiaci, ja lietajúca v povetrí, ja na severnom póle...