klebetnice v práci

Ivana2, ja sice pracujem v prevazne muzskom kolektive mozno prave preto su tieto intrigy o to vacsie. Jednostaj sa tu prebera kto ma co oblecene, obute, vlasy, make-up nechty a podobne. Mna sa to vsak netyka...smelo chodim v rifliach a mikine z cinaku s obuvou je to podobne, nechty si upravujem sama, malujem sa velmi jemne....a to suverenne....netrapi ma ze bezdetne kolegyne chodia v najnovsich modeloch a nikdy iom nedavam pocitit ze by ma to stvalo alebo ze by som sa citila menejcenna...zatial som sa vsak nestretla s tym ze by som o sebe nieco zacula-aj ked je mozne ze mam len slaby sluch. Nedivam sa na to s nadhladom, pretoze sa na to nedivam nijako, jednoducho vsetky pokusy o intriganstva do ktorych ma chceli kolegyne vtiahnut som uspesne odbila. Bavim sa kazdou, som mila ale nic viac, ziadne dovernosti....
A s chlapmi zas problem nie je....Takto to riesim ja.

mňa zase trápi, keď sa dám do klebetenia vtiahnuť. vyhýbam sa, ale stane sa. nemám to rada.

Ivi, ja ti rozumiem, ja som spomenula len najcastejsie klebety unas medzi dvoma kolegynammi vladala taka nenavist ze to museli riesit sefovia, teraz je nacas pokoj no jedna z nich aj tak buude musiet prec, lebo to narusa ich pracovne povinnosti. Ja som zas tip ktory si vybera s kym sa bavi, ticho si sedim za pocitacom a vsetko to ide okolo mna...(len obcas pekne kludne nahlas poviem vetu ktora ich zamrazi obe) jasne ze ostatni kolegovia sa na tom bohovsky bavia, no niekedy je takato forma najucinnejsia....ale to som tym chcela ze rozumiem ako sa musis citit ked mas rano ist do takeho kolektivu

V predchádzajúcej práci bol zvyk, že sa štvrť hodiny pred koncom už nerobilo. Všetci išli fajčiť a ja som si čítala časopisy. A hádaj o kom sa klebetilo, že nerobí, ale číta? Celé prestávky som počúvala ohovárania. Že sa to dá aj inak som zistila v novej práci. Boli sme úžasný kolektív a mali sme sa navzájom rady. Nikto nikoho neohováral a boli sme tam samé ženy. Bohužiaľ už ma prepustili a mám novú prácu.

nikedy staci jedna dobra spriaznena dusa, na ktoru sa mozes spolahnut, a hned je zivot na takom pracovisku znesitelnejsi

Nezávidím-ženy vedia byť kruté... Ale "celé prestávky som počúvala ohovárania" - to akože pred tebou ťa ohovárali alebo ako?
Netreba sa dať vtiahnuť, treba si ísť vlastnou line-ou tak, aby si sama pred sebou nemala výčitky-že vlastne si to ani nechcela povedať, ale...nechtiac si sa dala strhnúť... Veď nepotrebuješ byť so všetkými kámoška, či áno? Nepotrebuješ s nimi chodiť na kávu po robote, keď ti nesedia-máš svoj okruh svojich ľudí a v práci sa pracuje-a ľudia sú rôzni... Stačí jedna normálna kolegynka a dá sa, nie? Možno budeš potom za namyslenú, ale vždy musí niekto trčať z radu... Pre mňa je hlavné-v práci dobre pracovať, ak je s mojou prácou navyše spokojný šéf (ak je normálny)-čerešnička na torte.
My sme dobrý kolektív-babský, ale dobrý, no tiež vždy to tak nebolo, skladba ľudí sa zmenila k lepšiemu, no niekde je koncentrácia zlomyseľníkov vysoká

mne ak niekto povie, tá o tebe hovorila to a to, tak sa len opýtam "a ty si jej na to povedala čo , keď ste sa o mne zhovárali?", alebo nereagujem vôbec nanajvýš tak úsmevom. alebo ak niekto povie niečo o niekom inom zachovám sa tak ako píše vyššie lydusha. to však neznamená, že nepreberám udalosti a veci. len ich preberám priamo face to face. naučila som sa, že je to oslobodzujúce. moja kamoška mi minule povedala, že snáď nežijem ani v reále skôr v takej rozprávke. no a čo.

kamila26 :
vločka,nauč ma žiť v rozprávke...mne velmi vadí ohováranie...

Aj ja som robila v zenskom kolektive v Rakusku,paradox je to ze ja som /Madarka no pol na pol zijuca na Slovensku.tam zasa robili echt madarky z Madarska,ale mi sme zostali iba madarky zo Sloveska tak nas doslova vyklebetli z firmy.podotika ze do toho casu so robila tiez v Rakusku ale medzi Myjavackami anebol ziaden problem,a po prepusteni cisto kvoli klebetam sme mohli hladat novu robotu,a mozem znova ceky tyzden trcat vo Viedni,a ta druha robota bola pri hranici a mohla som dochadzat kazdy den domov.

Ahojte, vidim ze je to starsia tema, ale aj tak prispejem. Ja mam od septembra novy kolektiv, tak som sa snazila zapadnut. a myslim ze je to dolezite, rozumiet si s ludmi, s ktorymi pracujeme. A tiez som videla ze maju rozbehnute ohovaranie roznych stupnov.Tak vzdy ked niekoho ohovaraME tak nakoniec poviem aj nieco dobre o tom cloveku aby to nezaslo do extremu.Napr. kolegyna co je vo firme 2 roky, stale robi niektore veci odhadom, neveri si a niekedy mam pocit, ze vobec netusi co robi, tak poviem, ze ako pracovnicka je fakt nemozna, ale ako cloveka ju mam celkom rada. A ked sa ta kolegyna zase stazuje na ostatne, ze sa a nu stazuju, tak jej poviem, ze no mozno by si mohla trosku pridat v praci lebo je to nefer voci ostatnym. Nechcem si robit nepriatelov, tak vzdy poklebetim s kazdym ale len tak aby to neublizilo keby sa to nahodou dostalo von. Myslim ze ohovaranie bolo a vzdy bude, tak to asi netreba brat ako nieco vazne, jednoducho nad tym az tak nerozmyslar. A ked je moc velky problem, tak som za priamu konfrontaciu.Ak by niekto o mne hovoril nieco nepravdive.