Milé pracujúce ženičky. Aj Vy chodíte do práce stále s menším nadšením? Mne moju lásku k práci zničila kolegyňa svojimi podrazmi. Je odomňa o veľa staršia, mohla by byť moja mama. Do jednej kancelárie nás dali sedieť asi pred rokom. Kolegyňa mi hned navrhla tykanie aby sa nám lepšie spolupracovalo.Predtým som s ňou nebola v pracovnom styku a ja mám ľudí rada takže som sa tešila na našu spoluprácu. Musela som sa učiť jej práci , aby som ju mohla zastupovať počas jej neprítomnosti. Chystala sa za synom do Austrálie na tri mesiace. Človek si povie, naučim kolegyňu všetkému , aby ma tu vedela dobre zastúpiť, veď ide aj o jej hlavu . Ja som mala snahu sa učiť a celkom som sa na prácu aj tešila. Lenže moja kolegyňa si učenie vysvetlila po svojom.A to: Poviem raz a druhý raz nemáš nárok sa pýtať. Táto práca obnášala prácu s peniazmi , s ľuďmi, prácu s právnikom a tď . Dovtedy som sa nestretla s touto prácou , všetko mi bolo cudzie. Prístup mojej novej kolegyni ku mne mi zhnusil nielen prácu ,ale aj radosť z chodenia do práce. Šefke som sa nechcela sťažovať, lebo niesom žalobaba a kolegyni som chcela dať ešte šancu. Najhoršie natom bolo , že poza môj chrbát každému rozprávala ako ma učí a že všetkému rozumiem. Nehovorím otom ako ma to všetko ranilo, preplakala som doma každý večer.Mala som depky s každého dňa v práci. Neprajem nikomu zažívať to čo som zažívala ja. Keď som už nevedela ako to mám riešiť, či budem vyzerať ako žalobaba,alebo nie už mi to bolo jedno povedala som všetko šéfke. Tá mi najskôr nechcela uveriť čo bolo jasné po rečiach ktoré šírila kolegyňa po budove. Ale šefka videla môj zúbožený pohľad tak si kolegyňu dala zavolať . Asi pohovor na koberčeku zabral,lebo už som sa jej mohla pýtať aj viackrát ak som niečomu nerozumela. Kolegyňa odišla na 3 mesiace preč. Ja som prácu zvládala na 1*. Šéfka bola namňa pyšná a ja na seba tiež. Všetko sa dá zvládnuť keď sa chce,ale musí chcieť aj druhá strana. S peniazmi nieje sranda robiť a s cudzími už vôbec nie. Kolegyňa sa vrátila do práce po 3 mesiacoch , pomáhala som jej oživiť pamäť a zapracovať sa ,ale myslíte, že mi je vďačná? Nie,pri prvej príležitosti a zas za mojim chrbtom mi podkopáva nohy. Som zaskočená z toho, aký ľudia dokážu byť. Neviem či je to žiarlivosť ,alebo čo ju ženie k takýmto činom,ale ukľudňuje ma iba to , že šéfka je na mojej strane, pretože kolegynine praktiky už dobré pozná. Tak a teraz už chodím do práce rada,ale v kútiku duše stále striehnem na kolegynine praktiky. Nechcem sa sňou stále hádať, lebo sedieť v jednej kancelárii 8 hodím a byt po tichu každý deň to nejde. Máte aj vy skúsenosti s kolegyňami? Ako to riešite?
Zuzinka,vykonávaj svoju prácu naďalej najlepšie ako vieš a kolegyňky sa priamo spýtaj,či má ozaj dôvod ohovárať teba i tvoju prácu.Možno má strach,že jej vezmeš tú jej,keď si ju tak super zastúpila a šéfka stojí na tvojej strane.Ktovie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám podobnú skúsenosť ako Ty Zuzinka, v novembri som nastúpila na novú pozíciu v tom istom zamestnaní ku dvom kolegyniam do kancelárie. Tiež som v tom mala zo začiatku hokej, lebo to bolo niečo pre mňa úplne nové a ešte zložitejšie ako predtým. A moja kolegyňa ma zaúčala takým istým systémom, že keď som sa niečo opýtala, odpoveď : "Veď som Ti to už hovorila" a koniec. No myslela som, že tu skončím, ale druhá kolegyňa mi trocha pomohla prejsť tými začiatkami a teraz je to už iné a myslím, že sa mi darí, čom mnohým ľuďom vadí. To sú proste taký typy ľudí a už ich neriešim. Robím si svoju prácu ako najlepšie viem a kašlem na také kolegyne. Neriešim ich, je to icjh problém, že sú také prízemné. Je dôležité, že Ťa rešpektuje šéfka, aj u mňa je to tak. Držím palce, určite to s kolegyňou zvládneš, ak si ju veľmi nepripustíš k telu a vykašleš sa na reči, ktoré šíri. Tvoja práca Ťa prezentuje, nie kolegyňa. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem či kolegyňa vie o mojom postoji k tomu všetkému. Nerada sa hádam a keď si predstavím,že sme spolu v jednom kancli každý deň 8 hodín tak ani nemám chuť sa hádať. Asi by osm s amal azačať brániť, neviem mám úctu voči starším ,ale keď s obávam toho ako to bude pokračovať keď je taka jazyčnica falošná. Ďakujem za podporu 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako je napisane vyssie, teba reprezentuje tvoja praca, nie kolegyna. Ludia klebetili, klebetia a klebetit budu. Pokial vies, ze nerobis nic nenormalne a nevhodne tak si to pokojne s kolegynou vydebatuj, bez kriku a zbytocnej vasne. Pokial ona nevie, ze ti nieco vadi, tak postoj nezmeni- ked sa tvaris ze je vsetko ok, tak aj ona to berie, ze je vsetko ok- nema odkial vediet co sa ti deje v hlave, titulky na cele nikomu nebezia.
A mozes ju aj konfrontovat- vy ste povedala pany AB ze....? Je to pravda? preco ste to povedala? A tak dalej. Podla mna sa dohodnete...minimalne bude vediet, ze o jej "intrigach" vies...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zuzinka hlavne si uvedom, že to, že niekoho konfontuješ s problémom, ktorý s ním máš neznamená, že si toho človeka nevážiš. Je síce staršia, ale to neznamená, že ju máš automaticky nechať, nech Ťa tlačí, kam až môže. Ukáž jej (rozhovorom, ako radí lydusha), že si ju vážiš, ale nebojíš sa jej. Ak sa budeš tváriť, že sa nič nedeje, bude to pokračovať veselo ďalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlasim.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Lusky. Sú všelijakí Ľudia a je to hrozné keď su to dospeláci. No nestačím sa čudovať. Ja mám naozaj rada ľudí , možno aj preto si kumne viac dovolia,lebo neviem byť neprístupná a keď niekto potrebuje pomôcť som k dispozícií. Tak ma vychovali a neviem inak. Už som dávala sťažnosti mojim rodičom
, že ma nevychovali do tohto sveta,ale stalo sa. Držím palce aj ja všetkým a ďakujeeeem.
PS: Lusky presne také odpovede som dostávala aj ja od kolegyni
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi máš pravdu lydusha, alebo lepšie povedané máš ju určite , možno sa bojim konfrontácie.Ale popracujem natom a najbližšiu jej intrigu si vydiskutujeme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naozaj nemas co stratit, netreba sa bat. Ludi si casto mystifikujeme a robime z nich vacsich strasiakov nez su. Ber to tak, ze ti hlavu neodhryzne, ked jej normalne povies co mas na srdci...verim tomu ze ta pochopi a ak nie- nuz to uz potom naozaj nie je tvoj problem...drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám podobný problém.
Moja zákerná kolegyňa!
Do práce som nastúpila pred tri a pol rokom. Nastúpila som na polovičný úväzok a dostala som vedúcu, trošku svojskú a dosť panovačnú pani. Ale to mi neprekážalo. Bola som rada, že mám aspoň nejakú prácu - privydala som sa do regiónu, kde sa práca ťažko zháňa. Celkom to s ňou išlo, aj keď som mala viackrát zaťaté zuby.
Blížil sa deň kedy mi mala vypršať zmluva na polovičný úväzok. A keďže som nechcela obísť vedúcu a hneď behať za hlavnou šéfkou opýtala som sa jej, či si myslí, že by mi mohli predĺžiť zmluvu, alebo ma už po tej dobe mohli zobrať na plný úväzok. Povedala mi, že sa spýta a ja som ďalej makala pod jej vedením. Po čase som sa jej spýtala, či už bola za riaditeľkou a tvrdila, že áno, ale že zatiaľ pre mňa plný úväzok nemajú.
Minulý rok - bolo to niekedy v októbri sa stala taká vec:
Vedúca často chodila na PN-ky, ale toto bolo mimoriadne. Zhodou okolností som sa liečila aj ja doma zo zápalu priedušiek, keď mi zazvonil mobilný telefón, aby som prišla do práce a hneď prišla k šéfke pre zmluvu na plný úväzok.
Celá šťastná som prišla do práce a bola som si pre tú zmluvu. Oznámili mi však, že vedúca zahlásila dlhodobú PN. Ja som bola asi len rok po škole a mala som viesť celé to jedno oddelenie. Zároveň sa ma hlavná šéfka spýtala, že prečo som si nepožiadala o plný úväzok už skôr. Zarazilo ma to veľmi, ale neprezradila som, že vedúca ma oklamala.
Rok som sa snažila pracovať sama, vymyslela som si vlastný systém, zaučila som si aj kolegu, ktorý mi pomáhal s tými ľahšími vecami. Nikto sa nesťažoval, klienti boli spokojný. Všetko by bolo OK.
Na konci roka 2009 asi v októbri však prišla naspäť vedúca. Kolegovi zmluvu nepredĺžili (mal ju len na rok), ale vedúcej vzali post a stala teraz na rovnakom ako ja.
Snažila som sa jej povysvetľovať novinky, čo sa za ten rok udiali, snažila som sa s ňou dohodnúť sa ako ďalej a čakala som, ako sa rozhodne. Keďže je odo mňa staršia a skúsenejšia, chcela som nechať na nej rozhodnutie akým systémom sa teda bude pracovať.
Ale namiesto toho, aby sa so mnou dohodla. Začala ma ohovárať po celej škole, začala ma tu psychicky ničiť tým, že sa ku mne správala ako k soplavému decku. Ja som na jednej strane chápala, že je nahnevaná preto, lebo jej vzali post a s tým asi znížili aj plat. Ale na druhej strane, keď sa mi dokonca začala navážať do mojej rodiny, tak to som tolerovať samozrejme nechcela.
A teraz sme na nože:
Ja sa snažím si ju nevšímať, ale uznajte sami. Keby Vás niekto obviňoval zo sabotáží, s krádeží a neviem ešte čo všetko si tá ženská povymýšľala. A ja naozaj už neviem ako ďalej (lebo viem, že keď by som to išla riešiť k hlavnej šéfke - tak ma vyhodí lebo má dosť starostí aj bez tohto nášho oddelenia). Takže je to bezvýchodisková situácia. Mám neblahý pocit, že keď to bude pokračovať, asi sa zbláznim a skončím niekde medzi psychopatmi v ústave. Ale nemôžem si dovoliť prísť o prácu a hlavne nie tu v tomto regióne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U mňa sa to vyriešilo samo. Nemám rada chodenie za šéfkou a bonzovať na kolegyňu ked mi robí krivdu. Tiež som si myslela, že kolegyňa je staršia a presvedčivejšia skôr by uverili jej ako mne. Ale milá kolegyňa sama ukázala čo v nej je a podrazila nohy aj našej šéfke. Takže šéfka si o nej konečne urobila presný a skutočný obraz a dáva si nanu pozor. Ja nehovorím nič ,ale vo vnútri ma teší, že konečne šéfstvo zistilo s kým maju do činenia. Tak ako sa hovorí bumerang sa vracia tak v prípade mojej kolegyňe sa vrátil. NIesom pomstychtivá,ale každému to čo mu patrí. Nemám pre teba žiadnu radu,lebo je to ťažká a hákliva situácia. Nedá sa to nechať iba tak, je to pracovisko kde sa zdržuje človek pomaly dlhšie ako doma a to čo povedia kolegovia a zvlášť ak to nieje pravda srdce zabolí. Je to na psychiku, a hlavne ak si človek ani nevie rady,lebo ludia okolo radšej uveria klamstvu ako pravde. Držím ti palce verím,že pravda zvíťazi. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zuzinka,
kolegyna vie o tvojich pocitoch, o tom, ako prezivas vas pracovny vztah?
Eva