Niečo o mne

Ahoj Janula,
ja mam doma tych tvrdohlavcov len dvoch.Velkeho a maleho.Ale maly 3rocny krpos uz uspesne prekonava tatika .
Som (teda bola som)takisto uctovnicka a ver my len po trojrocnej MD mam problem s pracou. Kedze firma nas odkopla 3mamicky uctovnicky po MD.Mna,mzdarku ktora robila vo firme 12rokov a maminu na sklad(maju radsej 3slobodne slecny).Od novembra ako je drobec v skolke lietam po pohovoroch.A to som uz preventivne od aprila skusala kde sa dalo.Skusala som uz na sekretarku,asistentku a ine administrativne cinnosti.Robila som len 4roky pom.uctovnicku na samostatne ucto si este vonkoncom netrufam.Nieto este po 3rocnej materskej.
Zo skolky som mala takisto depku. Ako JA mozem prist rano do skolky strcit MOJE dieta(brokenheart) (ktore bezo mna nebolo ani jeden den nikde samo)najakej cudzej zene ktoru som v zivote nevidela ani ja ani moj synator.
Ale zvykli sme si obaja dost casto sme chory ale inak je to fajn.Zvykli sme si a to sme mali plac kazde rano(brokenheart).
Tak prajem vela zdaru

NO, jedna moja kamoška to po 3deťoch a kopci rokov na MD vyriešila tak, že najskôr pomáhala kamarátke účtovníčke, len tak, a pri tom sa naučila novinky a fintičky, a potom si spravila kurz cez úrad práce u nás sa dal ... na to nové účtovníctvo /samozrejmem sa tiež všetko pomenilo, kým bola na MD/ a potom zas dostala dotáciu a začala podnikať .. išlo najskôr pomaly, ale dnes už celkom fajn .. Aj mne robí účtovníctvo, aj svokrovi už .. a tak sa to pomaly rozbieha ...
Takže skús sapoinformovať na úrade práce u vás, ako by tobolo, keby si bola nezamestnaná, u nás treba aspoň 4 mesiace tuším, aby si dostala tú dotáciu na podnikanie,a nárok na akože "rekvalifikáciu" máš asi hneď .. no, uvidíš.

Ahojte naničmamičky -ahoj Janula,

presne si pamätám tento pocit , je to fakt hrozné, ja som bola v situácii, keď som musela dať malého ešte do jasličiek, lebo sme potrebovali viac peniažkov, malá chodila už do školky a presne viem čo prežívaš. Po materskej som prišla na to, že vlastne nič neviem, pohovory, ktoré som absolvovala mi tento pocit len zdvojnásobovali , mala som stresy s deťmi a aj kvôli zamestnaniu, ale našťastie som mala pri sebe manžela, ktorý ma podržal a jednoducho sme cez to preskákali. Našla som si prácu , síce ešte nie je podľa mojich predstáv ani čo sa kvalifikácie týka ani peniažkov, ale verím, že je to len stupienok k niečomu, čo ma bude naozaj tešiť a napĺňať a hlavne mám pracovnú dobu presne od 7.00-15.00 tak v pohode stihnem aj pre deťúrence i keď rána sú občas ťažké.
Na všetko sá dá zvyknúť, len treba počkať ono nič nie je také zlé ako to na prvý pohľad vyzerá a preto ti želám veľa síl a trpezlivosti
bude to stále lepšie
drž sa