Devy krásne, už som Vám tu spomínala, že vďaka štyrom rodičovským dovolenkám, jednej stavebnej a v závere práce z domu, som už osemntásty rok doma. So svojim pobytom v domácnosti nie som stotožnená vôbec. Trochu to ovplyvnňuje aj moju prácu z domu, ale pri štyrich deťoch, bývaní na vidieku, to má aj mnoho výhod. Občas mi len prebehne hlavou, o čo všetko som prišla, keď sedím takto doma na zadku. Možno o protivého šéfa, alebo kolegyňu ale aj dobrú pariu, vianočné posedenia ... So mnouu ťažko aj ked som bola doma dlho, stále som sa niekam šarpala. Keď som vypomáhala v jednom športovom centre, stačil mi jeden nepohľad majiteľa a už som mala mindráky ...Len teraz je mojou jedinou spoločenskou udalosťou stretnutie naničmám a už iba nákup, prevzatie dieťaťa v škôlke vyhodenie starších na tréningu ...Mám za čím banovať? Inak si viete predstaviť moje šoky, keď som mala naháňať inzerciu do časopisu, najlepšie po telefóne. Moje komunikačné zručnosti nula bodov.
Dievčatá, napíšte mi prosím vaše skúsenosti, zážitky zo zákulisia Vášej práce. Aké ste mali kolektívy, šéfov, pracovné podmienky ... zaujímavé služobné cesty, šteklenia s kolegom ... Menili by ste so mnou?
Nemáte, čo by som si bez Vás počala.
Len tie sú len dvakrát do roka. To bolo len na margo mojej sporej ústnej komunikácie, doma so štyrmi deťmi a manželom, ktorý radšej nerozpráva. A na strteku ma toľko povinností, že sa nemám ani kedy vykecatť. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami neviem ci si o nieco prisla, kazdemu z nas totiz zalezi na roznych veciach a kazdu z nas uspokojuje nieco ine. Za 12 rokov som vystriedala niekolko zamestnani kym som sa otcitla v tom sucasnom ked som skutocne spokojna. Vo vseeobecnosti som mala az na jeden pripad stastie na velmi dobry kolektiv, kde prevladalo priatelstvo a smiech. V tom jednom pripade som sa dostala do cisto zenskeho kolektivu co bolo pre mna neschopnej intrig a v podstate vzdy priatelsky naladenej hotove nestastie. takze v tomto pripade si prisla o stvanie jednej kolegyne voci ostatnym, alebo skupinky kolegyn proti druhej skupinke kolegyn a ohovarenie pred sefom, robenie podlosti, ktore som ja tazko niesla. Vydrzala som tri styri mesiace a potom som prisla na to ze ziadne peniaze mi nestoja za to aby som 8 hodin denne travila s takymito ludmi.
Co sa tyka napr. sucasneho zamestnania, tak tu je to ine velke spolocenske akcie, cez sportovy den, rozne velke oslavy, koncorocna party, okrem toho rozne teambuildingy na chatach, kopec smiechu a zartovania, uzasny sef, ktoreho prioritou su spokojni zamestnanci. sef ktory mi povie: "dnes chod domov skor vyzeras unavena". Skratka uzasny kolektiv. Uprimne asi by som tazko znasala ak by sm mala z nejakeho dovodu ostat doma. Bola by to pre mna velka zmena.
Takze ak to mam zhrnut je tazke posudit o co si prisla, pretoze to vzdy zalezi od toho kam by si sa inak dostala, do akeho prostredia, ako by ta praca naplnala, akych kolegov by si dostala..mnoho faktorov. mozno by si potom zistila ze to co robis je to co potrebujes. Vychovavas 4 deti a predsa pracujes -aj ked z domu. Mnohe z nas do prace dochadzaju, pracovvna doba konci dost neskoro, na deti im ostava menenej casu a to podstatne teda rodina si nas velmi neuzije.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem ku skvelému pracovnému kolektívu a všetkému čo s tým súvisí. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujeem Kami, ale este ma napadla jedna vec, ktoru som nespomenula. a to je to o co som tym ze som riadne zamestnana a som mimo doma 9 az 11 hodin prisla ja. Pamatam si ked som chvilku podnikala a mala som dost casu - viac nmenej som tiez pracovala z domu. Vtedy bolo naramnee jednoduche udrziavat vztahy s kamaratkami, nekonecne rozhovory pri kave, ked smee jedna druhej pomahali, raz sme sa stretli u jednej a upratali sme spolocne, druhy den u druhej, navzajom sme si strazili cez vikend deti a tak sme mali vzdy kazdy druhy vikend bez deti (zatial co ta druha mala 4-6 deti doma), vylety a zabava. teraz sa s nimi mozem stretnut len velmi sporadicky a viacmenej sa s nimi stretnem raz za velmi dlhy cas. Prave vcera som sa s jednou z nich stretla a posedela pri fontane na kave, a bolo to pre mna cosi uzasne hovorit s kamaratkou osobne a nie cez nejaky chat. O toot mna pripravila moja praca, o skutocne zazitky s priatelkami. Ano chodievame obcas s kolegovcami von posediet ale moje priatelky nenahradia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len praca z domu ma niekedy tu nevyhodu, ze sa takzo oddeluje od vsetkeho ostatne, akosi neviem zavriet imaginarne dvere ako ked skonci v externej praci padla. Snad sa to raz naucim a vymyslela osm si tolkoz abavy, ze casu na kamosky akosi tei zostava pomenej, co je skoda. Ale obcas sa zadari, niektore tadicie stoja za to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka bola som doma 8 rokov noo predlzovala som si matersku:) musim povedat , ze ma doma uz nic nebavilo stale dookola ten isty kolotoc a tak som sa nahrnula do prace:) Reku kde zacat ja vyucena cukrarka:) nakoniec som skoncila v zeleziarnach ako kucharka, vydrzala som tam mesiac a pol :( vsetko starsi kolektiv zohrata partia a nechceli ma prijat medzi seba ...roztrasena som chodila do prace niktomi nechcel poradit pomoct a tak som zutekala. Potom ma oslovla jedna pani napisala som to zatial slusne:( majitelka cukrarskej vyrobne .. Ponukala mi super plat :) pracovna doba od siestej rana do druhej ..hovorim si no super aj deti budem v pohode vyberat zo skoly a skolky...no ked som nastupila nastala kruta realita:( plat o polovicu mensi ako slubovala .... mala som robit vyrobu teda zakusky a torty vyhradne len ja , lebo ona chce presne take ako robim ja :( boli sme 2 a stale nam pridavala roboty... nakoniec sme robili pre jedenast predajni a este pre nu do lahodok :( a stale len dve ...moj pracobny cas zacinal rano o piatej a niekedy som koncila aj vecer o pol osmej... plat stale nizsi a ani jedno slovicko dakujem som od nej nepocula:( pri tej rychlosti sme sa niekedy aj pozabudli a sem tam sme inak ozdobili kolacik...odkazala nam , ze mame nasrato v hlavach a podobne somariny:( vydrzala som rok a pol ...odniesla si to chrbtica a ja viem , ze uz nikdy by som nerobila pre nijaku podnikatelku , ale najradsej sama pre seba a pre svoju rodinku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta to ozaj radšej byť doma, ako taká šéfka. Snád sa ti raz zadarí sama sebe sefovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nuz, podla mna zalezi dooost na povahe jednotlivca.
Moj sef je clovek naladovy. Ked je ok, utiahnes ho na varenom rezanci. Ked ma "svoje dni", radsej sa mu neukazujem moc na oci. Ja som si na to zvykla, niektori kolegovia to znasaju tazsie.
Som pomerne spolocensky tvor, preto aj s kolegami mam dobre vztahy, casom sa vykrystalizovalo "zdrave jadro", ktore spolu zajdeme na pivko, do kina, na bowling, pred casom na squash, na vylet do Prahy atd. Ti ostatni sa k nam pridaju len sporadicky alebo vobec.
Naucila som sa, ze treba kolegialne vztahy oddelit od sukromnych a nejak ich moc neprepajat. V zaujme zachovania sukromia. Hoci - kolegynina dcera mi chodi pomahat v domacnosti...
Kamila, mozno prichadzas o kazdoranny zhon, ked treba porozvazat deti do skol a stihnut prist nacas do prace. Mozno prichadzas o chvilkove rozhovory cez prestavku pri kavicke, o nejake recepty a zivotne skusenosti kolegov, mozno prichadzas o obcasne klebety a nejake tie podraziky...
Mne praca v kolektive, ktory mame, vyhovuje, sama by som pracovat nechcela, som rada sucastou nejakeho celku, zaroven vsak mam pracovne zaradenie take, ze mam priestor pre seba a svoju sebarealizaciu.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To skvele, ze je vsetko ako ma byt, aj ked je to asi o zdravom sebavedomi vo vztahu k sefovi, kolegyniam ... no a na pri tvojej praci aj k veselej partii mladych ludi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamka moja, neviem o co si Ty prisla, ale viem o koho sme my neprisli!!! Bohu vdaka za Teba, drzkaj sa nam v zdravi 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj moja, ty sa hlavne drz.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nikdy v živote nezabudnem na svoju 1 prácu,hned po skončení školy som bola "hodená" do čisto mužského kolektívu.Šéf bol tvrdý chlap,od ktorého každý týždeň utiekla nejaká projektantka/chlapi uzatvárali stávky,ktorá žena ako dlho na tej pozícii vydrží/.Mňa táto práca nesmierne bavila a naplňala tak som zatla zuby a v duchu hesla:na hrubý mech -hrubá záplata som tam vydržala 6 rokov a boli to moje najkrajšie pracovné roky.Moji kolegovia boli perfektní chlapi,žiadne ohováračky,žiadne hnevania/veď muži to ani nevedia/šéf postupne zmäkol a bol to najlepší šéf pod
Spolu sme prežívali všetky rodinné udalosti,radosti aj starosti,boli na mojej svadbe a prežívali so mnou aj moje 1 neľahké tehotenstvo.Dodnes spominam,ako sa mi chute menili každú chviľu,ako sa delili so mnou s tlačenkou a vzápätí utekali veterník kupovať do bufetu.A nesmierne si vážim ako mi 1 z nich prišiel darovať krv po pôrode.
Po 2 materských som raz robila ,raz nerobila,momentálne robím do konca novembra,ale očami tlačím kalendár aby už bol koniec a aby som vypadla z toho kolektívu a hlavne od šéfky.Neviem či je to aj tou dobou ktorú žijeme,ale už to nie je v práci to čo kedysi
A inak súhlasím s Kamilou aj ja ked som bola dlhšie doma a trebalo niečo vybaviť na úradoch tak ja inak držka od prírody dobrá
som nevedela pomaly nič vybaviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš veruže krásne spomienky na prvú prácu, prajem Ti aby sa také ešte zadarilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila, možno by si si nemala dávať otázku, o čo všetko si prišla, ale čoho všetkého si bola ušetrená Viď. - rozprávka o M+K, lebo veľký Manitú je síce prefíkaný manipulátor, ale má nás rád 
Som zrejme podobný typ ako ty, a bola doba, keď ma nútili vystupovať v médiách, čo som ja odmietla a rovno som dala výpoveď, nerada telefonujem, som nervózna pri osobnom kontakte s ľuďmi, čo nepoznám a teraz som zašitá doma, kde pracujem, som sama sebe paňou, ...Doma mi nevadí prijímať klientov firemných, nie som tu nervózna, lebo asi potrebujem tú pevnú, domácku stenu za chrbtom...Nebudem písať o svojich zamestnaniach, napíšem len toľko, že na mňa najhoršie pôsobil tlak na čoraz vyššie a lepšie výkony v čoraz kratších termínoch a stres...Na nejaké večierky či iné veci nebol čas, a ani chuť, ledva sme sa stíhali najesť a ťahali sme domov, kde na nás čakali hladné rodiny a bordel 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono to bolo myslené asi aj jaj. Inak máš prvadu pri mojom precitlivenom vnímaní kadečoho by som to nemala jednoduché v klasickom pracovnom procese. Na neostro si skusam pracovne vztahy s vydavatelom casopisu a meistami to dost boli.
Ale keď doma musím kukať na bordeľ, ktorý nezvládam upratať a hlavne mám vždy po ruke chladničku, potravinové skrinky a vyjedávam aj také veci, o ktoré by som inak nezakopla. A každý deň musím riešiť, čo bude na obed, bo aj manžel pracuje zdomu. 
Ozaj netužím, prečo nežijeme zo vzájomnej lásky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chapem ta, ja sedim v pyzame v kancelarii, nic si nevsimam, lebo ma uz dobieha DPH, a varim tiez stale, vsetci sa stravujeme doma...Teda stale, dam si variaci den, ked urobim paprikas z masa, cast hodim do mrazaku - na rizoto, z casti urobim segedin, naglochnim polievky dobrej sedliackej a pod..a potom uz nevarim cez tyzden, teda dovaram ....Ale ja uz mam velke dieta, o ktore nemusim ani zakopnut cely den Naucila som si nevsimat nic, a robim si dorbne pauzy, aby som nezblbla z pocitaca, alebo ked premyslam, a potom tak automaticky trochu upratujem...A babun mi kladie uz teraz otazku, varila si nieco? velmi opatrne A ked zavrcim ze nie a trieskam do pocitaca a peciatok, tak si namaze chleba s maslom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bola som s juniorom 6 rokov doma - bol stale chory, potom som zacala pracovat a bolo to super, ale zle som znasala intrigy a pod..Potom nas zamestnavatel donutil urobit si zivnosti, a pre juniora do skoly chodili spriateleni taxikari, a vozili mi ho do roboty, jedavala som s nim po restauraciach a teraz, na stare kolena mi junior hovori: mami, bolo to super, ze si mi kupila vsetko, na co som ukazal prstom a vsade som sa vozil, ale potom som nevedel cestovat v MHD a stratil som sa v Petrzalke, a strasne mi chybali nase rozhovory, nase vecery, ked som bol v posteli a ty si si vymyslala rozpravky, a tvoje objatia a usmev, ty si sa potom uz vobec nesmiala Takze vsetko ma svoje pre a proti, a tato cast mojho zivota ma mrzi, co sa tyka juniora
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj to je niekedy relativne, lebo byt s nimi a byt s nimi su niekedy dve relativne veci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som už dvanásť rokov v jednej firme. Pracujem tam na tri zmeny + cez víkendy dvanástky. Teraz som na druhej materskej a keby bola možnosť ísť do druhej práca tak by som šla. A keby som mohla ostať doma a pracovať z domu, tak by som to brala všetkými desiatimi. Kolektív nič moc aj keď v jeho začiatkoch mi vzniklo s kolegyňou úžasné priateľstvo, ktoré trvá dodnes. Šéf? No nič moc, náladový a nerovný. Nevie byť férový a tých čo to najmenej potrebujú, uprednostňuje. A tí ktorý pracujú a chodia do práce ako majú a robia aj navyše tak si zlíznu to zlé. Oceniť dobré nevie ani dať najavo že je s tebou spokojný. Ale tak čo už, no. Som rada že mám prácu a mám sa kam vrátiť.
Myslím že nieje dobré stratiť kontakt s okolím a asi by si mala trošku vystričiť nosík medzi ľudí, ale inak by mi tvoj spôsob života vcelku vyhovoval. Nejaké firemné večierky a koncoročné akcie aj tak nenavštevujem lebo to stojí prd vody Radšej so dohodnem s kamoškami a vyrazíme von. Ale každý je iný a každý to cíti inak. Ako píšeš, možno si o niečo prišla, len ako vieš že to bolo len dobré? Určite sa ti vyhlo aj kopec nepríjemností, ako vysvetľovať v práci že tretí krát po sebe máš choré dieťa, že nemôžeš robiť nadčas, že víkendy chceš občas stráviť aj s rodinou a nie len v práci.... Len by si mala začať stretávať aj iných ľudí aby si sa "otrkala", deti raz vyrastú, odídu z domu a bude ti smutno. A počítač nenahradí ľudské slovo, úsmev, nadávky, hnev, objatie.... Aj keď treba uznanlivo dodať že NM bol skvelý nápad 
Určite ich máš viac, tak ich skús realizovať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi tak, niekedy sme vdacne, za to ze vobec nejaku pracu mame.
Inak ja uz radsej nic nevymyslam, uz som to prehnala s tvorivymi napadmi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sa mi nezdá, veď sme tu všetky spokojné a aj tie vaše stretnutia si cicušky chvália Tak sa kľudne snaž
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz sa viac neda, napady nestaci vymyslat, treba ich aj relaizovat a den ma len 24 hodin.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Škoda
Tak predĺžime deň!?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmm - opäť raz - zdá sa mi, že nie je jednoznačná odpoveď, veľa závisí aj od povahy, od rôznych sprievodných okolností. MM je napríklad ťažký individualista a kým mal "riadne" zamestnanie s pracovnou dobou OD-DO - tak bol z toho nevrlý a robil vrásky na čele svojim nadriadeným, lebo na to od/do chronicky kašľal - on je jednoznačná sova, pred 10 ráno nedokáže fungovať, medzi 17 a 20 má ťiež ťažký útlm .... Teraz robí z domu - cez obed si obehne klientov, príde domov, hodí šlofíka a keď ja idem spať, on nahodí comp a pracuje - ráno o 6, keď ja vstávam, on si líha ... a je spokojný. Miesto firemných večiérkov si radšej vyrazí s kamošmi na pánsku jazdu ku nám na chatu a tak.
Ja mu potichu závídím (lebo si ide bárs kedy cez deň na plaváreň či zahrať golf a pod.) - ale zase viem, že pri mojej povahe potrebujem stres a konkurenčné prostredie - ak by som robila z domu, tak neurobím nič, lebo by som to furt odkladala, nachádzali si tisíc iných "úloh" a pod. Takže napriek tomu, že mi práca z domu pripadá ako vrchol mojich túžob - ostávam radšej v klasickom pracovnom pomere - aj keď musím povedať, že kým som mala deti malé, vychádzali mi v ústrety a nosili mi robotu domov - tak sme riešili, že nebolo z toho zle, ak som musela často ostávať na OČR a dokonca som si vedela vybaviť cez leto neplatené voľno, aby som mohla byť doma celé prázdniny. Spoločenský kontakt v práci je fajn, ale zase ak nemáš ten správny kolektív (ja tam dusno a pod.) tak môže byť aj na obtiaž.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta ty mas manzela experta. Moj tiez robi z domu, od osmej do piatej maka, potom padla, ale trosku to ma o inom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja, som svoju prácu milovala..chodila som skoro ráno, o 5 tej som už bola v práci...zmena režimu a podobne, dostala Novinovú službu na kolená..Ešte týždeň pred prepustením mojej skupiny,kde som bola vedúca mi sľubovali že, mňa si nedajú, aby som sa o svoju prácu nebála...Naše oddelenie malo omnoho väčší plat ako dievčatá na oddelení z ktorím nás zlúčili..Ako vedúca, som začala za ich vyššie platy bojovať... to sa mi stalo osudným...Ako prvej mi 28.02.2001 dali podpísať výpoveď...Moje dievčatá, ma skoro museli držať, aby som svojmu nadriadenému nevpálila päsťou do tváre...Odišla som..zničená..dlho, predlho som sa psychicky vyrovnávala..pomohli mi moje vnúčatká a moja Sinduška...fenka, ktorá teraz bojuje s nádorčekom, ktorý už metaztázuje. Som ochotná pre to moje dievčatko, urobiť všetko...A verte mi moje ..tie stretnutia s Vami.. je pre mňa niečo úžasné...Nie, moja finančná situácia je veľmi zlá..ale moja Nicebosorka ...to moje dieťa mi pomáha a veľmi..Ak jej oponujem, len povie...mamka, to sú tie povestné "Tri Groše 
Tak som prišla o 5 rokov, ktoré som bola na čiastočnom invalidnom...prišla som o kopec známych..ale o veľa prišli ženy z novinových stánkov..Nemal im už kto pomôcť..ak na niečo zabudli ..pri remitende a podobne..začali ich za všetko pokutovať,začali stánky zatvárať..Ešte aj dnes ,po toľkých rokoch ma poznajú a zdravia ..pani vedúca....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja, ty si stale taky dobracisko, co bojuje za stastie ostatnych.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a je aj velky rozdiel ci "musis" alebo "chces". v jednej TPP praci, ktora ma zivi "musim" a v druhej a tretej na dohodu "chcem". ta prva je klasika, si v robote od rana do vecera, v tych dalsich je tvorivy kolektiv, rychlo sa obmiena, eventy su zaujimave a o to namahavejsie. sefov mam vsade dobrych(profici a pristupni), ak som kdesi mala zlu sefku/sefa tak som vydrzala len chvilu.
ale inak sa postupne dopracovavam k tomu, aby som si pracu zariadila sama a uz len CHCELA ... a ak teda padne moj sucasny kolektiv ako taky - praca, sport, kultura - este vzdy si nachadzam ludi i podla mojich zaujmov, nielen podla vacsinovych v kolektive.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka
odpoved nie je jednoznacna...odpisujem Ti akurat v pyzame (ale uz som bola skolopovinny narod odviezt rano do zariadeni)som cerstvo po MD, najmensia nastupila do skolky (momentalne mam choru doma) a zvysne dve baby su v skole..v starej praci (ktora ma mimochodom vobec nebavila a bola strasne zaplatena a aj dochadzanie za mesto) som dala vypoved. Prestahovali sme sa,minula by som vela na dovoz deti do skoly, skolky a nasledne seba tam do prace. v konecnom dosledku by som nezarobila skoro nic..a na to sa do prace nechodi.zvlast ked vobec nebavi.a kolektiv ziaden lebo len dvaja sefovci manzelia takze ci som sama doma alebo tam som bola, rozdiel ziaden..pokecat moc nebolo s kym a o com...
takto sa staram o odvoz, dovoz, domacnost, na seba moc casu nemam a ani na ziadne aktivity vzhladom na to, ze "robim"ulohy,veceru,poriadok, dozor..MM prichadza po 5ej a to sa tak povenuje najmensej aby som ostatne akotak stihla..
kedze som cerstvo na urade prace rozmyslam o prispevku, ktory poskytuju na zalozenie zivnosti a podnikanie..chcela by som internetovy obchod..hmm len dlhansku dobu si uz lamem hlavu s cim
aby to ako tak fungovalo..
kolektivy som v predchadzajucich zamestnanniach (pomedzi tri materske) zazila vselijake...potvrdene, ze najhorsie su tie zenske (ohovaracky,podrazy,skupinkovanie, zavist.....)niekedy bolo dobre byt medzi ludmi a dozvediet sa co to nove, popreberat kadeco ale som vlastne 4 rokom doma a nejako extra mi tieto niekedy bezduche blabla nechybaju..obcas s niekym prehodim rec, su kamaratky, napiseme si, stretneme sa ..ale pocit vratit sa niekam kde budem OD-DO, nebude ma to bavit, resp. bude strasny neadekvatny plat,stres, zly kolektiv,sef?, ma nelaka...radsej by som si chcela sefovat sama sebe aj ked to ma svoje zle stranky a mozno pridem o nejaky super kolektiv a vecierky, zazitky, stretnutia ale ako pise babun - domaca stena za chrbtom mi vzdy doda pocit istoty a pohody a nebudem v strese z prace telefonovat na mobil deckam, kde sa taraju a ci mi niekto (neviem kto) stihol vyzdvihnut krpec a co komu treba a ako a kde atd....
za ten pocit to stoji...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Začnem tým, že už pred 27 rokmi som išla na strednú,ktorú mi vybrali rodičia (viem,že to mysleli dobre,ale pre mňa to bolo ťažké.Odchod na intrák do BA,ekonomická ZO,kde som mala okrem SJ tri jazyky.No,nebavilo ma to.Ja som chcela byť učiteľkou alebo zdrav. sestrou.Mala som vzťah k deťom, umeniu,hrala som na klavír... Odhovorila ma aj triedna, v dobe socializmu sa to nehodilo,keďže sme chodili do kostola ).Moja chyba, bola som málo priebojná a hlavne som nechcela zarmútiť rodičov.
Po škole som zostala pracovať v BA v podniku ZO.Kolektív bol fajn,práca trošku menej.Vydala som sa a išla na materskú, 1. aj 2.Potom som sa zamestnala u nás vo farmac.podniku na odd.ZO,zasa kolektív super (ja som vcelku prispôsobivá ),práca by sa tiež dala,ale tie stresy sem-tam.Deti,muž,domácnosť,skrátka kolotoč.Po 5tich rokoch som zostala na 3. materskej (zvyšok poznáte-Majko,onko,5 rokov na opatrovateľskom,koniec...).Potom som bola nezamestnaná, 14 mesiacov som pracovala v pohrebnej službe (to bola tiež pre mňa skúška nervov ),potom nejaké brigády, bufet,vyskúšala som všelijakú prácu. Vždy ma však tešilo, že sme si "sadli" s kolegami. Teraz som 17 mesiacov v obchodnej firme na zástup MD,RD,uvidím,ako to bude ďalej. Stále ma však ťahá k deťom,škole.Smola,čo už. Keď to zhrniem,je to pol na pol, som rada doma,aj v práci.Keby som ešte robila, čo som chcela,júj,to by bolo.Ale, som spokojná, že vôbec nejakú prácu v dnešnej dobe mám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
len tak mimo témy - v ktorom roku si maturovala?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Doma som iba tri roky, predtým práca na obchodnom oddelení, sekcia zahraničný obchod - vtedy som si myslela, že celkom fajn práca, ale retrospektívne to vidím skôr ako jeden frmol, stres, stále tlak zhora - zisky, faktúry, nepokašlať medzinárodné dokumenty a neurobiť tak škodu za desaťtisíce eur, čísla, papiere, jediné, čo ma z toho bavilo boli a sú cudzie jazyky. Doma mi je dobre - asi som tiež ten typ, čo tú domácu stenu má rád. Nemám kvôli tomu problém vybaviť niečo vonku, ale ako ryba vo vode som u seba. To, že môžem robiť z domu v teplákách pokladám za privilégium. Aj keď momentálne som ešte mama na plný úväzok a práca len tak diétne Kolektív mi nechýba vôbec.
Takže zatiaľ nemám pocit, že by som o niečo prichádzala. Uvidíme časom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamilka, neuveris, ale ja by som si to s tebou vymenila. mozno nie na stalo, ale podla toho, co pises, znie to celkom zaujimavo. a to myslim vazne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verim, ono je to cele zaujimave, ja sa nestazujem. Pri mojej povahe, styroch detoch, byvani na vidieku ..., uz len kus zosorovat hlavu a bude vsetko ako ma byt
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, neviem ci mi citas myslienky, ale vzdy nadhodis temu tykajucu sa niecoho, nad cim zrovna rozmyslam. Na MD som nastupila po VS, predtym som teda bola zvyknuta na rozne projekty, grafy a vypocty na pocitaci. Pocas letnych przdnin a 3 mesiace pred MD som pracovala ako operatorka, teda cez telefon a znova pri pc. Teraz tu sedim pred pocitacom, deti spinkaju a ja by som na nom mala tak rada nejaku pracu. Pracovala som v super kolektive, ale momentalne mi chyba skor ta praca ako ten kolektiv .
A nemyslim si, ze by si o nieco prisla, vsetko je urcite tak ako ma byt.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som hneď po škole nastúpila do hydinárni. Tam som zažila krst ohňom. Šéf o život. Vždy si musel dokázať, že on je najvyšší. Kolektív nič moc. Neprijali ma, ignorovali. Väčšina bola z vedľajšej dediny, a keď som potrebovala odviezť, nikdy nemohli. Prac. týždeň sme začínali v nedeľu večer o 22.00. Mne nešiel autobus, tak som tam bývala o 2 hod. skôr, samozrejme zadarmo. Veď majstrom sa nadčasy nepreplácajú....
Potom bola 1. materská. Po nej som nastúpila do elektra. Super kolektív. Len ten šéf... Ja sa podlizovať neviem, ale aj tak som tam vydržala 1,5 roka.... (on ľúbil meniť ľudí).
Neskôr som chodila na brigády do call centra. Podarilo sa mi získať aj zmluvu, najprv na 1/2 roka, potom na neurčito. A otehotnela som 2x. Práca ma celkom bavila, ja som taký ukecaný človek. Len už mám pocit, že tam "ďalej nepôjdem". Mám deti, robiť v noci, alebo 12-stky sa nedá.
Zatiaľ neriešim, čo bude po materskej. Vrátiť sa mám kde, len či budem chcieť. Uvidíme. Maťko má teraz 9 mes.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som sa hneď po skončení strednej školy zamestnala v jedne veľkej stavebnej firme. Bola som mladá neskúsená ale mala som šťastie na skvelý kolektív, ktorý mi vedel poradiť a časom som sa vypracovala na pozíciu samostatný účtovník. Materskú dovolenku som absolvovala 2 x , raz 6 mesiacov a druhýkrát som ostala doma 8 mesiacov. No poviem Vám, že zvládnuť to ranné vstávanie a nosenie detí do jaslí na 6- tu hodinu rannú nebol med lízať a potom všetky tie povinnosti okolo nich a domácnosť poobede - riadna fuška, veď to poznáte. Ale zvládala som to.
Svoju prácu som milovala a v pracovnom kolektíve som mala okolo seba skvelých ľudí....samozrejme,že sa našli aj a hlavne na vedúcich postoch ľudia, ktorí si o sebe mysleli, že sú "Pánboh", ale zvládala som to - nikdy som sa nenechala ponižovať, bojovala som vždy za pravdu, nikdy som sa nepodlizovala a nikdy som som sa nad nikým nepovyšovala. Po nežnej revolúcii stavebné firmy vo veľkom prepúšťali a ja som využila svoje skúsenosti a schopnosti a založila som si živnosť na vedenie účtovníctva. Začala som pracovať doma, zo začiatku sa mi to páčilo, ale neskôr mi chýbal kontakt s ľudmi. Som typ spoločenský, pochádzam zo šiestich detí, takže som trpela ako pes. Bola som zavalená haldou účtovných dokladov a moji klienti si mysleli, že im musím byť k dispozícii nonstop 24 hodín - "veď som predsa doma"!!?? Takto som ťahala až do roku 2001, keď som si povedala a dosť!!Prehodnotila som situáciu, klientov - (bolo ich takých viacej - "za pár šupov haldy dokladov"),tak som sa ich taktne zbavila
a prijala som ponuku jednej stavebnej firmy na vedenie účtovníctva, mzdy a všetko čo okolo ekonomiky treba. Ráno pekne do zamestnania a poobede som o 15.30 za sebou zavrela dvere kancelárie a "šmitec". Mala som zrazu času na svoje záľuby, nikto ma už neotravoval. Kočky - ja som Vám normálne ožila, znova som sa začala viacej "parádiť", starať sa o svoj účes - imidž - to bolo ono !Ja som potrebovala okolo seba ľudí, niekedy nepríjemných, mrzutých, falošných. Potrebujem vždy niečo riešiť, termíny - DPH, uzávierky, kontroly - (veď to účtovníčky, ekonómky poznajú) všetky tie stresové situácie,aj keď dajú zabrať milujem a potrebujem k životu. Som už v starobnom dôchodku,ale stále pracujem, pretože ma to baví, napĺňa a hlavne, že ma ešte stále potrebujú a chcú. Šéf ani počuť nechce, keď mu tak občas naznačím, že nech už dovedie mladšiu že ju zaučím a ostanem doma, a ja ani neviem, či to vlastne chcem. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť tak zopár rokov si ešte popracujem.
Takže práca doma a mimo domova má svoje klady a zápory. Ja som si to odskúšala a poviem Vám - pokiaľ by si to situácia nevyžadovala, tak by som doma nikdy !! nepracovala!!! Ale každý z nás je iný???...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To su uz skvelé porovnávačky. Inak obdivujem všetky účtovníčky, klobúk dole. Ja som na také neni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
O práci a zážitkoch v súvisloti s ňou by toho bolo u mňa na 10 dlhých blogov
No pridám z iného súdka:
Do práce dochádzam, denne, vlakom cca 20 minút.
Vyprofilovala sa mi úžasná cestovateľská partia .
Sme zmeska, 2 baby, 2 chlapi,kadžý robíme úplne inde, spájajú nás ranné dve desiatky minút.
Za tie roky sme sa tak zohrali, že dokážeme za tento čas absolvovať meninovú žúrku na neuveriteľnej úrovni: zapálené čajové sviečky v kupé na stolíku, po 1-2-3 drinky (kto môže a má chuť), očká v dvoch verzicáh (klasické s klobáskou a vegetariánske pre nášho jogína )a ešte koláčik.
Plus drobná tešivosť pre oslávenca
. K tomu foto do archvíu .
Podotýkam, že ja som z celej partie najmladšia , o to viac ma teší crazy atmoška našich spoločných rán.
Považujem to za skvelý bonus k práci
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
chvalabohu sa na mna lepia extroverti a spontanni ludia ako ty, lebo ja sama som na tom ako pise jahodka nizsie vcera som robila jeden vyklad v meste ako fusku, a ta predavacka na mna tolko kecala a rozosmievala ma, ze som sa skoro zrubala z rebrika.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak toto je super kefara, super
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je peknééé No, ale ty si taká spontánna typa Ja by som sa do takého štádia s ľudmi z vlaku dostala tak cca dva roky pred dôchodkom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mam za sebou tiez niekolko roznych firiem i ked viac menej som vzdy robila to iste. Asistenku - sekretarku ale nie taku co vari len kavicku a pise listy, ale taku multifunkcnu viac menej to vzdy vyplynulo z toho ze slo o obchodnu spolocnost. Moje prve zamestnanie po skole bolo este za sociku vo vyskumnom ustave len sa nepytajte co sme skumali. Kolektiv bol skvely dodnes mi ostala verna priatelka Ako bonus za "nicnerobenie" sme vsak boli medi prvymi nezamestanymi, takze som odisla do UK, bolo to pre mna narocne obdobie ale bola to pre mna dobra skola. Teraz som vo firme uz pomaly ale isto 12 rok, kolektiv sme zmiesany, sme dobra partia aj sefov mam dobrych. Pravidelne mavame rozne akcie, praca ma bavi i ked robim rozne veci(uz nie som sekretarka) ale to vyplyva z toho ze sme mala firma takze uloh je viac. Kedze mam dve deti musim povedat, ze by som bola radsej ked by som mohla chodit do prace max. na 3 dni v tyzdni, to je model o ktorom snivam. Mat cas na rodinu, domacnost a na seba a nevypadnut z kolektivu inych ludi. Neviem ci sa takeho modelu dockam alebo sa budem musiet prestahovat do FR.Je to skoda, ze u nas nie je moznost part-time job, mnohe matky by to uvitali. Ked pridem z prace a musim sa detmi ucit, navarit pre MM, ktory pracuje na smeny takze sa stravuje doma.Castokrat zelam nemusiet rano ist do prace ale zostat doma. Mala som vsak aj sefa, ktoreho by som nekcela na ulici stretnut . Ked sa pytas ci by som menila ja asi hej, radsej by som bola doma a pracovala na seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž ja som asi v piatom zamestnaní,dve firmy krachli a z dvoch som odišla dobrovolne.Tiež sa neviem podlizovať a "pchať niekomu do zadku" ,niekto to samozrejme robí tak rád a s láskou - ved sa jedná o peniaze,príplatky atd. .Z posledneho zamestnania som odišla aj z tohoto dôvodu,nedokázala som šéfke robiť poskoka a "sluhu" a ona preto robila neskutočné rozdiely medzi zamestnancami.Ciže boli kamarátky a potom až my ostatné .Stále si myslím že šéf by mal mať odstup a nadhlad od určitých vecí a nerobiť rozdiely.Inak kolektív bol super,aj ked niektoré baby sa podlizovali ale kvôli tomu ich predsa neprestanem mať rada .Teraz v tomto poslednom zamestnaní je to super,ale som tam ešte krátko takže všetko sa vykryštalizuje až časom.Keby som si mohla vybrať jednoznačne by som chcela pracovať z domu,ráno by sme sa spolu so synom naranajkovali,odviezla by som ho do školy a potom šup pracovať .Toto je moja ideálna predstava,nepotrebujem k životu intrigy,ohovárania a stres.Mne sa najlepšie pracuje a tvorí v klude,pohode,obklopená dobrou náladou a úsmevom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som menila robotu 3x popri 3 materských. Osobne si neviem predstaviť robotu z domu. Ja potrebujem pre život kontakt s ľudmi, dennú komunikáciu ,prehodiť pár slov.,čo nové.... Vždy som si našla okruh mne blízkych ľudí. Kedže robievam v kolektívoch, tam sa často nájdu aj ľudia, čo sú protipol. Pokial to ide do ohováračiek a intríg, brrr, od toho preč-to odrážať neviem, a takéto sposoby komunikácie mna dosť deptajú. Moja duchaplnosť je asi taká, že ked na mna niekto nejak vystrelí, bud niečo zahabkám, alebo nemo a tupo kukám a po 10 min ma napadne, čo duchaplného som mohla povedať.
Takže zhrnuté -pokial mám okolo seba ludí, ktorí sú pozitívni,srdeční to vyslovene potrebujem k životu,pokecať, zasmiať sa a jedem dál.
Ked som dlhšie doma a mám ist potom niečo vybaviť, moja komunikačná schopnosť prudko klesá a poväčšine som nervozna, navyše s pocitom neschopného školáka.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, mám 45, robím v kolektíve kde je priemer vekový 29 rokov. Všetci slobodní, žijúci s rodičmi, alebo podnajme. Cítim sa niekedy ako mladica, skoro ako oni, niekedy ako o 10 viac ako mám. Záleží od komunikácie a samotnej temy. Šéfka mladšia ako ja, ešte toho veľa nezažila. Ale v pohode. S kolegami veľmi málo chodím na akcie, nakoľko bary a diskotéky pre mňa už veľmi nie sú. Komunikácia? Tej mám viac ako dosť, mám dobrý trening (to mám navrch voči Tebe) robím celý deň mojou "hubou". Predajca. Rodina? Robím na 12 hodinovú pracovnú dobu. Rodinu si po tieto dni ani nevidím. Iba ráno cestou do kúpeľne a večer možno cestou do postele. Myslím, že tu máš navrch Ty. Keď mám voľno, tak oni utekajú za svojimi povinnosťami, do práce a ja ostávam doma. Každý druhý víkend som od piatku do nedele v práci. Výnimkou sú noci. Je to aj fajn, ako žiješ Ty, ale viem Ťa aj pochopiť. Nečakaj na nič. Skús len čosi vyskúšať. Možno je najvyšší čas, aby si zmenila ten možno streotyp? Ale to sa tak nazvať nedá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, dlho som váhala,či napísať....Ale, tiež si mohla prísť o intrigy v práci, ohováranie,závisť,ohodnocovanie podľa toho koho máš za sebou.Ale zase naučíš sa pri tom že mlčať je zlato, lebo čokoľvek povieš môže byť použité proti Tebe, že ozajstní priatelia sa poznajú v núdzi,že vždy sa môžeš stopercentne spoľahnúť len sama na seba a možno by si v konečnom dôsledku prišla aj na to,že si stvorená pre naničmamu, artmamu a s tvojou romantickou a snivou povahou by si iba trpela. Všetko sa deje tak ako má.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Po piatkovej skusenosti, suhlasim. Radsej s abudem motkat tak ako doteraz,uplne mi chyba hrosia koza
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K hrošej koži - taky tak, chýba .....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No teraz rozmyslam, ze som to nejak nevyriesila , tolko zenskych na tolkych strankach, aj na kona vela. Ak sa nahodou nieco nedeje na NM, tak je burka na tortach a aak nie tam, tak to dohanam pri casopise. A kolko vzrusa mam doma. Ja chcem svoje romanticke knizky, zaliezt do postele na tyzden. Asi milujem adrenalinove sporty, aj ked sa to nezda.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super príbehy....my máme tri deti.Po druhom som nastúpila/mysliac si,že už mám toho doma dosť/ po dvoch rokoch,skočiac na milé,prívetivé slová typu:ak budeš potrebovať,kedykoľvek ťa uvoľním.nebol s tým problém,keĎže sme v ambulancii boli dve sestričky/aspoŇ by nemal byť/.Bolo super mesiac.Mala som prehľad o stave potravinových zásob v špajzi,o čistote prádla,a bla bla bla,veď to poznáte.Až kým to neprišlo.Keď mi deti ochoreli po 3 mesiacoch ,a chcela som ísť k lekárke,dostala som odpoveď,že načo mám mamu.Mama mi zase na to povedala,že keď si im mama,bav si ich sama.Bola som nervózna čím ďalej tým viac.Zlízli sme si všetko,od množstva pacientiek,ktoré čakali v čakárni,cez platby poisťovní,pokazený 100 ročný počítač...až tak som si povedala dosť.prešla som na 5 hodinový úväzok,zarobila som 4500 sk/ keďsom robila 8 hod ešte popri materskej,dala mi 6000,tak som si povedala,že radšej budem na obed doma/KeĎže sme plánovali tretie bábo,nastal pravý čas.KeĎže som z tých,čo pozrú na trenky,a sú tehotné ,vyšlo to hneď.Ako blesk z jasného neba prišlo po dvoch rokoch pečenie tortičiek.Jasné,že pri prvej tortičke pre našú dvojročnú princeznu som netušila,že ma to po skončení MD bude aj živiť.Nastal deň D,deň kedy som mala nastúpiť do práce po skončení MD.S malou dušičkou som išla šefke oznámiť,že som sa rozhodla,že chcem ostať na MD ďalej.Dostala som odpoveĎ,že ako chceš dievča.Momentálne by som nemenila za nič,a moje rozhodnutie vôbec neľutujem.Viem,že to nebude trvať večne,ale momentálne som šťastná,aj keď ani pečenie tortičiek nie je vždy slasť.Ale keď chcem ráno pospať,tak pospím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
babenky ja som doma už skoro 13 rokov s menšími pracovnými prestávkami,tiež mám 4 deti,keď som konečne niekde začala pracovať po materskej za pár mesiacov búm zas som bola v tom kolegyne sa už smiali,aby som radšej nikde nešla,aby stále neprišlo ďalšie myslela som si,že som sama komu už doma hrabe najmladší bude mať v decembri 2 roky a to som už povedala,že budúci rok padám do práce nech prídem na niečo iné ako len domáci stereotyp práce mám dosť,až veľa,ale chýba mi spoločnosť starších nielen detí,teraz ma chytla mánia kvetinkovania,tak som sa celé leto vôbec nenudila robila som si nové záhony po dvore,vďaka záhrade a krásnym inšpiráciam od skvelých babeniek,ktoré tam sú som sa veľa naučila aj dostala kopec krásnych rastliniek a našla som aj spriaznené duše najviac ma štve to,že u nás na východe je málo príležitostí nájsť prácu a keď ste z dediny ako ja je to aj o cestovaní stále kde som prišla vyšli s tým,že čo s deťmi,keď budú choré a blá blá blá
niekedy som sa až trápne cítila,že mám 4 deti,nieje to síce na mne vidno ale keď sa pýtajú nebudem klamať,pritom som ani s jedným nemarodila,stále bola mama ochotná vziať k sebe aj keď som si potom vypočula aké sú,my sme boli lepšie a tak ďalej,ale snáď to všetky poznáme občas mám chuť niekam odísť aspoň na pár dní,ale nechýbali by mi tí moji lapaji?Tak ďakujem krásne,že som sa mohla trochu vypísať a ďakujem,že tu všetky ste a hlavne Kamilke za skvelé stránky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte som tu nova, skoncila mi materska dovolenka a nie a nie si najst prácu, a tak by som vás chcela poprosit ci niekto neviete o nejakej práci na doma bez vstupnych poplatkov, pretoze vo vsetkych co som sa ozvala chcu poplatky asi 10 a viac eur. zatial vam velmi pekne dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len teraz je mojou jedinou spoločenskou udalosťou stretnutie naničmám -
a to ako sa taraz nemáme uraziť či máme???!!!
