Práca v päťdesiatke

Zhodou náhod, som sa nejak postupne stretla s úplne rôznymi príbehmi..., pohľadmi na prácu pred päťdesiatkou, či po nej.... Že dve dámy v tomto veku si nevedia nájsť prácu v metropole východu, dajme tomu ... ale, že vedecký pracovník, učiteľ na univerzite je už v tomto starý,  pre prácu na zahraničnej univerzite, alebo v korporátoch odchádzajú (ne)dobrovoľne vysokopostavení manažéri ..., bolo pre mňa celkom prekvapujúce. Dôvody? že môžu byť vyhoretí? že už nie je kam sa posúvať ..., že už je neskoro niečo nové začínať ....

Názorov,  prečo sú ľudia v tomto veku pre pracovný trh nezaujímaví je viacero. Vraj veľa skúsenosti, vyššie nároky na plat? Menšia ochota robiť do nadčasy, cestovať ...? Možno slabšie znalosti cudzieho jazyka, ovládania PC? Pri fyzickej práci, zase menej zdatnosti .... Mladšie dámy sú atraktívnejšie ....?

Ako za seba, ak mam písať, tak ja sa v tomto veku cítim kus vyhoretá, unavená, neschopná sa voľačo nové naučiť.... Ale skôr si myslím, že som výnimkou, vnímam okolo seba veľa šikovných, aktívnych ľudí aj v tomto veku, aj o dosť starších ... Však sme ešte relatívne mladí? Hlavne do dôchodku ešte v tomto veku véééľmi ďaleko a práve v tom vidím problém

Dievčatá, aké sú vaše skúsenosti, osobné, sprostredkované, s možnosťou nájsť si, alebo zmeniť prácu v tejto vekovej kategórii .... Veď pre nás ženy padá, riziko materskej dovolenky, OČR s deťmi, ešte sme relatívne zdravé ...

Komentáre

Hmm, mám 50+. A mám spolužiačku, ktorá má prirodzene rovnako ako ja. Vo svojom obore je zrejme špička. Lebo je dekankou na fakulte, kde pôsobí. Takže asi to pravidlo nebude.

ta vysoka skola bola myslena inak, spoluziak posobil v zahranici na dvoch vysokych skolach, v USA a vo Svajciarku, teraz je doma na univerzite, (to je minimalne na dalsie dve temy) otazka bola, ci este uvazuje o ceste von, vraj na posobenie na zahranicnej univerzite je uz stary ..., pre tie vysoke skoly ...

po pravde... ludia nie su pre firmy stari (hlavne teda v oblasti, kde nemusia pracovat manualne), ludia su iba "drahi" - nejako tie vydavky na platy skresat treba, takze skuseni sa vymenia za neskusenych a razom sa meni i platova trieda = vyhodnejsie pre firmu, co sa financii tyka ... a ze to vsade ide dolu vodou, lebo chybaju skusenosti, to sa zatial v tabulkach neprejavuje ... inak ja teraz vyberam ku sebe novu kolegynu a smiem si sama pretriedit ziadosti, vybrat, kto sa mi pozdava - a musim priznat, ze to vobec nie je lahka volba (nad niektorymi prihlaskami/ziadostami sa mi rozum pozastavoval - a tusim sa prihlasilo min.5 roznych narodnosti)

https://papageienmitti.webnode.sk/news/nove-ziadosti-o-zamestnanie/

a https://papageienmitti.webnode.sk/news/prvy-tyzden1/

ta prva kandidatka si s nami dohodla pohovor a tento tyzden ho i zrusila, lebo nakoniec predsa len dostala miesto niekde na skole ako ucitelka

medzicasom dosli nove ziadosti a ja som sa rozhodla pre skusenosti - na pohovor sme pozvali dalsie styri zienky kolo patdesiatky a dvom 25/26-rocnym naopak zamietli

Až teraz som sa dostala k tvojim príspevkom, takže dobrodružstvo pokračuje, dobrá správa, že odišla predošlá kolegyňa, už len nájsť takú čo bude oporou a nie príťažou. Držím palce. Ten 79 rocny pán, vyzerá byť úžasný. Úsmev

Ano súhlasím, starší, skúsenejší kandidáti sú pre pracovný trh drahí ...

Ten 79-rocny pan sa v pondelok pride predstavit na tie zaskoky ... tak som nan velmi zvedava. Odvtedy sme presli dalsimi troma pohovormi a teraz si uz len spravne vybrat... ale ked som sem pisala povodny prispevok, netusila som, ze o par hodin ma prekvapi telefonat z byvaleho zamestnania - bola som u nich na navsteve pred letnymi prazdninami a spominala, ze si mozno do buducnosti budem musiet hladat pracu na plny uvazok (bo u muza je to neiste) - nuz a byvala sefka sa mi ozvala, ze od januara hladaju na jedno oddelenie novu kolegynu ... neviem, ci si si precitala i zazitky z posledneho tyzdna, ale po tomto tu vazne uvazujem (ak budu sediet iste podmienky) o odchode https://papageienmitti.webnode.sk/news/situacia-nie-je-vazna/

Oj ta to "zabava" Prekvapenie, keď nie deti, kolegyne skutočné aj chýbajúce, ta ešte iné ...

zatial to beriem ako jedno z dalsich moznych "znameni" a v podstate mi zostavaju dva tyzdne na rozhodnutie, co a ako vlastne dalej...

Však to - do dôchodku ďaleko, ak vôbec nejaký bude... hľadala som si prácu asi pred 5 rokmi a nenašla som. Dôvody:

- hľadala som niečo (hocičo) na skrátený úväzok a keď aj niečo zaujímavé bolo, že by som aj išla robiť 8 hodín, tak hľadeli na mňa ako na mimozemšťana, že chcem pracovnú dobu od 6:00 do 14:00, aby som stíhala s deťmi ísť na krúžky.

- nebola som flexibilná = ochotná sedieť v práci od nevidím do nevidím pár hodín denne navyše väčšinou bez nároku na odmenu.

- prekážkou bola aj vš - moc "múdra" a asi by som nenechala so sebou len tak mávať (jasne, že nenechala).

Bola som ochotná učiť sa nové veci, ale nestačilo. Mala som pocit, že najväčší problém bol, že som nebola ochotná byť k dispozícii 24 hodín denne vrátane voľných dní. A tie trápne pokusy zistiť, či mám deti a aké veľké...

Asi keby som bola v pracovnom kolotoči a nie doma, tak by som bola tiež vyhorená a vyčerpaná. Teraz pracujem, ale stále to nie je ono, nie som ochotná len tak poslúchnuť a spraviť, čo povie šéf. Často by som si prácu zorganizovala inakšie a potom mám stres. Ešte pred rokom som mala aj výčitky, že odchádzam a nie je niečo hotové. Teraz mi to už začína byť jedno. Stále rozmýšľam, kam by som sa mohla posunúť, aby som robila niečo tvorivé a bola sama sebe šéfom. Možno aj viem, ale nemám zatiaľ priestor. Verím, že to príde a utrhnem sa Slnko  Necítim sa stará. Netvrdím, že nemám vrásky, že fyzicky vládzem toľko ako pred 20 rokmi. Ale to teraz si mám sadnúť a čakať pred tv na dôchodok a ľutovať sa?

A to si v Bratislave, kde je tých pracovných príležitostí relatívne najviac. Ale rozumiem tomu celému, nie je to vôbec jednoduché a s pribúdajúcimi rokmi už len zložitejšie ...

no u mňa to bude aktuálne tak o pár rokov. Budem mať okolo 50-ky a firma pomaly končí. Zákaziek nie je toľko, tak sa máme nachystať, že o nejaký čas skončia všetci.

Ale tiež som asi vyhorená, unavená alebo čo. Mne sa už vôbec nič nechce. Alebo mám len teraz také obdobie. Nový kolektív, učiť sa nové veci. PC - zase až taký expert nie som. Jazyky tiež na slabšej úrovni - pokiaľ bude zamestnávateľ chcieť aktívne. Účtovníctvo nič. Tak ja vlastne ani neviem, kam by som išla. Keď si predstavím, že mám makať vo výrobe. Nič moc. Predávať v tých obchodných domov - mne tam býva blbo. Chodím tam minimálne.

A na druhej strane, nie som ochotná vysedávať v práci od rána do večera. Možno, keby ma niečo tak veľmi chytilo, alebo by som sa cítila užitočná. Nejako som stratila motiváciu.

Rozmýšlala som nad opatrovaním. Ale to zase neviem, či zvládnem. Či na to som.

Účtovníctvo nie je problém. Dokonca, keď vidím niektoré programy, ktoré urobia úplne všetko, vrátane daňového priznania, tak tuším by som povedala, že sa dá zvládnuť úplne všetko. Ideálne je robiť na začiatok ako zamestnanec, pod niekym.

Ale iné som chcela.

Mám známu a ona sa s manželom vedome dohodla, že ona nepracuje, ale zabezpečuje rodinu tak, aby vystačili s manželovým príjmom. Takže je doma a fakt sa venuje somu a záhrade naplno. Tak, ako to bolo kedysi. Nie je to ľahká cesta. Ale ju to zjavne baví. Frčí na zero waste. Ale tak skutočne, nie že by o tom iba hovorila. Kedysi na zakázku robila rôzne umelecké veci, ale nechala to, lebo ju to podla jej slov odvádzalo od starostliovsti o domácnosť. Maju dve školopovinné deti. Len teda, dohodla sa na tom celá rodina, nikomu to nevadí. Nie je úplne odtrhnutá od sveta, lebo spolu kominukujeme cez FB, má aj svoju stránku, kde pravidelne publikuje.

A ešte večná škoda, že v podstate skoro v celej Európe zanikol model viacgeneračných rodín, kde bolo furt treba sa o niekoho starať, niekoho opatrovať. Nielen malé deti, ale aj rodičov, či starých rodičov. nemuselo sa chodiť opatrovať ani do zahraničia....

Účtovníctvo nie je až taký problém, ale mňa vôbec nebaví. Ale napr. kamarátka účtovníčka pred nedávnom hľadala robotu a má prax a mala problém si nájsť. Každý chce hotového človeka. Ale mňa to ani neláka - ísť tým smerom.

A k opatrovaniu - donedávna, ak žena zostala doma opatrovať rodinného príslušníka, tak za to nedostávala nič. Radšej mnohé rodiny dali rodičov do domova, lebo si nemohli dovoliť prísť o 1 príjem.  Neviem, ako je to teraz, vraj sa tam má niečo meniť, či sa už zmenilo, neviem.

Ja doma nemôžem zostať, 1 príjem by chýbal. Takže niečo budem musieť robiť. Na záhrade by ma to aj celkom bavilo, ale zase nedopestujeme si tam všetko. Nie všetkému sa darí a chémiu ja odmietam používať.  Ručné práce ma už nebavia. Takže tým smerom si zarábať tie nie. Takže do práce budem muesiť ísť. Len kam? No nechám sa prekvapiť.

 

Verím, že zo situácie, že je veľká pravdepodobnosť, že v dohľadnej dobe prídeš o prácu, máš hlavu v smútku ... Tu už len ostáva dúfať, že voľakto známy, bude mať voľakoho známeho ..., či ako to dnes chodí? Ja by som úplne pohorela na cudzom jazyku, a nielen na tom ...

Inak je veľmi smutné koľko slovenských žien končí v Rakúsku pri opatrovaní starých ľudí. A keby to boli len ženy okolo tej päťdesiatky, ale aj mnohé od soť mladšie , nechávajú na dlhú dobu doma, relatívne malé deti ...

neplánovala som sa zapojiť do tejto diskusie lebo-zas jedna čo jej je ľúto za socíkom.kked som nastupovala do práce ako 1áročná vyrátala som si kedy pojdem do dôchodku,potom ked som mala tretie dieťa tešila som sa,že tam pojdem v 54r.a ono to hovno-od jari by som už bola pôvodne doma teraz ma čaká ešte 10 rokov.no čaká-ide im o to aby sme sa dochodku nedožili lebo nebude z čoho vyplácať..

vraj škoda trogeneračných rodín-áno kedysi ro išlo jeden opatril druhého ale teraz darmo by som chcela opatriť vyše 75 ročných rodičov ked musím makať neopatrím ani vnúčence..

že dali rodičov do domovov-biud neháš robotu alebo opatruješ.keby sa tá opatera aspon započítavala do odrebených rokov,keby tie príspevky čo dávajú na človeka v rôznych ústavoch dali tomu čo opatruje..no keby keby to by sme boli asi v nebi..

a zamestnať sa tiu ako 50+ tak veru dobre treba zaťať zuby ak chceš robiť...

 

pred nedávnom som to trochu zisťovala - tuším by si už mohla opatrovať svojho rodiča, ak je chorý, teda odkázaný na opateru. Štát platí za starajúcu sa osobu dôchodkové poistenie aj zdravotné. A suma je síce neveľká, ale keď sa spočíta aj s odvodmi, možno to nie je až tak zlé.  Len teda, ten človek, čo sa o neho staráš musí byť fakt odkázaný na pomoc.

Však toto, moja mamka, tiež šla v 54 rokoch do dôchodky, vypomáhala s vnúčatami ako vedela, o svojich rodičov sa starala. Len tens tav, by tak či tak nebol udržateľný, populácia evidentne stárne, to nebude len socialzimom, ale jasné jedno súvisí  s druhým. Mladí ak chcú byt, musia sa zadlžiť na desiatky rokov, už rozmýšľajú, koľko detí uživia  z toho čo im zvýši ...

Moja teta a mamina sa starali o babičku a za opatrovanie je teda smiešna suma ani 300 eur to nevychádzalo. Štát počíta asi s tým, že človek odkázaný na opateru má aj nejaký dôchodok a z toho by asi mal dať tomu, čo sa stará plus opatrovateľ má tiež nejaký príjem - dôchodok. Suma sumárum aj tak je to úplne na smiech (plakať už nepomáha). Zvlášť, keď počujem, že p. Sulík má ako europoslanec 15000 eur mesačne a dôchodca si nemôže pri inkontinencii dovoliť viac ako jedno balenie plienok na mesiac , tak sa mi žalúdok dvíha. A potom nechoď ako dôchodca do práce! Mňa budú z roboty vynášať a moje deti budú tak ako v tom vtipe po smrti pracovať v presýpacích hodinách. Len neviem kto ma ako babku bude zamestnávať, keĎ už teraz sa im zdám stará.

no len ten čo je odkázaný na pomoc, nemá možno ani 300 eur a z toho si musí platiť bývanie, lieky, stravu, a ešte platiť opatrovateľke? To si neviem predstaviť. Možno tak 10 eur by jej vedel dať.

Ja, vzhľadom na moje vedomosti, či skôr nevedomosti, vhodné pre túto dobu asi si spravím kurz opatrovateľstva a skončím niekde pri opatrovaní ale na Slovensku. Viem, že by som viac zarobila v Rakúsku, naučiť sa jazyk, to by som nejako zvládla, ale nechcem odísť od rodiny. Aj keď si už poradia samy, dcéra veľká, ale predsa len. Kým býva dcéra s nami, chcem aby sme boli spolu, lebo keď sa odsťahuje budeme spolu menej, koľko tu budeme s mužom, tiež nie je isté, tak si chcem užiť rodinu. A aj babky potrebujú pomoc. Alebo skončím dočasne vo výrobe, kým budem ako tak vládať.

Myslím že to myslela tých opatrovníkov. Ak je človek odkazaný a potrebuje opatrovníka tak sa to da ale je to úbohe ale platia odvody a započítava sa to do dôchodku.

Bohužiaľ tak si to asi predstavujú tí naši vládni posl(r)anci. Viem, že to nebude ani 10 eur. Mám to ako sa hovorí z prvej ruky. Profesionálne opatrovateľky som pozerala na nete a majú plat cca 900 eur podľa času strávenom starostlivosťou a zdravotného stavu človeka, o ktorého sa starajú. Predpokladám, že ak sú v nejakej agentúre, tak im tá niečo z toho zoberie. Celkovo nič moc. Navyše máloktorý slovenský dôchodca si môže dovoliť toto zaplatiť. Ak sa na to neposkladá rodina, tak je bez šance. V tejto oblasti je to často patová situácia.

Po päťdestiatke robiť opatrovateľku tiež nie je veľmi výhra. Vyžaduje si to fyzickú, ale aj psychickú silu. Ja som pred 50 a na také niečo si netrúfam. Aj keď urobiť si kurz nie je zlý nápad. Človek nezostane zaskočený a nepripravený, ak bude niekto blízky potrebovať pomoc.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.