Učím sa na vlastných chybách

Keď som videla svoju novú šikovnú mladú kolegyňu ako usilovne pracuje na svojom maličkom notebook-u ... spomenula som si na svoju strastiplnú cestu za bezbolestnou prácou pri PC.

Za, či pred počítačom trávim často denne aj 10 hodín. Chcelo by to zredukovať, snáď raz. Moje, nie najmladšie telo, sa voči tomu začalo búriť zhruba pred dvoma rokmi, keď k mojej bežnej práci pribudla príprava časopisu, práca s obrázkami a častejším narábaním s myšou . Ohlásila sa intenzívna bolesť od ramena až po zápästie a prsty .

Po pol ročných peripetiách som ukecala drahého aby mi namontoval k stolu vysúvaciu dosku na klávesnicu a myš, ktorá by bola v spávnej výške. Niet nad pravý uhol predlaktia k ramenu pri ďatľovaní do klávesnice. Zabudla som ešte podoktnúť, že sme presunuli aj pracovný stôl, tak aby som mala výhľad na všetko dianie okolo seba a nie za chrbtom. Pri štyroch deťoch a práci z domu sa toho dialo vždy až na mieru.

Ramenu to trochu pomohlo, ale zápästiu až tak nie. Tak som smelo pokračovala na svojej púti k bezbolestnému sedeniu pri PC. Ergonomická podložka pod myš s oporou zápästia v kombinácii s ergonomickou myšou spravili svoje. Zápästie a rameno mám už dlhšieu dobu v poriadku. Ešte mám síce aj jeden disk pod podložkou ...

Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby sa mi v zime nezačala ozývať krčná chrbtica. Nepomohli masáže, ani naprávanie ... Bez šatky na krku som sa nemohla pohnúť. Stačilo malé ofúknutie a bol problém. Snažila som sa svojmu "šéfovi" naznačiť, že problém môže byť v malom monitote na mojom notebooku. Nestačilo, že bol v primeranej výške. Asi pomohol až argument, že nemôžeme byť dvaja poloinvalidi ... Je však holou skutočnosťou, že odkedy mám väčší monitor, za ktorým nemusím naťahovať krk, moja krčná chrbtica je v najsamlepšom poriadku. Aspoň sa tak tvári.

O tom, že som si na pracovnom stole minulý týždeň upratala, aj vďaka novým šuflíkom, som sa vám už pochválila .

Už len potrebujem doriešiť jednu dôležitú pasáž, ako prerušiť negatívne energetické prúdenie z internetovej siete k môjmu šerdcu, vnútorným orgánom. Ale veď všetko postupne.

Ešte by som vám mohla popísať, čo nacvičujem pod stolom so svojimi nohami,ako dávam zabrať bedrovému klbu, ale to už nebude o ergonómii, ale o vnútorných pnutiach. Pointa je len v tom, ako si nevedome, často sami ubližujeme . Stále sa nie je na koho vyhovoriť, to horšie ako zle.

Viem, že by som sa to všetko asi aj dozvedela z príručký ergonómie, ale niet nad vlastnú aj keď miestami bolestivú skúsenosť.

Dievčatá, ako je to s ergonomiou vo vašej práci? Hrozia aj vám viac, či menej zjavné choroby z povolania?