Nuž nedá mi nenapísať dnešný zážitok, je z kategórie "neobvyklých" /teda aspoň ja som takéto konanie ešte zažila, ani o ňom nepočula, alebo firmy chytajú nové móresy? 
/
Idem pekne po poriadku: začiatkom apríla som reagoval na pracovnú ponuku nemenovanej spoločnosti, práca na jednu zmenu, síce dochádzka trochu komplikovaná, ale dá sa...Ako čas ubiehal, prešiel aj deň výberového konania a ja som "hodila flintu do žita" 
. No dnes na moje prekvapenie sa mi z danej firmy ozvali 
, ale ako...
Dvihnem telefón, predstavím sa /klasika/, na druhej strane sa mi tiež predstavili a že som im posielala žiadosť o prácu a či je to ešte aktuálne. Odvetila som, že "áno", načo sa ma spýtali, akú prácu u nich chcem zastávať /nuž bolo to uvedené v žiadosti a doteraz, pokiaľ ma kontaktovali ohľadom pracovného miesta, mali prehľad o pracovnej pozícii, ktorú chcem zastávať/...odpovedla som. No čo nasledovalo, bol "pracovný pohovor na ulici"- keďže som práve vybehla do obchodu: sypali sa na mňa otázky - čo si myslíte, že daná pozícia obnáša?, koľko máte rokov?, ste vydatá?, máte deti? - posledné tri nasledovali hneď za sebou, takže som mala aspoň čas na nádych výdych a pokojne som odpovedala, že síce nechápem, aký má môj vek, stav a či mám deti vplyv na výkon mojej práce, ale nakoniec som odpovedala: mám 37 rokov, som vydatá, deti mám...nasledujúca protiotázka: a koľko rokov majú deti? priznala som len dvoch starších /čo mi moje 5 ročné 
neodpustí/ 
17 a 12 rokov a sú úplne samostatní..odpoveď: skvelé, potreboval som vedieť, či nemusíte byť pri nich. Nakoniec sme sa rozlúčili s tým, že sa poradí s kolegyňou a dá mi tak - či tak vedieť...
Nálady mi lietali hore dole, radosť a eufória z možnej práce sa mi striedajú s nestotou a zvláštnym pocitom z prístupu. Doteraz som mala skúsenosť, že si ma pozvali na osobné stretnutie a tam sa takéto /alebo skôr podobné/ otázky pýtali. Možno som staromódna, ale toto mi pripadalo už trochu až neslušné, keď má niekto záujem o pracovníčku a nenájde si 15 minút na "osobný" pracovný pohovor, ale namiesto toho ju takto vyspovedá po telefóne?
Fakt neviem /a zatiaľ ani neriešim/, či si danú prácu vôbec želám - určite by sa mi veľmi zišla, ale keď by som mala staviť na prvý dojem... 
...tak to som dnes prešla krstom ohňom. Tak, ale aspoň som vedela zareagovať, pretože som o túto prácu mala seriózny záujem.
Aj keď, ak by som mala mať v kabelke hodené papiere ku každej pracovnej pozícii a ešte aj vedela akčne zareagovať čo o danej pozícii /firme/ viem...nuž zo mňa buď bude iný majster alebo uzlík nervov.
Aspoň som dodatočne poučená a novom trende a idem trénovať svoje reakcie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, to si prešla krstom ohňom, tomu verím 
...ja len, že papiere, nie, že si človek má vytvoriť nejakú 1 pomôcku, vypísať na A4, čo, kde, aká firma, aká pozícia, aby to mal opticky pred očami a rýchlo reagoval. A to stále nosiť pri sebe, stále, stále, stále.
Ja som to nezažila, ale viem o tom. Aj som počúvala takú bandu personalistov, že nie je nič horšie, ako keď zavolajú a človek nevie, keď sa predstavia, aká firma, o akú pozíciu sa tam uchádzal.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tomu tiež verím, niektorí ľudia, ktorých som poznala si písali žiadosti, len pre ÚP, aby sa vedeli preukázať, že robotu "hľadajú" a pritom mali pokoj a svoje dávky...nuž aj taký sú. Ja pre istotu si uchovávam všetky motivačné listy, ktoré som posielala, a občas do nich "nakuknem" - ale to mám len doma v počítači...v kabelke mám inakšie "haraburdy" 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aha, a držím palce, nech ti to vyjde tak, ako potrebuješ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem...aj keď ešte sama radšej neriešim, ako chcem, aby som sa tak či onak nesklamala... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach tieto "pohovory". To ja som raz robila pohovor v jednej personalnej agentúre cez Skype, keď mi to zavolali, skoro som odpadla. PC mám v spálni - to bolo extra trápne...Telefonicky som už tiež kedysi zopárkrát - využívajú to podľa mňa preto, lebo tak si dovolia skôr položiť osobnejšie otázky. Najlepšie je to aj tak osobne. A ja v životopise zásadne neuvádzam stav a počet detí málokedy sa odvážia spýtať, a ak áno, tak odpoviem, ano mám deti. Ale čo najviac "milujem" na pohovore, tak to je otázka: Aký si predstavuje plat? Zvykla som odpovedať, že určite majú nejaký na danú pozíciu určený a budem rada ak ma s výškou oboznámia. Vždy zabralo a odpovedali. Držím palce, aby Ti to vyšlo a stálo to za to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anjeli, tiež som to zažila a ver mi, že nenosím žiaden ťahák v kabelke, pretože denne odpovedám aspoň na 3-4 aktuálne ponuky a je dosť čudné, aby som nosila neustále pri sebe kopec ťahákov. Tiež ma prepadli vonku na ulici a okoloidúci sa prizerali ako odpovedám na otázky dosť intímneho charakteru /tiež sa pýtali na vek. deti a pod./,dokonca jeden mladý muž zakričal, že nevyzerám natoľko, no čo už. Robila som rozhovor aj cez skype a dokonca v nemčine a vždy keď som pár sekúnd váhala nad odpoveďou som sa pozrela niekde mimo kamery, a to už milá pani personálna nevedela predýchať, že či nemám ťahák pri PC 
. čo jej budem vysvetľovať, že? Tie telefonické pohovory sú fakt blbé, vždy som v nejakom nevhodnom prostredí, najhoršie bolo, keď som bola v inej práci a robila som pohovor cez telefón tam, hneď ma šéf spovedal, že či sa mi u nich nepáči, prečo chcem odísť a tak. No nechcem odísť, ale potrebujem prácu na každý deň, nielen na dva dni v týždni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to sa mi uľavilo, e nie som v tom sama. Tiež vidím na pohovoroch, že osobnejšie otázky sa kladú zoči voči horšie a keďže ako Glennys neuvádzam ani ja vek, stav a deti v životopise, tak takto si prídu na svoje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked som hladala pracu intenzivne par mesiacov, denne som poslala zivotopis na 2-3 miesta minimalne - administrativne pozicie, v kazdej firme nazvane nejakym inym cudzim nazvom, napln v podstate vsade to iste. No ziadna sanca za sekundu dve po prevzati hovoru, aby som presne vedela, o koho a presne o co sa jedna. A uz vibec nie, ak sa uracili sa ozvat po mesiaci a pol, ked evidentne u nich jedno kolo prebehlo a nikoho nevzali, tak siahli hlbsie do kopy
Osobne nemam nic proti telefonickemu pohovoru, vadi mi ale ten pristup, ze ak nemozztete okamzite, tak ziadne "inokedy" sa uz nekona.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne toto som mala na mysli, akési "druhé" kolo, ktoré prebehlo rovno na ulici a ja som bola akurát tak fajn rozbehaná...našťastie som vedela popísať funkciu, o ktorú mám záujem, horšie to bolo s náplňou práce, ktorú funkcia vyžaduje...ale čo už, pomaly na tento prvý telefonický pohovor zabúdam - uležal sa mi v hlave, zvážila som pre a proti a čas ukáže, či sa po ďalšom mesiaci rozhodnú ozvať. Ale už budem v strehu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dám všetkým malý návod: keď si zháňam novú prácu, prajem si, aby mi prischla taká, ktorá je pre mňa najlepšia.... bude ma baviť, príp. napĺňať, bude pre mňa prínosom atď. Tým pádom mám po starosti, nemusím si lámať hlavu, čo bude ďalej, stará sa Univerzum
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anjeli,
žiaľ toto je už bežný postup, je to asi dobou. Aj sa to tak volá "pracovný pohovor cez telefón".
Ak nemáš čas, alebo nemôžeš odpovedať na otázky, tak už nezavolajú, takmer stopercentne. Idú volať ďalšiemu v poradí.
Personalisti tým dosť argumentujú, že pokiaľ sa človek uchádza o nejaké pracovné miest-A, tak vždy a zásadne má so sebou nosiť celú databázu na nejakom papieri, komu, kde o čo sa uchádzal, aby keď mu zavolajú vedel k danej pozícii reagovať.