Dobrý deň. Zaujal ma článok ,Problémy v práci,. Tie moje problémy sa začali v prvý deň nástupu po MD. Pracovala som ako učiteľka na ZŠ. Počas mojej MD sa menil riaditeľ ZŠ a na mňa a moje pracovné miesto zrejme zabudol, aj napriek tomu, že som si mesačne chodila preberať pásky. V prvý deň, po MD mi moja kolegyňa- zástupkyňa oznámila, že moje miesto učiteľky už obsadila novoprijatá kolegyňa, aby som sa zamestnala na polovičný úväzok. Učiť som mala na druhom stupni ZŠ, rôzne výchovy ako nekvalifikovaná učiteľka.( Už vtedy som mala ukončenú VŠ a prax 4 roky.) No ale na druhý deň mi zase tá istá kolegyňa oznámila, že na ten polovičný úväzok ma nemôžu zamestnať, lebo v rozvrhu mi nevedela nájsť daný počet hodín. Vtedy sa už v práci objavil aj pán riaditeľ, ktorý mi zopakoval náležitú situáciu a navrhol riešenie. Takže chtiac, nechtiac som musela prestúpiť na druhú ZŠ, kde mi bola aj napriek dohode, zmenená pracovná zmluva z doby neurčitej na dobu určitú. O 3 roky nato bola moja nová ZŠ v rámci racionalizácie školstva zrušená. Skoro všetci učitelia (okrem 4 vyvolených) sme ostali nezamestnaní. Takže takto skončila moja kariéra. Prišla som o prácu, ktorá ma bavila a napĺňala. Neskôr som pracovala v jednej firme ako robotníčka. Bolo to len na 4 mesiace, v rámci zákazky. Od leta roku 2006 som nezamestnaná, dodnes som si nenašla vhodnú prácu. Ešte nezúfam, hľadám a verím, že všetci, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, to úspešne zvládnu a nájdu.
P.S:Neskôr som sa dozvedela, že ten môj polovičný úväzok získala jedna učiteľka- dôchodkyňa.
Ahoj Atka!
Podľa toho, čo si napísala, si z regiónu s vysokou nezamestnanosťou , lebo tam je to normálna vec, že bližšia košeľa než kabát. Tipujem Východné alebo Severné Slovensko, lebo tam sa dosť ťažko hľadá práca.Ak personalista zistí, že máte dieťa do 15 rokov, tak šance sa rapídne znížia. Obdivujem ťa, že si z toho ešte nescvokatela. Neviem síce akú máš aprobáciu, ale keď ťa odbijú raz, skúšaj to znova. Chápem, že nechceš "otravovať", ale keď nebudeš dookola "otravovať " , tak nebudeš prácu mať, veď tým, že sa informuješ o prácu nič nikomu neberieš a môžeš len ponúknuť,kvalifikovanú prácovnú silu, pre ktorú je práca koníčko. 
Týmto stavom strácaš na svojej odbornosti a myslím, že to veľká škoda. Nič nie je stratené hlavu hore a choď si za svojim snom.......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mila Atka,
2 roky je naozaj dlha doba, aby sa nieco rozumne nenanaslo... 
Cim budes dlhsie doma, tym tazsie sa ti bude zacinat! Nehovorim, ze clovek ma prijat hociaku pracu, ale vsetko nove ta potiahne dopredu, nieco sa naucis, v najhorsom pripade si povies, tak toto by som naozaj dlho robit nemohla! 
Ja sama som za poslednych 8 rokov nie z vlastnej viny vystriedala cca 6 zamestnavatelov, bola som niekolkokrat prihlasena na UP. Raz som napr. odisla, pretoze manzel bol tazko chory, pol roka som sa o neho starala, nez sa vylizal... inokedy mi moje miesto zrusili "pod zadkom", alebo som isla "za lepsim"... 
Sú to casto vseliake zazitky, ale - ako sa vravi - co ma nezabije, to ma posilni
Viem si predstavit, ze pomaly sa nevies ani odhodlat ist na pracovny pohovor a podobne... clovek dostane vseliake zabrany, ale treba to prekonat!
Skus pozriet www.profesia.sk, da sa tam urobit vlastny profil, najdes tam vela moznosti a aj firmy ta oslovia...
Vyskusaj, mozno ti to pomoze odrazit sa a budes mat tiez dobry pocit, ze nieco pre to robis...
Drzim ti palce!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, ja som asii mala velke stastie. nasla som si pracu cez pracovnu agenturu. Tato ma bavi a nerobia mi problemy, ked potrebujem so sebou ci dvojcatami ist k lekarovi. Je mi divne ze ucitelka s praxou nemoze si najst pracu. Ja som zo Zapadneho Slovenska a tu podchvilu vidim ze hladaju taku ci onaku ucitelku, ucitela. Takmer 2 roky, to je dlha doba. Ja som podnikala, podnikanie som zavesila na kliniec, lebo som to sama vsetko nestihala a chcela sa viac venovat rodine a do 2 mesiacov som mala pracu. Nezda sa mi ze by bol az tak velky problem si pracu najst i ked sa naslo par debilov, co ked som povedala ze mam dvojcata co maju 2 roky, tak to nemohli rozdychat a po konkurze sa mi ani neozvali. Inak drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Atka
, aby si čo najskôr tú svoju robotu našla 
Nedá mi nereagovať: Odkiaľ si? Máte nablízku len jednu školu? Nemôžeš dochádzať? Môžeš si dovoliť byť takú dlhú dobu bez práce??????
Pretože ak človek chce, zamestnanie si nájde. Aj keď to nie je zrovna to, o čom celý život sníva a ani vo vybranom obore, ale aspoň niečim prispeje do rodinného rozpočtu. Je smutné, ako ti podrazilil nohy po návrate z MD, to je mi fakt ľúto. Bolo to svinstvo ako ťa podrazili.
Ale za to ďalšie už nie je dôvod ťa ľutovať. Sama dobrovoľne čakáš na vhodnú prácu. Mohla si vzať akúkoľvek prácu, len aby si zvýšila príjem rodiny, a popritom hľadať tú tvoju vysnívanú robotu.
A ty radšej sedíš doma, a čakáš.
S takýmto postojom sa neviem stotožniť.
Možno sa mýlim a krivdím ti. Možno nemáš možnosti vo svojom blízkom alebo vzdialenejšom okolí. Ale to už si nenapísala. Takýto mám názor z tvojho článku.
Ale samozrejme ti držím