Ahoojte baby, chcem sa vas opytat na vztahy na pracovisku, ake mate skusenosti, zaujimaju ma vase postrehy a napady ci uz negativne alebo nejadke pozitiva /ved co clovek urobi pre nas chlebiiik kazdodenny/. Da sa byt na pracovisku ozaj v pohode????????? Co robit aby clovek vedel zvladnut tolko ludskych povah a snazil sa s kazdym v ramci moznosti byt ok ale zasa ako to urobit aby clovek neprekrocil tu hranicu, ktore uz nie je spolocnostou tolerovana a takk piste vsetko co vas napadne tesim sa na VAAAAS VEEEELMI
Georgina, dakujem za linky, so zaujmom som si ich precitala. Stretla som sa s naozajstnou lahodkou - moberom bola sefova manzelka, pracujuca na tom istom pracovisku 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lobelka, nemáš za čo ďakovať, rado sa stalo 
A šéfova manželka? Tyyy brďo!!! 
O tom by sa dal asi napísať román, čo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Horrrror, zlatko 
, horor...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dlienka ja mám vyprosený, vymodlený kolektív...Veľa rokov som túžila po skvelom pracovnom kolektíve a môźem povedať, že pred 4 rokmi sa mi podarilo do takého kolektívu sa dostať...a je to super pocit prísť ráno do práce a cíti´t sa v pohode...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj dlienka,už skoro 3 roky pracujem v jednom malom bufetíku.keď som tam nastupovala,mala som trochu obavy,ako si budem rozumieť s o 10 rokov mladšou kolegyňou.Obavy neboli namieste,rozumeli sme si fantasticky aj pracovne aj ľudsky.Potom zrazu zo dňa na deň dala výpoveď bez udania dôvodu.Nechápala som,lebo sa mi veľmi dlhú dobu neozvala a stašne mi chýbali rozhovory s ňou.Až terajšie vianoce nás spojili avšetko sme si vysvetlili.Dlhú dobu som nemala žiadnu kolegyňu a bolo to hrozné obdobie.Nakoniec som sa dočkala,robím s jednou dôchodkyňou,ktorá tam hneď začala organizovať prevádzku bez toho aby sa aspoň opýtala ako to tam mám zaužívané.Po 2 mesiacoch som bola v stave dať výpoveď ako pokračovať s ňou...Podržala na majiteľka,dala s ňou rozhovor a vzťahy sa trocha oteplili,ale už to nikdy nebude tá superpohoda ako na začiatku...jednoducho s ňou to nejde!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá dlienka, myslím si, že v každom kolektíve sa vždy nájde niekto, kto ti poriadne, ale poriadne lezie na nervy a skúša tvoju trpezlivosť. Ale ja sa nedám vytočiť, beriem takých ľudí s nadhľadom a keď už fakt nevládzem, tak sa zhlboka nadýchnem a spomeniem si na svoju starenku, ktorá hovorievala, pánbožko ťa skúša koľko vydržíš. A tak držím. Ale vždy sa nájde aj nejaká duša spriaznená, pre ktorú by si kolektív určite neopustila, a ktorá vysiela na rovnakej vlnovej dĺžke ako ty. Každý sme predsa iný, čo človek to osobnosť. Jedna moja kolegyňa vždy hovorila, že Každá hviezda má svoj štýl. Stačí si len správne vybrať a brať veci s nadhľadom. A ešte čosi. Kolegovia sú síce dôležití, ale dôležitejšia je práca a to, či ťa baví. Ak áno, tak potom aj kolektív sa ti zdá lepší. Horšie je, keď ti práca nesedí. Vtedy je aj najlepší kolega zlý. To je môj názor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jahodah, trošku ti budem oponovať ... V mojom prípade je to presne naopak.
Robím prácu, ktorá ma nebavííííí, ale čo už, ako - tak živí 
.
Sme perfektný kolektív, vieme sa v biede podržať, s radosťou podeliť, v núdzi hlefnúť, poriadne posrandovať a keď treba ... aj fľašu otvoriť 
.
Neviem si predstaviť, že robím prácu, ktorú robím a okolo mňa by boli ľudia, ktorých nemusím.
Toľko ja. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak by som si to aj ja predstavovala ale to je uz davno ked to bolo aj u nas take ja v nedelu neviem zaspat od toho ze v pondelok idem do !jamy levvovej! a cely tyzden cakam na môj vytuzeny piatooooocek, ale mozno uz coskoro nebudem mat kde chodit, vsetko zle je na nieco dobre, a ale dufam, ze sa to utrasie lebo vzhladom na moju financnu situaciu neviem co by som asi robila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmm....zaujimava tema. Ja som nikdy nemala problem s kolektivom v praci, ale ako tak nad tym rozmyslam, tak vzdy som pracovala (v kolektive) kde sme boli maximalne dve plus sef. Asi pred dvomi rokmi som nastupila do novej prace na istej vysokej skole a poviem vam, az tam som spoznala co je to byt vo velkom kolektive plnej samych zien. Dovtedy som neverila svojim kamoskam, ktore sa stazovali na zli kolektiv, nevedela som ich pochopit, lebo mne sa to este nikdy nestalo, ale az tu som pochopila, ake vedia byt zeny zle, zakerne, pomstychtive.... Teda poviem vam, ja nemam problem s komunikaciou medzi ludmi, viem byt ludska, viem pomoct a nemam problem si pokecat s 20 rocnou babou a 55 rocnou predcasnou dochodkynou. Lenze mne sa stalo to, ze som sa dostala do kancelarie s najzakernejsou osobou na celej skole.Od zaciatku ma nemohla vystat, robila mi zle, schovavala faktury...No vela toho, a najhorsie na tom vsetkom bolo, ze ona strasne pachla. V kancelarii sa nedalo vydrzat, ked som otvorila okno, ona ho zatvorila, ked som si doniesla voone sviecky tak kaslala o dusu a hucala po mne nech to vyhodim, lebo jej to skodi....no robila mi peklo zo zivota. Normalne som z nej bola pol roka na praskoch. V skusobnej dobe som chcela odtial odist kvoli nej a vtedy mi napadlo, ze tej chudere nespravim taku radost. Pekne som tam zostala a snazila som sa aby ma dali do inej kancelarie. Nastastie po pol roku sa mi to podarilo. Odvtedy mam svaty pokoj, som sama v kancli a robim si svoju robotku a na nu sa mozem z vysoka vys..t, aj ked s nou musim dojst kazdodenne do styku. Ale ja uz ju neriesim. A ostatne kolegyne? To je na dlhu debatu... Ale predsa len najdu sa tam aj svetle vynimky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím s kefarou i Elen a pridám svoju skúsenosť. Vždy som tvrdila, že nie je horší kolektív ako ten, kde sú samé alebo prevažne ženy. Najlepšie sa robí s mužmi. Dlhé roky som bola na pracovisku jediná žena a zvyšok muži - 10 i viac. Nikdy mi lepšie nebolo, samá pozornosť, pochvala, príjemné debaty. Muži vám nezávidia, skôr doprajú, neohovárajú (väčšinou), nie sú zákerní... Potom si náš najvyšší šéf dal záväzok, že každá ďalšia novoprijatá duša bude žena. Teraz sme 6 žien a 9-ti muži. Všetky sú odo mňa podstatne mladšie, ale toľko nevraživosti, nenávisti, závisti, ohovárania, ako dokážu ony medzi sebou, to je k neuvereniu. Ja sa ďalej držím svojich starých kolegov a fungujeme ďalej, ale kolektív to vôbec neutužilo, práve naopak. Aj napriek tomu chodím do práce stále rovnako rada a som za ňu aj v tejto dobre kríz vďačná. Len aby to tak vydržalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som v kolektíve dve + šéf a zástupca. Zo začiatku to bolo celkom fajn, no vlastne ako na novom pracovisku. Nová práca, noví ľudia, musela som sa veľa učiť. Kolegyňa sa zdala byť fajn, bola pozorná, stále mi niečo kupovala, nejakú sladkosť, keksík, tyčinku, časopis, kalendár, kvietok a rada sa rozprávala. A potom akoby uťal, prestalo to zo dňa na deň. Žiadny keksík, žiadny rozhovor. Najprv som si myslela, že má nejaké problémy, ale keď to trvalo niekoľko týždňov, snažila som sa jej prihovoriť. Nereagovala. Ako som spomínala, bola som nová, neovládala som ešte dobre svoju prácu a vyskytlo sa občas, že som niečo nevedela a musela sa jej spýtať. Odpoveď z nej išla veľmi ťažko alebo mi odpovedala asi tak, že už som Ti to raz vravela. Mám dávať pozor. Nechápala som a dodnes nechápem jej správanie. Asi po polroku som sa jej spýtala, už ani neviem ako, čo to má znamenať. Odpoveď znela: "Nemám Ti čo povedať". A tak to pokračuje ďalej, tvári sa ako by som v kancelárii ani nebola, totálne ma ignoruje a ja neviem prečo. Všimli si to koleovia z iných útvarov, ktorí sa ma na to pýtali, že čo sa deje.Odporúčala som im, nech sa pýtajú kolegyni lebo ja to neviem. Trvá to už rok a pol. Dať výpoveď nemôžem, lebo inú prácu tak ľahko nezoženiem, bývam v podnájme, som rozvedená,majetok nemáme vysporiadaný, nemám kám ísť a neviem z čoho by som žila. Poraďte mi čo mám robiť. O riaditeľovi mi na začiatku povedala, že sa nikdy nezaujímal o problémy na pracovisko,strčí hlavu do piesku a vytiahne ju, keď je po všetkom.Asi tak ho charakterizovala. Za ním ísť nemôžem alebo môžem? Poraďte mi, prosím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podľa mňa žiarli,na niečo,určite ťa niekto pochválil,alebo tak,lebo len tak sa človek zmeniť nemôže.Čo keby si išla ešte raz za ňou a na rovinu si sa jej spýtala,že Ťa to trápi a nechápeš a či to bude stále tak.Možno Ti povie niečo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemám odvahu to urobiť, keď vidím jej pohrdavý pohľad, pár krát som ju pristihla ako prebehla očami po mne,až ma zmrazilo, nemá prečo žiarliť. Som úplne jednoduchá žena v stredných rokoch, tým, že bývam v podnájme (a to niečo stojí) si nemôžem nič dovoliť. Platím vysoký nájom a obliekam sa prevažne zo sekáča. Aj včera kolega z iného útvaru dal jej dal odkaz pre mňa a vôbec mi ho neodovzdala. Išlo o pracovnú záležitosť. Aj ostatné pracovné informácie si necháva len pre seba. A ja potom vyzerám ako blázon, keď neviem čo sa deje na pracovisko a len náhodou sa to dozvedám. Zrejme ju to teší a baví sa na tom. Len neviem o čo jej ide.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To o nevsimavom a nic neriesiacom riaditelovi ti povedala ona? Co keby si si to overila sama? Co ked to tak nie je? A ak je, aspon problem pred nim nahlas pomenujes a on ho zaregistruje. Mozno budes prekvapena. Pises, ze ti zadrziava pracovne odkazy...to uz je dovod na ozvanie sa, to uz spada do mobbingu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, o riaditeľovi aký je, viem od nej, hneď na začiatku mi to povedala a aj o ostatných kolegoch. O každom som sa dozvedela, nejakú klebietku. Vo firme je od maturity, t.j. 25 rokov. Všetkých dobre pozná. Manželke riaditeľa prepisovala diplomovú prácu, jeho svokrovi bola na pohrebe a ich synčeka, keď sa objaví niekedy na pracovisku, obdarúva sladkosťami.
Neviem, či urobím dobre, keď pôjdem za riaditeľom. Myslím, že sa nič nevyrieši je u neho varená, pečená a potom s ňou už nebudem môcť vydržať v kancelárii.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiez mam dojem, ze tu zasiahla "vyssia moc" v podobe reci. mozno niekto naozaj o tebe povedal, ze aka nova a uz aka sikovna a kolegyna sa zlakla, ze si sama kope jamu. mozno tvojej kolegyni niekto priamo zasial do duse pochybu, ze ked ty budes dost dobra, tak ju vyhodia. mozno sam sef nieco take utrusil. mozno sa niekto zabava na tom, ze roznasa falosne klebety (ze ty si na nu nieco povedala, ze si nieco urobila) a iba vyuziva, ze ona je jednou z tych, co si nic neoveria, len dotycneho hned odsudia a zasklia.
a su ludia, ktori su na nieco citlivi, a ked to urobis, tak koniec (je jedno, ze si to netusila). nepovedia ti, ze to bolo neprijemne, ze to uz nemas robit, ze im to vadi. proste koniec.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je vo svojej práci dobrá, veľa toho vie, nemyslím, že sa cíti byť ohrozená. A už vonkoncom neviem, či niekto niečo povedal o mne alebo ja som udrela na jej citlivú strunu. Nemám šancu sa to dozvedieť. Kolegyňa, ktorá bola predomnou, vydržala iba jeden rok a odišla, ďalšia, ktorá bola poverená zastupovaním sa vyjadrila, že s ňou robiť nebude a tiež odišla z firmy. Toto som sa dozvedela až oveľa neskôr od kolegyni z iného útvaru, ktorá si všimla, aké vlažné vzťahy sú medzi nami. Raz mi povedala, keď nás tak, videla, že sedíme ako dve sochy a nerada chodí do našej kancelárie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som si myslela, ze mne sa to nestane - mobing
to slovicko doverne poznam.
vdaka podpory manzela, som to zvladla a v podstate hned hladala novu pracu.
dodnes nechapem preco. neohovaram, neklebetim, plnim si zodpovedne svoje ulohy, snazim sa vychadzat s ludmi.
mozem len hadat, ale ked som to rozoberala aj s inymi ludmi tych pricin mohlo byt viac. dokonca som aj s dotycnou rozpravala a tvarila sa, ze je vsetko v pohode, ze ziadny problem.
dokonca nieco nahovorila sefovi a mala ho na svojej strane.
vysledok - nemohla som mat nikdy dovolenku, nespravodlivo rozdelena praca, ulohy, ktore nezodpovedali mojmu vzdelaniu, aby som nemala sancu ukazat, ze nieco viem a pod.
problem bola podla mna obycajna ludska zavist...
teraz mam novu pracu, som v kacelarii s dvoma muzmi. som spokojna.
a mam pocit, ze v starej praci sa karta obratila, myslim, ze byvaly sef ma problemy, ludia mu odisli. neviem detaily, nezaujima ma to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je super ze ti to vyslo ze si to zvladla ale v dnesnej dobe to nie je take lahke nechcem sa vyhovarat robim pracu co ma bavi ale tie vztahy zacinam si byt ista ze ludia vedia zavidiet aj nos medzi ocami tak sa drz vsetko dobre prajem a uz ziadne zle skusenosti maj krasne dniiiicky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem,
aj ked to nikdy nebude ruzove,
teraz ma problemy firma, takze mozme postupne cakat problemy, prepustanie a pod.
ja som si novu pracu hladala tesne predtym ako vypukla kriza, takze som mala stastie.
ak si budem teraz hladat pracu, bude to horsie.
ale mam pocit, ze manzel sa trochu potesil, ze mozno budem chvilu doma a budem sa viac venovat detom.
ale do buducnosti mam ponaucenie, keby zacal akykolvek naznak mobingu, hned to riesit, aj so sefmi. potom ked uz clovek do toho spadne, uz sa z toho tazko vyhrabava.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/mobbing
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/bossing
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/sexualne-obtazovanie-na-pracovisku
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/porusovanie-zakonnika-prace-zamestnavat…