Vianočný román 6.

Iveta sa prudko posadila na posteli. To bol zas sen. Cítila, ako ju pália oči od sĺz. Predstava Vianoc bez Marka bola hrozná. Potme nahmatala vypínač nočnej lampy, pomalým pohybom si vlasy zhrnula dozadu a išla si do kuchyne vziať pohár vody. Po ceste mrkla na hodinky. Pol tretej ráno. Hrozné, toto pozná, už zas nezaspí až kým jej nezazvoní budík a v práci bude ako vyoraná myš. Keď u nej spal Marko, spávala ako batoľa. Znova sa zamyslela nad svojim snom. Nie, tento vzťah nemôže dopadnúť tak, ako ten s Jurajom a Igorom.
Juraj bol vysoký, čiernovlasý s odzbrojujúcim úsmevom a - ženatý. Keď sa zoznámili, tvrdil, že s manželkou už nemá nič spoločné. Len deti. Zo začiatku si s ňou plánoval budúcnosť. Každý deň hovoril o tom, ako si postavia malý domček mimo mesta a budú si užívať jeden druhého každý deň. Postupne s ňou trávil čím ďalej, tým menej času. Raz musel ísť so synom na hokej, potom zas s dcérou na gymnastiku. Pomaly už nerozprával nič o ich spoločnej budúcnosti a keď začala ona, stával sa podráždený. Nepomohli už ani slzy, ani vyhrážky, ani slová lásky. Povedal jej, že si dali s manželkou druhú šancu. Odvtedy neprišiel. Na smsky neodpovedal, hovory nedvíhal a keď sa nakoniec u neho zastavila v práci, povedal jej, že ak ho neprestane obťažovať, podá na ňu trestné oznámenie.
Igor bol úplne iný typ ako Juraj. Nižší blonďák so smutnými modrými očami. Dva roky pred tým, ako sa zoznámili na jednej párty, mu umrela manželka. Býval so svojou päťročnou dcérou a svojou mamou. A to bol kameň úrazu. Na schôdzky si začal so sebou nosiť malú Andrejku a namiesto toho, aby sa venoval jej, stále svojej dcére dookola odpovedal na nejaké hlúpe, nezmyselné otázky. Dala mu najavo, že by s ním chcela tráviť viac času osamote a odvtedy boli jeho oči ešte smutnejšie a schôdzky menej časté. Definitívny koniec prišiel, keď sa do ich vzťahu začala starať aj jeho matka, s ktorou si nikdy nepadli do oka. Darmo prosila, plakala, chcela druhú šancu, aj tú jeho malú by nejako zniesla, Igor bol neoblomný. Po nejakom čase ho stretla v meste. Išiel s nejakou ženou, ktorá ani zďaleka nebola taká pekná ako ona a Igor sa predsa usmieval – aj očami. Kráčali ľahko, akoby sa vznášali a o niečom živo diskutovali. Malá Andrejka pred nimi poskakovala so zmrzlinou v ruke. Ivetu si ledva všimol. A ju vtedy pochytila taká zúrivosť, že sa ledva ovládala, aby nezačala na neho vrieskať, ako si môže dovoliť byť šťastný, keď ona nie je!
Nie, s Markom to takto nemôže dopadnúť. Musí vymyslieť nejaký plán, aby sa ku nej definitívne nasťahoval. Zhasla nočnú lampu a zavrela oči, dúfajúc, že si ešte aspoň hodinku pospí.