Za hranicou všedných dní

Vonku je pravé anglické počasie, prší a fúka, zima ako v jeseni. Ideálny čas zabaliť sa do deky, naliať si pohár vína, pohodlne sa usadiť v kresle a snívať o letnej dovolenke. Ja momentálne pri štvrtom malom mimine môžem naozaj dovolenkovať len vo svojích predstavách, alebo ešte tak v spomienkach. Nevyšlo mi veľa útekov za hranicu všedných dní, ale práve preto sú pre mňa vzácnejšie.

Všetko má na svedomí moja sestra, ktorej sa podarilo, vôbec nie vedome, pripomenúť mi dve malebné miesta na našom malom Slovensku, kde by som sa hneď teraz vybrala. Prvým sú Herľany, sestra tam bola cez víkend na svadbe, maličká dedinka s unikátným gejzírom, neďaleko Košíc. Pred štrnástimi rokmi som tam bola na sústredení z vysokej školy, práve v tomto období, keď sa všetko nádherne zelenalo. Chalani nás vykúpali v gejzíre, aby sme boli ešte krajšie. A večer pri kartách a pri víne som sa dozvedela od spolužiakov, že keby som taká milá bola častejšie, asi by som mala zástupy pred internátnou izbou. Neviem či našťastie, som závislá na sladkom, takže som žiadne dilémy riešiť nemusela a som tam, kde teraz.

Druhýkrát sa podarilo mojej sestre oživiť spomienky, keď mi prezradila, kde bol jej syn v škôlke v prírode. Boli to Vyšné Ružbachy, kde som si liečila dušu, pred štyrmi rokmi v júni, sama bez detí a bez manžela. Moje zážitky som opísala v článku Ako som všetkým utiekla a možno aj osudu, preto vás nebudem obťažovať podrobnosťami. Ale v Ružbachoch som bola aj pred rokom v máji na stretnutí z výšky. Naozaj je tam nádherne, kľud, pokoj, krásna príroda, hneď by som sa tam vybrala. Mne, zavretej dvanásť rokov doma, stačí oddísť pár kilometrov od Košíc, aby som na svet hľadela očami malého dieťaťa, tešiaceho sa z každej maličkosti, každého pekného zákutia.

Môj posledný úlet bol už trochu ďalej, tiež na jar, asi pred piatimi rokmi, do Viedne. Moja romantická duša sa do tohoto mesta zamilovala na prvý pohľad. História tam dýcha zo všadiaľ - Schonbrun, Hofburg, radnica so záplavami muškátov, úchvatné parky, malebné uličky. Prežila som tam nezabudnuteľné chvíle a odchádzala som s plačom. (Tak to dopadne, keď vypustia žienku domácu do sveta). O mojej láske k Viedni svedčí aj to, že pred rokom, keď som bola tehotná a bolo mi riadne zle, predsa som sa tam dotrepala. Na chvíľu som zabudla na moje boje v žalúdku a dýchala vôňu histórie i spomienok.

Neviem, aký podiel na kráse rôznych kútov má náš zaujatý pohľad. Pre mňa sú tieto časti sveta okúzľujúce, lebo ma s nimi spájajú pocity voľnosti, slobody a krídel, ktoré mi tak často chýbajú. Dievčatá, kde sú vaše nezabudnuteľné miesta.