Ešte všetci nevymreli

Ach jaj, teraz je tých seknutí naozaj neurekom, ja chodím na injekcie denne do mesta, ale pomáhajú tak neriešim. Deva nech je čoskoro fit, aj moja je seknutá a nevie s a poriadne ani hýbať.

Vieš ja si nemôžem sťažovať na neurologičku viem že si musím počkať lebo ona nevyšetrí nikoho za 5 min. ale naozaj za ňou idem bez strachu a môžem sa jej opýtať na všetko. Zaujímavé na tom je že ako som si našla dobrú neurologičku tak sa začal zlepšovať aj môj chrbát.

Práve dnes som si prečítala na FB, že v každom utrpení je zabalený nejaký dar. Len ten dar treba z toho utrpenia vylúpnuť. Myslím, že aj ty si to v závere naznačila - možno začne dcéra oddeľovať to nepodstatné a zamerá sa na to hlavné. Čo to ale je, to musí ona sama zistiť. Aj keď možno dosť bolestivo.

K tým seknutiam.....krkov, krížov, chrbtov:

- čo všetko som si na seba naložil/-a?                                                                                           - čo všetko z toho predôležitého by som mal/-a vypustiť?                                                             -  spomaľ človiečik, bo ťa spomalím ja, tvoja opora, tvoja chrbtica, lebo ja mám len určitú nosnosť. Fyzickú aj tú prenesenú - psychickú.

Je obdobie, kedy nás okolnosti budú takto "učiť" k spomaleniu, pochopeniu, pokore....že nie to je dôležité, či si myslíme MY, že dôležité je 

Viem o čom hovoriš... zažila som. Raz stačilo ďakujem.

Teraz zažívam niečo podobné s mamou. Až na to, že to už trvá 3 mesiace. Začalo sem-tam bolesťami krčnej chrbtice  a vo februári jej začala bolesť vystrelovať do ruky ľavej. Bola mesiac PN. Neurologička (šarlatánka, tak je nazval brat) doslovne vyšetrovala 2 pacientov na raz, a jedného telefonicky a ešte odbiehala dozrieť na infúzie. Bez RTG predpísala infúzie a potom rehabilitácie. Samozrejme na chvíľu pomohlo. Tesne pred Veľkou nocou sa to však vrátilo tak, že rukou už ani nehýbala. Mala také bolesti, že skolabovala - našťastie u lekára na infúzii. Hneď ju previezli do nemocnice, ale samozrejme na interné, a na internom boľavú ruku neriešia. Tak na Veľký piatok ju pustili. Samozrejme na druhý deň bola späť ale na pohotovosti, kde jej konečne za 2 hodiny spravili RTG, dokonca niekoľko. A nasadili lieky. Pred týždňom bola len na CT a čaká na výsledky....

Našťastie tá bolesť trochu polavila, ale.... Pendlujem medzi domácnosťou a ňou, Bývame od seba 40 km.

Tento víkend raplo niečo mňa, Buď moja prechodená choroba, alebo... Po dlhom čase to so mnou vyzerá na PN, 

Máš pravdu, našťastie ešte nevymreli...vlastne tí mladí by sa skoro nemali poberať "preč" iba ak niekde do cudziny pracovať a tých starších radšej pomlčím. Mám tiež skúsenosť...išla som na sono vyšetrenie ciev, v ambulancii ma prekvapili dvaja mladíci v bielych plášťoch až som si povedala, no dobre praktikanti...omyl bol pravdou ! Dvaja mladí lekári boli veľmi pozorní, dôsledne sa vypytovali čo ma trápi, vysvetlili čo zistili vyšetrením a doporučili ďalší postup. Veľmi ma prekvapili keď sa pýtali aj na také zdravotné problémy, ktoré v tom momente nesúviseli s mojim zdravotným stavom...oni tam objavili aj niečo iné a upozornili ma na to. Neurobili to tak, napísať správu na papier a nech sa páči za ošetrujúcim lekárom na cievnom - ten pre zaujímavosť ani zmienkou nedoporučil ďalší postup...našťastie moja obvodná lekárka to vedela prečítať. Odchádzala som z vyšetrenia s pocitom, že takých mladých lekárov potrebujeme čo najviac a hlavne im držím palce aby ich tento náš zdravotný systém nepokazil.

Dcéra si asi sama bude musieť priznať, ktoré aktivity jej prinášajú potešenie a ktoré hlavne zaťažujú. A podľa toho si vybrať. Lebo môžu prísť ďalšie, dôraznejšie upozornenia.