Koľko spánku potrebujeme a ako sa dobre vyspať?

Kedysi dávno som počula také, že vraj spánok funguje v 1,5 hodinových cykloch. Tak sa vraj mení jeho hĺbka. A keď odhalíš ten cyklus, tak máš vyhraté. Zaľahneš presne v tom monemtne, keď by si sa zobudila, keď spánok prechádza cez svoje minimum. Vraj vtedy veľmi rýchlo aj zaspíš. A vraj vtedy stačí oveľa menej spánku. Je pravda, že na mňa ide zaspávanie fakt vo vlnách. A keď prejde ten správny okamžik, potom to trvá dlho. Aj pri deťoch to tak tuším platí. Keď prešvihneš správny okamih, potom je to trápenie. Už len zistiť ten svoj cyklus. Možno ak sa budíš v rovnakom okamihu, tak tam je to minimum, od ktorého môžeš počítať.

Vraj na ukľudnenie myšlienok pred spánkom pomáha predstavovať si nejakú kľudnú vodnú plochu, so všetkými detailami, s kamienkami, vlkami... Na mňa po celkom funguje. Len teda, nesmie byť toho rozrušenia veľmi veľa... Prípadne nejaká krízová situácia prehluší všetko.

No a na záver - môžem si dovoliť ten prepych, že si cez deň zdriemnem. Niekedy stačí pol hodiny. Niekdedy viac. Ale v určitom dennom okamihu ma doslova vypne. Ako keby mi niekto odpojil batériu. Neriešim to, zariadila som si to tak, že sa to dá.

juj, ja by som najradšej ponocovala-tvorila, ale najmenší šéf nedovolí, kým nie je v celom byte tma, pánko nezaspí, takže väčšinou všetci piati niečo po desiatej už spíme   ...ale aj u nás to tak je, muž ľahne a spí, a ja ešte dlllho spracovávam v hlave čo bolo, je a bude 

No vždy som bola ako malé dieťa, ak som nešla spať kedy moje telo signalizovalo tak potom aj 2 hodiny zaspavania.

V poslednom čase sa budím okolo 11 hod. teda  zaspím cca o 22 a o hodinu či hodinu a štvrť som hore a potom nie a nie, ale príde 6,30 a ja potrebujem spať. Vyskúšala som všetko, jednoducho nešla som spať až o poldvanastej a bola som do rána hore a ta chodím aj o 21 len aby som mala niečo odspaté. V noci  ked spím sa budím na všetko, ale to nemám problém zaspať. Túto noc som ako tak spala, ale zobudila som sa o 5.30 ale moje telo ešte nevie vstať a tak driemem, pretáčam si snové filmy v hlave až odrazu niečo šťukne a ja sa vlastne až vtedy zobudím, ale to už aj moja Jenny lezie po mne a chce aby som vstávala. Takže BINGO ten vypínač v hlave je, len ešte neviem kde je ovladanie k nemu.

So spánkom mám problém cca 30 rokov a viem že boli obdobia oveľa horšie, takže to beriem z rezervou. Veľmi sa teším na týždeň v lete, kedy môj mozog prepne na dovolenkové raňajky a vstávam okolo piatej a idem do záhrady a je to neskutočne krásne, nechápem prečo tak nemôžem vstávať celé leto.

Ozaj? - niekedy som vedela prespať celý deň, síce som aj dve knižky prečítala a medzitým spala - nerozumiem tomu, ale zrejme to malo byť do zásoby, lebo viete že deti  cez víkend vstavajú včas a kričia mami, mami! V čase mojich malých deti by som bola vedela prespať celé dni a to zrejme stačilo, lebo teraz musím byť veľmi boľavá a vonku je zlé počasie ak som spala nanajvyš do tej 8.20.

Som na tom podobne ako Ty, takže úplne chápem, čím, si prechádzaš/me/. Večer kým všetko dokončím, tak je tesne pred polnocou a to už padám od únavy. Ľahnem a moja hlava si vynucuje pozornosť myslením  na blbosti. Vtedy na mňa zaberá jediné, chytiť manžela za ruku a v myšlienkach - spomienkach sa vrátiť do nášho prvého bytu /ešte keď som bola dieťa/ a v detailoch si predstavujem ako odomykám dvere kľúčikom na šnúrke, ktorú urobil môj otec, do detailu vidím predsieň. prechádzam izbami, vdychujem vôňu, vidím našich aj mňa so sestrou ako tam žijeme a to ma zvyčajne uspí. No ranné vstávanie sú muky - boľavé kĺby v ramenách sú pre mňa ako nepríjemný budíček a už len tŕpnem, či sa pridá chrbtica alebo krk, prípadne hlava svojou bolesťou. Keď sa ako tak rozhýbem, namaľujem, oblečiem, dcérke pripravím desiatu, tak môžeme vyraziť - škola, nákupy, venčenie psa... poväčšine postavím aj variť, operiem, usteliem, poupratujem, prejdem si pár lekcií nemčiny, pár praktických príkladov z účtovníctva. Ale ak sú dni ako dnešný, celé poobedie som s bolesťou hlavy preležala a prespala a aj tak cítim, že sotva fungujem. A niekedy takto doobeda padnem na hodinu na gauč a až potom a jedine potom som schopná veľmi pomaly začať fungovať. Už sa pomaly a isto chystám na generálnu prehliadku k obvodnej /len čo si zmením lekára/, lebo sama sebe leziem na nervy.

Cca 7 hodín, občas ma to dostihne - hlavne tesne pred menzesom a potrebujem spať viac (+2 hodiny). Nemám problém sa skydnúť do postele poobede o 15-16 hodine na pol hodinku. Ako nemám psychicky problém s tým . Kofeín dávam 2 max 3 dávky - zväčša je to pre chuť, občas pre účinok.

Bicykel a šport vyšťavuje - hlavne ak som viac ako hodinu v tempe. To sa mi občas stane, že ak idem z posilky a som dlho v obchode, tak dostaví taký útlm, že je to o hubu odšoférovať domov. Potom najesť, niečo spratať a max 22,30 dobrú noc.

Mňa ranné vstávanie baví pre to slnko - ten pocit, že máš deň pod kontrolou, milión možností a vieš to všetko pekne naplánovať. Mám rada prebúdzajúcu sa krajinu, dom, ulicu, mesto ... diaľnicu  .

V lete chcem to vstávanie cez víkendy posunúť na 4,20 ako v normálny týždeň - kým je čas tak na prelome dňa a noci. Mňa to normálne nabíja .

Ju a odskúšané - treba si pustiť v hlave film z predchádzajúceho dňa a rekapitulovať!!! Len si prejsť čo sa stalo, ale neriešiť čo sa mohlo stať. Plánovanie sa má odkladať na ráno. Nepýtaj sa ma aké chemické reakcie to vyvoláva, ale proste to "dopredu" rozmýšľanie preberá, lebo hlava vyhodnocuje možné vzniknuté situácie, variuje a permutuje a potom mozog stále pracuje, kým tým, že len bilancuješ, tak dostávaš mozog do stavu, ktorý už zažil a nemá podnety.

Mne sa osvedčilo ešte čítanie anglického textu, ktorému dobre nerozumiem - to ti tak krásne uspáva  ... jednu stranu čítam asi 5ty krát. Ale výslovnosť v hlave mám skvelú.

ja by som potrebovala tých 7-8 hod. ale v kuse. Čo sa mi nedarí už roky. Ráno sa pootm neviem prebrať a celý deň som unavená. Celú noc som neprespala ani nepamätám.