Prerušovaný pôst

O prerušovanom pôste som už voľačo vedela dávnejšie. Funguje v štýle, že je presne stanovený časový interval počas dňa, kedy sa je a kedy sa neje. Keď som sa o ňom prvýkrát dozvedela, tak som bola v tom, že je to dosť striktné, 6 -8 hodín sa môže jesť a 18 -16 hodín nejesť? Skúsila som raz dvakrát a zabalila.

Pred týždňom som však naďabila na článok Jedli, čo chceli, no v časovom limite. Pacientom sa pôstom podarilo schudnúť Sú v ňom opísané benefity menej dramatického prerušovaného pôstu, ktoré boli overené na menšej skupine ľudí. Podľa mňa spomínané trojpercetné úbytky hmotnosti a obvodu pásu za 3 mesiace, kedy pokus prebiehal, nie sú nejak veľké ... Zaujala ma však tá časť, že je to výrazna pomoc pre zdravie. Ľudom sa upravili hodnoty cukru v krvi, neviem ako cholesterol .... Jasne asi nič dramatické, ale pozitívne posuny tam boli určite... Vysvetlené je to aj tým, že naše telo má chaos z neprestajného jedenia a nabaľuje sa na to aj neprirodzená produkcia mnohých hormónov, enzýmov ...Tie  súvisa s neustálym trávením, aj kvalitou spania s plným s žalúdkom .

Pre mňa je a bolo typické práve to jedenie bez ladu a skladu, kedykoľvek, lebo somarinami zajedám mnohé ... Zhoršilo sa to ešte bezlepkovou diétou, lebo bez nej by som si dala nejaký celozrný rožok s maslom, syrom a paradajkou, a  bola by som najedená. Takto špekulujem. Nie vždy zoženiem bezlepkový chlieb, alebo si poviem, však také mi netreba ... a potom jem somariny ...

Prečo to všetko riešim? Jednak je, alebo dlho bola,  mojim základným problémom intenzívna únava. Zároveň mám väčšinu tuku uloženého na bruchu. Moja zaoblená postava by mi až tak nevadila, no dobre vadí, mi, len pre mňa bolo vždy prvoradé byť v bdelom stave ... Len ten brušný tuk nie je žiadna sranda ani z estetického a už vôbec nie zdravotného hľadiska. 

Skoro rok vyskladávam hlavu spolu s jednou zlatou psychologičkou. Viete si predstaviť, že som našla takú, čo miluje Kung Fu pandu, tak ako ja ...  Vnímam, že som sa v mnohom posunula a posledné dva mesiace, som vrámci svojich možnosti, menej unavená ... (Inak  som aj doplnila vitamín B12, okrem magnézia, ktoré beriem stále kvôli tetánii.) Asi už dozrel čas pridať k tomu aj malú zmenu stravovania. Takú čo nebude až tak veľmi bolieť. Lebo delená strava mi veľmi vyhovuje, len chce viac energie na plánovanie  a prípravu jedál. A keď mám doma iných stravníkov, už také nezvládam.

A tak skúšam light prerušovaný pôst. Som nočný typ, takže s jedlom končím večer o ôsmej a raňajkujem o desiatej. Mne to takto vyhovuje, bežne sa mi stávalo, že som sa k raňajkám ani skôr nedostala. Pre mňa je dôležité, že po ôsmej večer už nejem žiadne somariny, lebo som ich jedávala. Zároveň si uvedomujem, že s časom, ktorý mám na jedenie treba narábať s rozumom. Či skôr hlavne s tým, čo vtedy jem, ale to postupne ... Vnímam po akom jedle som viac unavená, čo za  to stojí a čo ozaj nie ...

Uvedomujem si, že pre mnohých ľudí, je to čo tu opisujem, je  úplná samozrejmosť. Pre mňa však vôbec nie, lebo spektrum emócii, ktoré som zajedala, a ešte zajedám, je celkom obrovské .. a ja som vysoko emotívny človek ...

Takto si užívam necelý týždeň. Ani neviem či to môžem nazvať prerušovaným pôstom ... Ideálnejší by bol asi pomer hodín 8 : 16, ale to neriešim. Uvidím, ako sviatky, bo ako sa poznám po neskorých večeroch budem piecť, a to treba občas aj ochutnať ... a potom prídu šuhajdy ... Ta tak s nami dievčatami ...