Stretnutie s bezmocnosťou

Cítim to isté.

Možno je niečo vo vzduchu, možno hviezdy, možno počasie. Toho dažďa už bolo moc.
Veď preto som tu dnes aj prisadla a vypisujem sa, čo ma trošku núti nemyslieť, len sa odreagovať.
Ja sa cítim strašne unavená. Ale tak strašne, že nevládzem ani rozmýšľať. Tak unavená, až by som plakala...

Sama sebe sa snažím naordinovať si klasiku, aj pohyb, aj strava je v pohode, bývame v prírode, tak mozog okysličujem, aj povinnosti sú dobré, aj kopu lásky si pýtam, aj energiu od detí beriem, len nejak sa všetkého nakopilo tak a je toho moc a moc, že som uťahaná ako kôň. Preto mi je lepšie napísať tu pár viet (pár viet v mojom ponímaní, je aj celá strana, viem), ale aspoň chvíľu nebyť vo vlastnej realite.

Jedným slovom ...nevládzem a je mi z toho do plaču. Ale som sa za minulý týždeň už tak naplakala, že aj tak si nepomôžem.

Tak si sadám virtuálne k tebe. Chvíľu podumám o bezmocnosti a realite až sa budem musieť dáko nakopnúť, ešte neviem čím, ale nemôžem to takto nechať, bo to nedopadne dobre.

Neviem, k tej starobe. Je dobré si poistiť ak sa do dá, aspoň to, čo človek môže, aby bol v rámci svojich možností samostatný a a zabezpečený. Stále si myslím, že aj keď svoje deti nechcem zaviazať sebou, rodina je najlepšia investícia. Neviem, možno stačí za ruku držať, keď...

A už nejdem prikladať, lebo to zmením na plačlivé údolie.

Ja len k tej nemocnici - nie je to len o starých ľuďoch, bola som s juniorom v nemocnici keď bol ešte batoľa a videla som deti bez doprovodu, 2 ročné dieťa z decáku, trhalo mi to srdce, aké boli samé, opustené, to dieťa z DD strávilo celý pobyt v nemocnici vo vysokej zamrežovanej posteli, ono neplakalo, ono revalo ako zviera od strachu a určite aj bolesti po zákroku. Žiaľ na celé oddelenie boli tuším 2-3 sestry a v noci len 1, museli by sa rozkrájať, ak by chceli venovať aspoň trochu času deťom. Ozaj robili len tie nutné výkony pomaly v behu a mamy zapisovali, sledovali, merali tekutiny, moč... Tie deti bez sprievodu si určite pobyt zapamätajú na hodne dlho.
Žiaľ je to realita nášho zdravotníctva, vystresovaný, podhodnotený personál, málo personálu... Ale aj tak som šťastná, že to je u nás ešte aspoň na takejto úrovni, zoberme si napr. USA, mnohí na pobyt v nemocnici jednoducho nemajú peniaze, či iné štáty, kde sa na vyšetrenie u špecialistu čaká aj viac ako pol roka, prípadne špecialisti nie sú. O afrických krajinách, Indii a pod. ani nehovorím.
Čo sa týka staroby, čo a ako radšej neriešim, dôchodky a tak - nevidím to ružovo, ale radšej som v prítomnosti. Zatiaľ mi to vek dovoľuje. Nefajčím, nepijem, toho pohybu by mohlo byť viac a stresu menej. Ono aj tak je to často inak, ako si človek myslí, predstavuje.

Telo má ísť do hrobu nezhumpľované??? To mi je najaká novinka

Kamila, vážne sa ideme zaoberať dôchodkovým vekom?Šak porobia nám zákony, že budeme dreť kým bude krvný obeh.A užiť si vnúčatá?Kedy???Veď budeme chodiť po večeroch ešte upratovať firmy aby sme mali na opatrovateľky pre svoje deti, pretože tie tiež budú potrebovať dve práce aby zaplatili terajších dôchodcov a zhumľujú si telá skôr jak my...
No dosť bolo srandy...
Neplatím si piliere...žijem, pijem, fajčím, milujem ani mi nenapadne zamýšľať sa nad tým, aká staroba ma čaká, keď netuším čo bude zajtra

No ja by som povedala, že ja veru riešim čo bude, lebo hlava chce jedno, telo signalizuje a brzdi a rozum je niekde uprostred. Tak dilema zhumpľováť sa za pár rokov a byť ako tak v pohode, šak nikto nevie čo bude zajtra alebo sa šetriť a humpľovanie spomaliť na úkor spokojnosti na duši? A tak určite nájdem ten správny kompromis ako športovať a neskončiť o pár rokov na operačke s výmenou kĺbov. A tu sme sa dostali k nemocnici, nebudem sa rospisovať, len pokiaľ budem môcť budem sa jej vyhýbať, zatiaľ stačilo.
Hm, dievčatá máte dosť spánku? Ja cítim únavu keď ponocujem, jednoducho ja musím mať svojich 8 hodín, inak to hneď cítim.
Tiež som zvedavá ako to s nami bude, kde sú tie časy, keď babky vedeli pomôcť s vnúčatami. Vidím to tak, že by sme sa mali udržiavať v kondícii psychickej, ak si chceme udržať slušnú prácu (kto by zamestnával senilnú babičku) aj fyzickej, aby sme prípadne vládali robiť upratovačky, ak sa nezadarí variant č. 1.
No šak nám odpadla starosť s plánovaním, čo len budeme robiť na dôchodku, aké to pozitívum.

Niečo je vo vzduchu... včera poobede som normálne odkväcla a hodinku som si pospala, kým chalani robili úlohy. Ale ja som unavená z nedostatku pohybu. Znie to divne, ale ak sa hýbem, unavená nebývam. Od marca nám zrušili tanečné hodiny, lebo p. učiteľka išla na materskú a ihrisko tu blízko opravujú. Sú aj iné fitká a ihriská, ale bratislavčanky vedia, že odkedy sa magistrát pustil do opravy ciest, sú zápchy kdekoľvek a kedykoľvek. Strava zdravá , práve som si dala ľahký obed - ovocný šalát s jogurtom. Lebo poobede ma čaká ešte torta ku kávičke
A staroba? V sobotu sme boli pozrieť pratetu. Mala pred mesiacom 90 rokov. Pochválili sme ju, že ako dobre vyzerá, aká je čiperná. Už síce horšie vidí a má strojček do ucha, ale inak samostatná pani. A debatovalo sa aj o chorobách, však väčšina prítomných boli dôchodcovia... teta môjho otca sfúkla ako malé decko, že sa nemá ľutovať, ale začať sa správať k sebe zodpovedne, žiť zdravo a nepodvádzať (otec má cukrovku a stále chodí tajne vyjedať sladkosti)... a hlavnem, nespoliehať sa na pomoc iných. Keď ujo umrel, chodili sa jej susedia pýtať, že idú na nákup, či nemajú aj jej nakúpiť, ale ona chodí každý deň do obchodu - veľa toho už neunesie, tak si všetko, čo potrebuje kúpiť, rozdelí na celý týždeň. A má denne prechádzku. Cez víkend ide chodí k sestre a jej deťom a vnúčatám, lebo vlastné nemá.
Keď budem stará, odsťahujem sa kdesi do domčeka pod lesom, budem mať psa, mačky a zimnú záhradu... a budú ku mne chodiť vnúčatá, budem im variť a piecť a hýčkať ich, ako správna babička

jaj dievcata, pridajte dalsiu lavicu, nech sa aj ja pridam k vam, staroba, no neviem, zatial nemam cas na nu mysliet, ale ja sa smejem, ze ja budem musiet robit do 90tky aby som mala aspon nejaky dochodok....ani tu to nie je lichotive, co sa tyka starych ludi a starostlivost o nich, deti su castokrat rozutekane po vsetkych kutoch Francuzska, alebo sveta a stari ludia koncia v domovoch dochodcov, zalezi od ich financnej situacie, lebo tiez su tu akekolvek urovne, od horsich po tie lepsie, lenze vsetko je to o cene, ak mas za co, mas o seba postarane na urovni, ak nie, tak to tak aj vyzera....
zdrava strava, no zatial nehrozi ale chystam sa to zmenit, pohyb, taky nejaky cieleny, ze cvicenie, plavanie zatial nehrozi, nemam cas ist castokrat ani na WC, nie to este najst si cas na cvicenie, ale to je len vyhovorka, a unava, tu by ste mohli u mna krajat a predavat na kilaaa. som celkovo vycerpana, vynervovana, vystresovana....uz sa tesim na prazdniny, aj ked oddych to zrovna nebude, aspon ze manzel navari o jednu starost mam menej
a mne dost moralne pomohlo to ucenie, aj ked je to casovo a fyzicky narocne, ale zmenila som prostredie, okruh ludi, temy na diskusie a obcas sa celkom dobre bavim, beriem to z tej lepsej stranky, aj ked niekedy su decka naozaj hrozne, ale vzdy si poviem, nie su to moje deti a ked zazvoni, tak mi padla a mozem mysliet na dalsie a verte mi, je to dost pestrofarebne, mam 5 tried a kazda je ina, svojska...niektore triedy tazko zvladnutelne, niektore ani neviem ako ten cas leti...ale pre mna je to stimulacia, pozitivna, aj ked som utahana ako kon ucim sa trpezlivosti, flexibilite, niekedy som prekvapena sama zo seba, ako reagujem, dost vela cvicim sebaovladanie, takze som sa dost naucila od septembra a objavila som v sebe kvality o ktorych som ani nevedela a myslim, ze v starobe je to podobne, treba sa drzat toho, co nas povznasa a nevzdavat sa a do poslednej chvile si uzivat co nam zivot prinesie (to je o aktivnej starobe) ak su nejake vazne choroby, to je uz o inom, ale verim tomu, ze sa nepoddam a ze vsetko, co ma nezabilo ma posilnilo natolko, ze budem z toho moct cerpat a profitovat v mojej starobe

No, ale uhnite zo zadkami..aj ja, si chcem prisadnúť baby.Ale len na krátku chvíľočku, pokiaľ to malé chlápätko spinká.Veru,nemám čas myslieť na tú svoju starobu,vyhnala som ju od nás..heš, choď si niekam inam..My,tu máme človiečika a toho je nám treba vychovať..tak veru dámy.Ani stará nie som a ani sa nechystám tak skoro zostarnúť..nemôžem..nechcem.Som tak mamičkovsky naladená,že by som ešte jedno také drobča aj prijala..a mám tú najlepšie operku na svete..manžela..dedka..len žehliť nevie..
A Vás,moje milé na diaľku objímam...

mňa tak šokovala rýchla choroba kamarátkiného otca, behom roka ho pripútala na ložko, nemože sa absolútne hýbať, má dýchací prístroj, sondu, vylučovacie vrecúška...našťastie sú štyria súrodenci a krásne si pomáhajú, a statočnú maminu, (ja sa snažím v rámci svojich možností)...ale najviac by som si priala pozitívny zázrak, bo teraz sa mali dve deti svadbu, dve vnúčatka, mali by si starí rodičia užívať ešte len im začal dochodkový vek