Nie si náročná, keď potrebuješ prvú pomoc, korektné a ľudské jednanie od lekára. Mala by to byť samozrejmosť a nie vzácnosť. Prajem skoré uzdravenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie si náročná, keď potrebuješ prvú pomoc, korektné a ľudské jednanie od lekára. Mala by to byť samozrejmosť a nie vzácnosť. Prajem skoré uzdravenie.
Ďakujem, Kami... ATB už robia svoju prácu, takže dnes už pomaly fungujem v úspornom režime.
No niekedy mám pocit, že len ja som ten rebel, ktorý vyhlasuje lekárom vojnový stav. napr. podpísala som reverz, keď mi primár na pôrodnickom oddelení chcel pichnúť injekciu bez toho, že by ma informoval o jej účinkoch. Po mojej otázke, načo to bude dobré, len sucho, otočený ku mne chrbtom povedal: "Buď to bude /pôrod/ alebo nie": Tak som mu /vraj drzo - podľa sestričky/ odpovedala, že to radšej nechám na prírodu a podpísala reverz, že odmietam injekciu. Následne ma na izbe "sfúkla", že prečo som si nedala pichnúť injekciu "keď pán primár nakázal". Podľa tejto sestričky som pri treťom pôrode nevedela rozpoznať príznaky pôrodu a sú to len "poslíčkovia" a len na moje upozornenie, že som mala naposledy zlé pečeňové testy, zlé výsledky na CTG, že podľa odporúčania môjho lekára treba kontrolovať prietoky... to všetko som musela podložiť písomnými dôkazmi, ktoré som našťastie mala pri sebe, ma poslali na sono, skontrolovať malinkú a prietoky. Vďaka môjmu zdravému rozumu a na prekvapenie primára sa mi narodilo o 6-7 hodín aj zdravé dieťatko... a podobných príkladov z môjho života mám niekoľko .
Akákoľvek slušnosť a diskusia s pacientom akoby boli u nás tabu... zrejme pozostatky z doby minulej. A v čakárni alebo na oddelení v nemocnici ma išlo rozdrapiť od jedu, keď pacienti/-tky/ mali rétoriky: "Keď pán doktor povedal, treba tak urobiť. A povedal pán doktor, prečo je to dobré? Nie, načo? Veď on to musí vedieť" Čiže držať hubu a krok? Asi takto sú lekári navyknutí... a poniektorí poznajú milý prístup len keď sa im dá do obálky.
Nie si náročná, len očakávaš normálne správanie, fungujúcu organizáciu práce a zdravý rozum.:))) Možno má pani mudr. priveľa pacientov a možno je lemravá a nemyslím tým, že by bola lenivá, ale je proste pomalá, lebo chce všetko veľmi poctivo, alebo si to nevie zorganizovať... ťažko povedať.
Ja chápem, že aj lekár je človek, tiež potrebuje na záchod, aj najesť sa mu treba, ale keď tam má veľa ľudí, no tak asi by som čakala, že hoďku potiahne. Aj ja potiahnem v práci, keď treba. Nerobím to každý deň, ale občas to urobím. A to isté by som čakala od lekára. Takže nie si náročná:)
Len tam na okraj: Keď je u mojej obvoďáčky 5 ľudí, viem, že to je na tri hodiny. Fakt!:)) Čím menej pacientov má, tým viac si dá záležať a potom ešte má taký zlozvyk, že keď ťa už zoberie do ambulancie, tak najskôr 5 min dokončuje zápisy v iných kartách, do toho jej zavolá nejaký pacient, že chce predpísať lieky (lebo telefón nemôže zobrať sestrička:))) a až potom sa dostane k tebe, takže tam vlastne sedíš a čakáš, ale tešíš sa, že si už dnu a nie v čakárni:)))))
Nech si rýchlo fit a hlavne nech nemusíš zas pár rokov za lekárom!
Nuž práve o to ide aj mne... ako vedúca v obchode /totožná je práca s ľuďmi/pre ľudí/ som tiež potiahla nadčas, keď bolo treba niečo doriešiť, vybaviť, takže pokojne mohla vyhlásiť polhodinovú prestávku a potom pokračovať ďalej... lenže. poznám ju už nejaký ten rôčik a viem, že jej v prvom rade ide o peniaze- kde môže, tam si zdvihne zárobok. A tak si nabrala vstupné/preventívne a výstupné prehliadky väčšiny firiem v našom priemyselnom parku a aj mimo neho /to je už dosť "nepacientov" navyše/, v rámci kadejakých školení si zriadila vo svojich priestoroch aj naprávanie chrbtice /a robieva to dosť často aj počas ordinačných hodín/, má dohodu o zastupovaní počas PN-ky s viacerými kolegami... a potom nastane takáto patová situácia, že sa k vlastnému lekárovi nedostanem, pretože si nabral toho veľa? Vraj to máme pochopiť... to nám v pondelok namiesto vysvetlenia povedala... No ja to neviem a nemienim pochopiť. Veď každý človek vie, koľko má jeho pracovný čas hodín, koľko sa toho dá postíhať, a keď už to nejde, tak nebudem nasilu tlačiť si ďalšie "aktivity" na úkor zdravia a spokojnosti iných pacientov.
No ako som vyššie napísala, ja našťastie /alebo nešťastie?/ nie som u nej častý hosť a teda ani poisťovňa za mňa veľa neodvádza mesačne na jej účet /a po tomto prístupe už neodvedie ani cent/ a na moje šťastie má to aj svetlú stránku... konečne som sa rozhýbala a nezostanem len frflať na ňu ale mením lekára... a dúfam, že k lepšiemu.
Súhlas, treba mať súdnosť a brať toľko záväzkov, aby pacienti dostali to, čo treba. Myslím, že zmena lekára je dobrý nápad. Ja nevravím, že byť lekárom na Slovensku je nejaké terno, ale zas taká tragédia, aby musela obhospodarovať celý kraj a jej bežní pacienti boli na okraji záujmu, je cez čiaru. A čo teda? Ideš k zastupujúcemu sympaťákovi?:)))
No jo ... aj manžel sa spontánne pridal, pretože bol so mnou a teda nechápal. Ako, 10 rokov ja sporadicky a on pravidelnejšie k nej chodievame, ale ide to od desiatich k piatim
. Takže pre nás nastal konečne čas na zmenu, na ktorú som sa síce odhodlávala, ale keďže osobne som nemala možnosť "vyskúšať" iného lekára, tak som to vždy nechala tak... v štýle: pofrflať a nezmeniť
Na zaciatok musim podotknut, ze aj ja som sadila v tej najvacsej zime a vetre muskaty...
Po druhe, zelam skore uzdravenie.
Ja si cely tento tyzden pripadam podobne ako ty. Najskor som riesila zle vyratanu stravu v skolke, potom postara, ktory nam nechal velky balik len tak lezat na plote a zvysne male tri rozlietane po celej prichodovej ceste (keby som nebola doma a nevsimla si to, tak by ich manzel nasiel/ nenasiel az niekedy podvecer). Minule mi ten isty postar vliezol normalne do domu! (Manzel zabudol zamknut a zrazu niekto krici z chodby. Syn bol chory, prisiel cely vyplaseny, ze na chodbe je cudzi chlap. Viete si to predstavit?)
Ked riesim taketo veci (alebo stazujem sa, ak to nazvem pravym menom), rozmyslam, ci som taka "narocna" na druhych len ja...
S lekarmi mam podobnu skusenost. Cim menej ludi v cakarni, tym dlhsia cakacia doba. Teraz zhanam reumatologa a kazdy sa divi, preco nejdem k nasmu v meste... Co je cudne na tom, ze hladam dobreho lekara a nie takeho, co ma odbije? (Ozaj, neviete o niekom? Zapadne Slovensko. Vdaka.)
Tangy, ako si dopadla s tymi vyrastkami na ruke?
daj potom vediet ako si dopadla, j a ked som bola davnejsie s Tinkou, ona ma na nozkach, a jeden na prste, to nas ortoped poslal na kozne, ze je to ich zalezitost, pritom som stale mala pocit, ze je to skor kostny vyrastok
No ja to ani nemam vyrastok, ja mam doslova akoby vodu okolo klbu. Taku bublinku naplnenu tekutinou. Som zvedava, co mi povie reumatolog. Teda ak najdem nejakeho poriadneho, lebo ist k tomu, co tu mame, vraj nema ani vyznam. Tak neviem.
dakujem, takze to bude asi ine ako u nas
ďakujem... a badám, že nielen ja mám také "šialené" nápady:
Inak s poštármi dobré skúsenosti sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Tú našu poštárku som musela naučiť, že keď som doma a ona má pre mňa balíček, tak neexistuje, aby mi na žltom lístku zaškrtla "adresát nezastihnutý" alebo aby mi s kamennou tvárou oznámila, že mi niekedy mi balíček nechá na pošte som jej zatrhla hneď! Keď je za niečo platená, nech si robotu odvedie poriadne. O radoch na našej pošte, pol hodinovom čakaní a otvorených 3 okienkach z ôsmych na našej pošte aj škoda hovoriť... teplé štátom platené miestečko - môj sen.
Občas im treba trochu "podkúriť", pretože mám pocit, že niektorí si myslia, že keď pracujú pre monopol tak sú nenahraditeľní... ale keď narobí človek krik, tak o tento pocit ľahko prídu.
Ale asi sme neboli jedini nespokojni. Chalan tento mesiac konci a vraj nemaju ani nahradu. Nikto sa na tuto pracovnu poziciu nehrnie.
no, právnici poradili lekárom, že môžu denne brať maximálne 30 pacientov - na 6 hodín ordinácie to vychádza 12 minút na jedného. Že to je minimálny čas, ktorý môžu jednému pacientovi venovať. A časť lekárov sa začala podľa toho aj chovať. Zvlášť u obvodných, ktorí sú platení kapitáciou, teda je skoro jedno, koľko pacientov vyšetria, peniaze majú za tých, čo majú v evidencii bez ohľadu na to, či prídu alebo nie. Odborným zase dávajú limit - proste strop, ktorý im zaplatia. A tým to vychádza na deň ešte menej pacientov. Keď robia viac, nedostanú zaplatené. Na druhp stranu, keď ide človek k odbornému lekárovi, tak ten by si mal na neho urobiť čas a nie ho vybaviť medzi dvermi, teda tých 20 minút by malo byť optimum. .
Je to proste neriešiteľné koliesko. Kde je problém zakopaný? Niekde medzi minimálnou sieťou lekárov, limitmi od poisťovní, našimi návštevami lekárov aj s banálnosťami. A roky niet toho, čo by to rozsekol.
Keď to vezmem od konca: ja banálnosti neriešim, dvakrát za dva roky ATB mi ako banálnosť nepripadá a hypochondrov by mohol poučiť aj lekár o ich prístupe...
Toto je lekárka ako som písala, ktorá by si pre pár centov nechala aj koleno vŕtať a tak si toho berie z každej strany toľko, že nevie kde jej hlava stojí...
A aby mala dve pacientky vyše hodiny v ambulancii /ako som písala, čakala som hodinu a už ani jedna nesedela v čakárni/... tak to je nonsens, to nie je 12 minútové optimum.
Na druhej strane, odvody do zdravotnej poisťovne veľa krát nevyvažujú, koľko individuálne človek z toho zdravotníctva naozaj čerpá, pokiaľ mu zdravie relatívne slúži. a keď doslúži, tak veľa krát po ňom ani pes neštekne.
... no a ešte som zabudla dopísať, že 6 hodín ani zďaleka neordinuje. Jej ordinačné hodiny začínajú o 8.00 hod. ráno, ordinuje do 12,30, potom má 0,30 minút prestávku a od 13,00 akési nekontrolovateľné administratívne práce a návštevy pacientov /a teda ešte som ju nevidela a nepočula o nejakej návšteve v domácnosti/... takže ani právnické reči tu neobstoja. je to celé o prístupe. Pokojne mohla vyhlásiť polhodinovú prestávku na obed a potom dokončiť zvyšok... ale hold, kde nie je vôľa, tam nie je cesta.
"A aby mala dve pacientky vyše hodiny v ambulancii /ako som písala, čakala som hodinu a už ani jedna nesedela v čakárni/... tak to je nonsens, to nie je 12 minútové optimum."
No, takto k tym "optimam". To nie je o trvani, kolko MOZE trvat prehliadka. To je aj o tom, kolko MUSI trvat prehliadka. Napr. preventivna prehliadka u obvodaka zo zakona musi trvat MINIMALNE 30 minut. Takze nie nonsens, ale povinnost a uplne kludne 2 pacientky za viac ako hodinu.
... ale preventívky má naplánované hneď na ráno, viem, pretože ma na tú moju neustále upozorňovala cez manžela, aby som jej dala vedieť, kedy prídem a hneď na lačno. Sestrička začína sama, urobí odbery, a kým popichá injekcie, doktorka začína preventívkami a aj to si nechá tak 2-3 na deň. Nie je to akútny stav, takže to inak ani nerieši. Takže o preventívky rozhodne nešlo .
ci boli, neboli, na akom vysetreni boli, to uz jaaa neviem povedat, a predpokladam ze ani ty si za dverami nepocuvala. U nasej bezne stretavam preventivky hocikedy.
Osobne ked mam akutny problem a chcem byt vysetrena s urcitostou a cim skor, tak sa tam dostavim hned rano, alebo pockam na pohotovost. Prist podla toho co uvadzas hodinu a pol pred zaverecnou do plnej cakarne k obvodakovi je take.... naivne :D.
No takže... nebola som sama, čo som čakala, ostatní čakali aj dlhšie a boli aj takí, ktorí prišli o 8 hodine, potom sa vrátili o desiatej a v čakárni väčšina pacientov zrána sedela. Toto som nechtiac si vypočula. O preventívkach u nej viem svoje, keďže má na to tento systém a ten je nemenný...a hodinu a pol pred koncom som chodievala ja aj môj muž bežne, zväčša tam zostali dvaja - traja pacienti a to do 45 minút vybavila... nechápem, načo tam mám čakať od rána 4,5 hodiny, a aj tak ma otočí na päte, lebo jej padla. A takisto sa mi rozum zastavuje, že moje problémy mám riešiť na pohotovosti, kde čakacia doba nie je o nič kratšia, navyše musím si zabezpečiť odvoz, dovoz, niekoho k dcére na pár hodín /možno/, keď zo všetkých strán počúvam, ako každý problém treba začať riešiť u obvoďáka.
"bežný štandard" Preto som zmenila obvodného (išla som k starej pani lekárke, ktor so mnou ako babička s obľúbenou vnučkou zaobchádza), zmenila som deťom ortopéda a dnes aj očnú lekárku. Vlastne nechodíme ja a deti k žiadnemu lekárovi, ku ktorému by sme podľa bydliska mali chodiť. len detského ušného sme nemenili. ale práve u neho som zažila, že sestrička vyšla a keď jej mamičky začali podávť kartičky, povedal im, že už ich nevezme, lebo je neskoro - malé decká, z ktorých väčšinu boleli uši
To už neriešim, že aj k novej očnej bol najbližší termín o 2 mesiace, ale aspoň tam nestrávim pol dňa, ako u tej predošlej bez garancie, že ma naozaj po tom čakaní aj vyšetrí.
... podobne som aj ja pomenila, radšej si zájdem 20 km do okresného mesta: s deťmi k pediatričke, ktorá je naším a decká tam od malinka radi chodia, či k zubárom alebo k ženskému. Len táto mi zostala ako tŕň v päte... ale vlastným pričinením už nie nadlho.
No tak vidím, že je to podobné u viacerých, lebo ja tiež nechodím k žiadnemu lekárovi, ku ktorému patrím podľa obvodu. Aj obvodná je z iného obvodu a je to pozostatok minulosti:) Keď som potrebovala endokrinológa, obvolala som asi 10 ambulancií a všade mi povedali, že majú plno a neberú. K tej, čo patrím, som sa ani nesnažila dostať, lebo je veľmi povrchná a už ma raz odflákla tak, že som skončila v Národnom endokrinologickom v Ľubochni. Nakoniec mi nezostalo nič iné, len si platiť desiatky eur za každé vyšetrenie v súkromnej klinike. Keď občas niečo potrebujem, tak to riešim cez známych. Je to hrozné, páč to je začiatok celej korupcie a protekcionizmu... A tak ako píše Dasa, celý systém je nastavený tak, aby sa dialo to, čo tu raz v modrom a raz v bledoružovom popisuje každá z nás. Počnúc plnými čakárňami, čakaním na časenky od pol piatej rána pred poliklinikami a podobne. Celé zle.
Priznám sa, ja keď je niečo, tak volám. Všade. Na VUC, na zdravotnú poisťovňu. Aj na ministerstvo.
V určitom okamžiku prišlo k tomu, že nebol liek, ktorý som potrebovala a bol zadarmo. Vraj majú iba náhradu - 50€/mesiac. Tak som volala donekonečna, zapojila som aj znýmych mojich známych. A nakoniec - neviem, či iba vďaka mne, to asi nie - liek sa objavil. Aj keď teda bol zjavne z Rumuska, podľa krabičiek, letákov. Ale bol. Normálne mi v ambulancii po´dakovali, lebo chýbal aj iným pacientom.
A keď ma odmietli v dvoch odborných ambulanciach - napísala dom do zdravotnej poisťovne, aby mi povedali, kam ísť. Aj tam sa tvarili, že nie, ale keď som povedala, že to mám od poisťovne, tak som dostala dokonca veľmi rýchly termín.
Treba sa sťažovať - ale treba to mieriť tam, kde to patrí.
Len teda, nefunkčný objednávkový systém - to je sen, to fakt netuším, prečo to nejde. Teda trochu tuším. Môj kardiolog ma objednavkový systém zvládnutý. Tam čakám maximálne 10-15 minút. A naozaj sa so mnou baví miniálne 20 minút. Aj ma vždy pozdraví, podá ruku. Ten to zvláda. Debatovali sme o tom, jak je možné, že toto nezvládajú napríklad oční lekári. Že sa ich na to pýtal. A vraj mu povedali, že to skúšali. Ale potom sa stalo, že pacient neprišiel. A oni mali škodu, lebo za ten čas mohli vyšetriť niekoho iného. Preto to riešia takto nedôstojne, že sa čaká ráno od 5 hodiny na časenky.
mmch, videla som, že u nás v nemocnici sa niektorí zariadili aj na toto. Pani bufetárka dostane za každú časenku 1€. Jednoduchý a funkčný systém. Pre tých, čo vedia, ako na to.
Objednávkový systém sa dá zvládnuť. Každý lekár približne vie, koľko minút potrebuje na jedného pacienta. Chodím k viacerým, kde je od 7:00 do 8:00 priestor pre akútne prípady a potom už len objednaní - objednanie sa nepripláca, je dokonca povinné, posun býva max. 15 minút. Ale to by bola pre sestričku robota navyše, keby musela zapísať do diára meno pacienta a potom volať podľa objednania - je jednoduchšie nechať to na pacientov a nech sa tam v čakárni aj pozabíjajú alebo strávia niekoľko hodín. :/
sestrička od zubára mi dokonca deň pred návštevou zatelefonuje, či prídem. Ale je pravda, že tam platíme všetko. Aj keď, včera sme boli so synom u normalnej lekarky, chodí pravidelne 2x do roka, včera mu vrtala a 30€ - skoro sme odpadli. ked vrtala minuly rok to iste, ale na opačnej strane, tak 6€. Tak to už pomaly aj k tomu sukromnému bude stáť rovnako
Deti do 18 rokov u zubára, ak chodia pravidelne 2krát do roka, neplatia!Platíš si len nadštandard.Samozrejme mimo súkromných ambulancií.
no tak ja fakt neviem, bola to amalgomová plomba a dala dole zubný kameň. tuším idem zavolať na zdravotnú poisťovňu
Isto zavolaj.Keby nechodil na prehliadky, platí si.Ale ak chodí, všetko to zubárovi preplatí poisťovňa.Mne to tak vysvetlil.
Nieco podobne sa mi stalo pred par rokmi na gyn, objednala som sa na preventivku, lekar sice dobry ale tie casy stravene v cakarni no des a hroza. Uplne bezne sa stavalo ze objednana na 9 som sa dostala na rad o 11. Naposledy som bola u neho ked nas nechal v cakarni asi 4 lebo mu vyprasala pracovna doba a jednoducho odisiel, nastastie ma vzala jeho kolegyna ale bolo to posledny krat, vzala som kartu. To je tak ked ma sukromnu ambulaciu a zaroven pracuje pre nemocnicu. Co sa tyka obvodakov no tiez nemam dobre skusenosti, cakanie nekonecneeee a to som tam sla s akutnou bolestou ramena. Nasledne hladanie ortopeda dalsia skvela kapitola nehovoriac o cakani na volny termin samozrejme za poplatok.
No u gynekologičky som svojho času strávila aj ja celé dopoludnie a keď nevydalo, tak aj trochu z popoludnia , ale bola to Pani Odborníčka, prišla k pôrodom, operáciám, všetko so mnou ochotne skonzultovala, odrodila mojich dvoch synov, bola pri mne keď som prišla o bábätko... ja som si na ňu vždy rada počkala a nezavrela ordináciu, pretože jej "padla". To je práve o tom poslaní lekára... a nie o práci prípadne len cez prachy na všetko hľadieť.
Tento bol sice dobry ale money first
Anjeli, aj lekári majú svoju rodinu, svoje súkromie. Ja viem, že je veľa nedostatkov v zdravotnom systéme, ale robiť od nevidím do nevidím, len preto, že je niekto lekár, to snáď nemyslíš úplne vážne.
Ďalšia vec, bohužiaľ, dnes byť lekárom neznamená len liečiť, ale je to aj o kope administratívnej práce - nad tým kľudne stráviš ďalšie dve hodiny za deň. Takže to neznamená, že keď pani doktorka odišla, tak neriešila ďalšie veci ohľadom ambulancie. Vyššie píšeš, že keby si mala ísť na pohotovosť, tak si musíš zabezpečiť opatrovanie k dcére. Lekári snáď nemajú deti? Či oni podľa Teba jednoducho nemajú právo na svoj život?
Dulka, ja netvrdím, že má robiť do večera. Ja som práveže bola svedkom aj toho, že keď som prišla ráno, bola u nej plná čakáreň a keď som sa vrátila hodinu pred koncom ordinačných hodín, tak už tam boli asi tak dvaja, ktorých som tam ráno nestretla a po mojom ošetrení už ju mala prázdnu a do konca ešte dobrá polhodinka zostávala - takže kedysi to zvládala vcelku dobre a podobné skúsenosti má aj môj manžel... /a zaujímavé je, že jej kolega si tú hodinku navyše na vyšetrenie pacientov našiel /pretože bol ochotný?/ A ďalší podľa skúseností svojich pacientov ten nápor stíha, pretože ich vyšetruje priebežne, nikto tam nesedí hodinu a nikto sa ešte nesťažoval na zanedbanie čohokoľvek/. To sú moje skúsenosti a nie dohady...
Poukazujem skôr nato, že dotyčná pani doktorka si navyšuje svoje aktivity na úkor starostlivosti o pacientov. Chápem, že ja jej až taký zisk mesačne za evidenciu mojej karty neprinesiem, zato vstupná prehliadka zamestnanca do firmy áno. Ale raz za dva roky je môj zdravotný stav vážny /ak teda zápal prínosových dutín vážny je/ a tu by si mala určiť priority alebo lepšie zadeliť prácu alebo nepríjímať nových pacientov alebo... je to o organizácii práce a ona tú svoju v poslednej dobe očividne nezvláda a potom to raz za čas vyústi do toho, že akýkoľvek je zdravotný stav pacienta, ona to už nerieši.
Anjeli, potom ale fakt nerozumiem, prečo má s takýmto prístupom stále plnú čakáreň? Možno keby jej začali pacienti ubúdať, prehodnotila by svoj prístup? Je taká super odborníčka, že napriek nespokojnosti ľudí ich tam stále toľko chodí?
Čakáreň jej zaplnia aj ľudia, ktorý nastupujú do firiem s ktorými má zmluvu /a to je väčšia z nášho priemyselného parku/ alebo ich zamestnávateľ posiela na ročnú prehliadku... takže v tomto plná čakáreň nie je výsledkom jej odbornosti, ale skôr... chamtivosti? /V malom meste to je o nej veľmi dobre známe, že vďaka svojim kontaktom si zabezpečila zmluvy s viacerými firmami ako ich podnikový lekár a to je tiež jeden z dôvodov, prečo teraz nestíha/.
A tento jej prístup sa začal stupňovať v posledných 3-4 rokoch... čo som si všimla a kartu tam mám 10 rokov, takže neviem, ale asi ja som tá netolerantná, ale pre toto pochopenie nemám...
Dievčatá, všetko je to len o ľuďoch... Dnes som si prečítala status kamarátky na FB. Bola s pármesačným miminom u lekára, strašne veľa ľudí v čakárni. Rozmýšľala, že sa prehlási do vedľajšej ambulancie, lebo tam nebolo nikoho. Dieťa začalo byť mrzuté, tak ho nosila a chodila po chodbe. Zrazu sa z tej ambulancie, kde nikto nečakal, vyrútila nasrdené lekárka, vraj tam nemá pochodovať, lebo ona je v strese, že k nej ide pacient. Tým sa vysvetlilo prečo tam nikto nečaká a bolo po dileme, či zmeniť lekárku. Takto je to vtipné, ale inak je to otrasné.
Toto je problém kapitácii, ktoré dostávajú obvodní lekári, pediatri a gynekológovia v závislosti na tom, kolko pacientov "má u nich kartu". Je jedno, či niekoho a vlastne koľko pacientov ošetria. Dokonca naopak, pokiaľ pacientov ošetrujú, vyšetrujú, robia odbery ešte im to peniaze znižuje. Lebo za tieto bežné veci už od poisťovne peniaze nedostávajú. Fakt tragédia.
"Dokonca naopak, pokiaľ pacientov ošetrujú, vyšetrujú, robia odbery ešte im to peniaze znižuje. Lebo za tieto bežné veci už od poisťovne peniaze nedostávajú."
To odkial mas? Podla mojich vedomosti si toto lekari vykazuju formou hradenych vykonov a normalne je im to preplacane. Z toho aj trebars vyplyva aj zakonna povinnost venovat prehliadke urceny cas.
mám aktivovanú elektronickú kartu a vidím, čo obvodnej lekárke preplácajú. Keď mi robí odber, keď idem predpísať lieky, keď ma niekam pošle, tak 0. Keď robí preventívku, tak tú má zaplatenú.
Tie veci ako odbery, predpis liekov, meranie tlaku má práve zaplatené v tej kapitácii....
Malo by byť samozrejmosťou v dnešnej dobe, keď má lekár súkromnú ambulanciu, že po všetkých zmenách sa zmení aj systém v zdravotníctve. Ale to je len asi utópia. Čakárne sú preplnené, čakacie hodiny neskutočné, žiadne prispôsobenie sa pacientovi /v podstate klientovi/. Keby pracovali poctivo aspoň tak, ako majú stanovené ordinačné hodiny, možno by bolo ľudí v čakárňach o niečo menej. Vchádza sa osobitnými dverami, chodia farmaceutickí pracovníci, keď lekár potrebuje odísť súkromne - sestrička povie:
"Pán doktor má seminár." Pozerala som si ekonomickú situáciu lekára u ktorého býva vždy plná čakáreň. Veru sa mu veľmi zlepšili finančné ukazovatele za posledné roky. Sestrička však má tak staré zariadenie, že mi je z toho do plaču . Pracovala som v súkromnej firme a bolo pre mňa samozrejmosťou, že som ostávala robiť dlhšie podľa požiadaviek firmy. Plat bol fixný. Dnes som v zahraničí a ordinačné hodiny majú lekári prispôsobené pacientom aj sebe.Dva dni v týždni ordinujú poobede od 12.00 do 19.00 , dva doobeda, piatky väčšinou voľné. V ambulancii je okienko a dve sestry. Jedna sestra vybavuje u obvodného lekára časť vecí, bez toho , aby pacient vstúpil do ambulancie. Berie preukazy poistenca, dáva recepty, informácie, atď...../Je to tak ťažké zariadiť u nás, niečo odkukať od susedov? Máme v rodine pacienta po mozgovej príhode a môžem bez akéhokoľvek zaváhania napísať, že informovanosť od lekárov, čo potrebujeme, načo máme nárok, čo je na predpis a kde to zoženieme - je nulová. Ešte, že je internet.
Ale preboha, kedy sa systém prispôsobí novým zmenám a urobia niečo vo svojej práci pozitívne pre pacienta? Lekár špecialista ,chodí na drahé zahr. dovolenky a v čakárni širokej 2 m. /predtým byt/ sa tlačíme 20 pacienti a to sme všetci objednaní a ostatní sú na chodbe.A to 70 percent pacientov stojí. Ja s tým neurobím nič, ale možno treba viac osvety, tlačiť na zodpovedných a spojiť sa. Za peniaze, ktoré platíme zdravotníctvu, ktoré sú z roka na rok vyššie - chceme všetci vidieť zmeny.
Vzdávam česť všetkým lekárom, pretože ich práca je zodpovedná a štúdium ťažké. Sú aj také pracoviská, ktoré sa vedeli prispôsobiť pacientovi a odchádzame od nich spokojní.
Nie si náročná, súhlasím s tebou.
..
Priznám sa, že ešte nie som taká stará, aby som s kľudom mohla povedať: "Už som zažila všetko, už môžem aj zomrieť"... ale zážitkov z rôznych oblastí sa hromadí, takže do staroby sa k tejto hláške zrejme prepracujem
. A nie som ani tak stará a ani chorľavá /a to si klopem na drevo/, aby som u lekárov sedávala niekoľko krát mesačne či ročne
.
Ale to čo som zažila včera, predčilo aj moje najbujnešie predstavy o našom zdravotníctve
... No pekne po poriadku. Keďže som tvor tvrdohlavý a ani blbé počasie ma neodradí, tak som v sobotu pol dňa vo vetre na balkóne presádzala muškáty. Následky na seba nenechali na seba dlho čakať. V noci prudká bolesť v čeľusti, ráno trochu opuch na líci
... snažila som sa ružovými tabletkami na zápal a studenými obkladmi spacifikovať. V pondelok opuch ešte väčší, doobeda zimnica, poobede a večer zvýšená teplota
... tabletky, obklady a vyplachovanie repíkom nezabrali, koniec samoliečby, ide sa k lekárke. No po dvoch rokoch, keď som sa tam ukázala so zápalom dýchacej trubice a hlasieviek, bez hlasu a s horúčkami a odchádzala som s antibiotikami... už bolo načase. Aj keď som sa z domu vytmolila až skoro pred obedom, aj tak čakáreň plná
... čakám hodinu a z každej strany počujem ako ostatný spolupacienti čakajú aj 2 hodiny
... optimizmus ktorým som povestne nasiaknutá do morku kostí pominul
. Po hodine si sestrička vzala aj odo mňa kartičku poistenca, dnu vpustila dvoch pacientov a von vypustila tiež dvoch - tých, ktorých som celú hodinu nevidela
... Po ďalšej štvrťhodine sa dvere otvorili a ja zúfalo ešte optimistická som si myslela, že lekárka predsa len zrýchlila tempo a dnu pôjdu ďalší dvaja. Chyba! To čo nasledovala mi doslova zobralo dych... "pani doktorka" o štvrťhodinu končí, takže nech sa akútne prípady presunú k jej kolegovi /ktorý ani naše karty nemá/ a ostatní nech prídu zajtra
.
To vážne? Ja teda neviem odkedy, ale už to je u lekárov ako vo fabrike? Urobila svoju normu, zachvíľu si odpípne a končí? Alebo akútny stav je pacient, ktorý drží v ruke nejaký svoj tepajúci orgán? No vôbec nechápem a uvažujem, že či ja som len tak náročná a od zdravotníctva a lekárov vyžadujem, aby si plnili svoje povinnosti aj kúsok dlhšie, než majú vycapené na ordinačných hodinách na dverách alebo sme už tak toleratní národ, že sme ochotní prehliadať v všetko... veď sme len ľudia.
P.S. Nakoniec, keďže som už bola fakt zúfalá, som zašla za jej kolegom a neľutujem. Usmiaty srdečný lekár, ktorý tiež mal za 10 minút končiť ma poslal na rontgen, predpísal ATB a tabletky od bolesti a to už počas svojej obednej prestávky. Popri tom stihol vybaviť po telefóne otázky ďalšieho pacienta a ešte jednu sestričku, ktorá priniesla zdravotnú kartu a to všetko s prívetivým prístupom, ktorý som u svojej lekárky nezažila ani v období, keď mala prázdnu čakáreň... Má nielen moje sympatie, ale onedlho bude mať aj moju zdravotnú kartu, pretože j a náročná a netolerantná som...