reklama

Zemiakové brigády

Kamila , 13. 10. 2006 - 11:07

reklama

Dievčatá, Gitka má pre nás krásne zážitky zo zemiakových brigád, dokonca asi romantické. Tak hor sa na zemiaky, bandurky, grule...


reklama


reklama

majas, Pi, 13. 10. 2006 - 14:37

No ja žiadne romantické spomienky nemám, ale brigáda mi vyhovovala, radšej na vzduchu na vedre ako v škole v lavici, sem tam dáka myška, sem tam, zemiačik v ruksačiku a z neho taká dobrá zemiaková placka našej mamky. Inak si to neviem teraz predstaviť, ale kŕmili nás tam kadečím, napr. taký dobrý falat párku, to by do mňa teraz nik nedostal.Úsmev:-}Veľký úsmev

Kamila, Pi, 13. 10. 2006 - 21:13

Mne utkveli v pamäti hlavne zemiakové brigády na výške, ktoré boli vždy mimo Košíc. Pri tej prvej, ktorá sa konala ešte pred začiatkom semestra prvého ročníka, sme sa štyri baby, bolo nás dohromady deväť, nevošli do autobusu k ostatným spolužiakom a tak nás pribalili k inému odboru. Jeden z plusov, bývali sme na Domaši v krásnom hoteli, po večeroch pozerali olympiádu, ak si dobre spomínam tak bola v Soule. Ostatní spolužiaci, boli na opačnom konci priehrady v malých drevených chatkách.
Malo to však aj nevýhodu, chvíľu trvalo kým sme zapadli po brigáde medzi spolužiakov a dovolím si tvrdiť, že môj život by dnes možno vyzeral úplne inak. V tých chatkách bol aj môj nastávajúci a ešte niekto, ale ako sa hovorí, keby bolo keby, boli by sme v nebi..
Ešte si spomínam ako sme so spolužiačkami spievali do zbláznenia "
A zasip a zasip ...", je to v maďarčine a netuším ako sa to píše a ešte "Močila, konope, močila, žaba jej do čižmy skočila ..." paráda, stretli sa tri vyšinuté.
Na Domaši bolo v septembri nádherne, krásne západy slnka.

Vierik, Pi, 13. 10. 2006 - 21:45

Tak tu nemám čím prispieť. Nestihla som absolvovať ani jednu. Po 89-tom sa to už nenosilo. Ale mám za sebou jeden lyžiarský na základke a jeden na strednej, ha! Hodíme do pléna aj toto?

Kamila, Pi, 13. 10. 2006 - 21:53

Počkáme kým nasneží, o čom budeme písať v zime. Ale zemiakov si sa určite nazbierala vyše hlavy

Ema, Pi, 13. 10. 2006 - 22:20

Tak ja som si ešte užila zemiakových brigád v základnej aj stredej
škole v Banskobystrickom kraji. Nejaké extra spomienky na to nemám,ale hlavne sme boli radi ,že nemusíme tvrdnúť v škole. Hlavne
prváčky na strednej práve na brigádach začali nové školské lásky,ktoré vydržali síce krátko ,ale boli spestrením študentského života na intráku.

Kamila, So, 14. 10. 2006 - 23:05

Gitka, čakám na tvoje romantické, zemiakové zážitky.

Gitka S, So, 14. 10. 2006 - 23:10

Momentálne som dole na laptope a ten mi velmi nereže, tak snád zajtra, len neviem, či sú moje zážitky romantické.

Gitka S, Ne, 15. 10. 2006 - 19:48

Od prvého ročníka ma gymku sme boli partia ako sa patrí, aj na učenie, ale aj na zábavu. Vedeli sme vyťažiť zábavu zo všetkého. Brigády boli niečo čo nás rozpáľovalo do biela, ráno v autobuse spev a repertoár nás a našich nadaných kamarátov,takisto aj keď sme sa vracali. Cez deň naplno pustený magneťak s našou muzikou, vrecia zemiakov nám slúžili ako zástena a to ako fajčiarska, tak aj na zálety a maličké rande.S mojim drahým sme sa dali dokopy na moju l8 ,už aj predtým sme sa na seba pozerali a iskry nad nami boli ako ohňostroj , ale to iskrenie sme museli skrývať, lebo som chodila s jeho najlepším kamarátom/sedeli spolu v lavici/ ten kamarát bol fajn chalan, milý, zdvorilý, múdry a určite mal ešte veľa dobrých vlastnosti a praktický bol moj prvý super chalan, len tá chémia tam nefungovala a pri mojom drahom ste mohli na mne upiecť aj vajíčka ,taka som bol pri ňom žeravá.A tak moja l8 odštartovala niečo čo sme už nemohli zastaviť,lebo jeho blahoželanie za vreciami bolo ukončené takým bozkom, že priateľstvo medzi nami už nepadalo do úvahy. A tak večer sme šli vonku už ako pár a začala peripétia rozchodov s predošlým a schádzaním a rozchádzaním s mojim druhým, keďže sme si obidvaja uvedomovali, že nerobíme správne a trpela praktický celá partia, keďže všetko sa to odohrávalo pred očami celej triedy, bolo veľa rečí a odsudzovania, ale čo nám bolo súdené to nás nemohlo minúť, sme spolu už 25 rokov ako manželia a 5 rokov čo sme iba chodili spolu. Ináč aj s tým prvým sme nakoniec ostali kamaráti a doteraz sa stretávame, len máme viacej na čo spomínať. Tak neviem je to romantické ? Pre mňa určite, lebo od toho času sme boli nerozlučná dvojica.

Kamila, Ne, 15. 10. 2006 - 20:30

Určite je to krásne a romantické. Vďaka stránke naozaj nestíham čítať žiadne romantické rozprávočky. Pri takýchto príbehoch prežijem aj bez nich.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama