U mňa zaberá,keď si predstavím,čo bude nasledovať. Čiže z neškodnej výmeny názoru sa prepracujeme k " vyťahovaniu " starých alebo nevypovedaných vecí,až po výčitky,prípadne moje slzy a mužovo nepríjemné mlčanie. On mlčí a ja sa snažím stále komunikovať a vysvetlovať ,čo som ako myslela. Ja sa potom trápim,nemôžem spávať a muž,typický škorpión, vydrží nekomunikovať aj pár dní.
Takže, keď si predstavím celý tento kolobeh a to ako to neznášam a ako ma to ubíja, tak sa mi NIEKEDY podarí NEZOVŠEOBECŇOVAŤ a viesť konštruktívnu výmenu názorov,alebo si len proste kusnem do jazyka a myslím si svoje-ešte ,že sa myšlienky nedajú čítať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá, už ste si asi všimli, že po každej návšteve u mojej psychologičky, som vždy o čosi múdrejšia. Možno aj vás budú moje zaujímať perličky, alebo ako by povedala Kefara idem sa zahrať na hlúpeho Jana, to jest špiritizovať o ničom a zároveň o všetkom.
Každá z vás sa už stretla so základným pravidlom partnerskej hádky. Ak má byť konflikt aspoň trochu konštruktívny platí: Prísny zákaz zovšeobecňovania. Nesmieme povedať: "Ty ma vždy rozčuľuješ!" ale napríklad: "Veľmi ma zranili tvoje slová"

Keď som rozčúlená, neviem či veľmi rozmýšľam nad tým, čo vypúšťam z úst a pri tých decibeloch ..., ale teóriu by som ovládala celkom slušne.
Ja som sa však dozvedela ešte niečo iné. Vysvetlím na krásnom príklade. Ak mi môj drahý povie, "Prečo je ten hrniec od včerajšej krupice v drese a ešte aj hrnček položený tak, že nemôžem nabrať vodu do kanvice!" chce mi naozaj povedať len to, že tú vodu nemôže nabrať a to ho zlostí, a nie to, že ja som neschopná a celých trinásť rokov strávených doma, okolo jeho zadku a zadku mojich detí bolo úplne zbytočných, ako si to zovšeobecním ja. Po takomto závere vybuchnem ako sopka, deptám sa, ubližujem sebe a okoliu a nadávam na svojho drahého, ktorý je v tom skoro nevinne.
Vôbec by neuškodilo, keby si občas zahryzol do jazyka a vyprázdnil dres sám,
ale predovšetkým, ja musím zastaviť svoje masochistické sklony a musím si prestať ubližovať.
Dúfam, že môj pokus o hľadanie hlúpejšieho odo mňa bol aspoň trochu zrozumiteľný. Dievčatá aj vám sa niečo podobné stáva. Je reálne zastaviť sebazničujúcu lavínu v našich hlavách?