Najsilnejší zážitok

jaj cica tych by bolo - najtazsi - spustanie rakvy mojho ocka dolu, odkial niet navratu a potom posledny bozk na urnu....
potom z tych negativnych hlavne take sokujuce, co uz viac zazit nechcem, ale si ich budem do smrti pamatat, oznamenie o mojej smrtelnej chorobe, nevera partnera, rozvod, smrt blizkych, autohavaria mojho ocka, ktoru som videla z okna......a pod.
z tych krasnych jednoznacne ked som prvy krat videla mojich prckov po narodeni a ked som ich prvy krat objala..
a potom tie, ktore sa vryli do pamate a uz nevyjdu von z nej - objatie ocina ked sa vratil z liecenia, smiech a objatia mojich deti, laska, prve bozky..toho by bolo na roman...z kazdeho rozku trosku...

Natinka podľa mňa ťa pán boh poslal medzi nás ako korenie života,lebo zistil,že sme akosi veľmi bez chuti.Ja si ťa dávkujem vždy,keď ťa objavím na tomto trhu.

A vieš,že sa chcem nakaziť?Ako sa to robí?Stačí keď budem z hlboka dýchať? Nechcem veľa,len toľko,aby som dokázala rozosmiať aj ja smutných ľudí okolo mňa. už dýcham

Ja okrem podbne spomínaných zážitkov ako narodenie detí, smrť brata či prvorodeného som zažila jeden špecifický:

- keď sa nám "stratil" 9-ročný syn ... a nebol doma celé popoludnie, večer, noc ... a predpoludnie ... ešte teraz mi ruky a nohy meravejú hrôzou pri spomienke na tie chvíle.

Keď nám nad sídliskom a priľahlým okolím (tok Váhu) lietal pátrajúci vrtuľník MV ... ten pocit strachu, beznádeje, zúfalstva - zážitok na sto roky - ako hovorí moja východniarska kamoška. Uffff (brokenheart)

Uffff, tiež to poznám...i keď sa to netýkalo môjho syna, ale jednej mamičky z našej rodiny...bohužiaľ, chlapec je už desať rokov nezvestný moje najsilnejšie zážitky sa spájajú skôr s pozitívom...neviem prečo, ale na negatívum v mojom živote sa snažím zabudnúť, resp.nemyslieť...nejak mi to pomáha, aspoň nemám nerva a s tým súvisí aj moje zdravie...som o hodne lepšie na tom zdravotne keby som mala písať o svojich zážitkoch, tak by následovali takto-1, narodenie Tomáška .2, zistenie, že som vôbec tehotná .3, spoznanie nášho Miláčika (tatika malého).4,vyliečenie sa zo svojích zdrav.problémov spojených so ženskými orgánmi-keďže toho bolo hodne, tak poradie v tomto je bezpredmetné.5,keď som po úraze zistila a doktori tiež(to bolo to pozitívum vo mne), že neostanem pripútaná na vozík.6,no a posledné zážitky sú spojené s objavovaním a spoznávaním naších predkov...to sú tie výlety na hrady a zámky...a medzi tieto zážitky radím aj jazdenie na koníkoch, i keď som na jazdecký kvôly úrazu nechodila dlho, tak ten pocit, keď som prvý krát sedela na koni(a neskôr ešte viac krát), tak ten sa nedá opísať

Môj NAJKRAJŠÍ a najdojímavejší zážitok je ako u väčšiny narodenie mojich dvoch deťúreniec. Obidve prišli na svet sekciou, a pri dcérke som sa trikrát po narkóze pýtala, či máme chlapčeka alebo dievčatko. Sestričky mali veselo, ale keď mi ju po troch dňoch priniesli, lebo som bola protekčne na Áre , tak som od dojatia nemohla zastaviť potoky sĺz. Synátor ten bol plánovaný aj napriek protestom lekárov, že skončím na vozíku. Nemali pravdu a tehotenstvo som si doslova vychutnala bez väčších problémov.
NAJSILNEJŠÍ a najhroznejší zážitok sme si užili s Majkou. Bola nedeľa 4.mája a deti nám prišli povedať, že preskočila vtedy ako 10 ročná plot odevného závodu a že ju napadli voľne pustené strážne psy, vlčiaky. Podnik bol cez cestu a keď som vybehla z vchodu, jej vreskot bolo počuť snáď na pol mesta. Vbehla som na vrátnicu a to už vrátnik utekal na dvor a nastalo obrovské ticho. Už nebol žiaden krik ani brechot a vo mne by sa krvi nedorezal. Ešte aj teraz mám zimomriavky a hrču v krku. Keď sa otvorili dvere z dvora a vrátnik mi ju priviedol po svojich, tepláky dotrhané a počúraná až do cvičiek, to sa druhýkrát narodila. Odniesla si to zašívaná noha na troch miestach a palec na ruke. A prečo tam liezla ? Chytala andulku, ktorá niekomu ušla. Pri tom horore to malo všetko nádherný koniec, keď podvečer sedela u nás kámoška s deťmi a Majka už upokojená len zakričala : Moja andulka ! Bývame na prízemí a na strome pred kuchyňou sedela tá krásna zelená andulka, ktorú chytala. Jednu sme už mali doma, tak sme nasypali do misky proso a ona akoby vedela, čo spôsobila, priletela cez okno rovno do tej misky a deti sa z nej ešte rok doma tešili. S kamoškou si často na to spomenieme, že to bolo ako vo filme . Ale scenár napísal sám život. Odmalička až doteraz sú zvieratá Majkina najväčšia záľuba. Samozrejme aj psy.
A do tretice prežívame, aj keď vo veľmi ťažkej situácii jeden NAJNEUVERITEĽNEJŠÍ zážitok, ktorý je v dnešnej dobe porovnateľný s Modrým z neba, vďaka ktorému sa obyčajnému človeku možno splní veľký sen. Tak držte palce, nech sa ten sen zmení na skutočnosť a ja vám potom budem môcť napísať, že zázraky sa dejú aj v obyčajných rodinách.

Evi , ďakujem.

Ahojte dievcata,
kazda veru ma zazitky dobre aj zle, take co pohnu dusou.
Kto deti ma neikdy nezabudne na tie slastne chvile, ked to male vonave telo objime a uvedomi si, ze je to navzdy to krasne puto, nech sa stane co sa stane.
Zivotne straty a nalezy patria k zivotu, niekto to vnima s mensimi emociami, niekto to preziva so slzami smutku ci radosti,poznaci nas aj to smutne a to veselsie naplni pocitom stastia.
Su veci ktore zakopeme hlboko do nasho podvedomia, aby sme nespominali, ale tie pekne naopak castejsie vyhrabeme, aby nas potesili .
Prajem Vam len tie pekne, ktore radi vydolujeme a usmev je dar....nezabudajte.

Jedným z najsilnejších zážitko bolo pre mňa a navždy aj ostane aj vôňa dieťatka. Neviem, ako vy ostatné, ale veľmi rada si na to spomínam, ako som tú bábätkovskú vôňu doslova nasávala a tú nevyrobia v žiadnom labáku, lebo je jedinečná a nádherná.