Ťažká úloha

Dnes mi v práci pripadla ťažká, preťažká úloha. Oznámiť jednej našej dievčinke smutnú správu, že jej zomrela mama.
Kameň na duši, hrča v krku, strach, ako to to dieťa unesie...
Ťažko sa hľadajú slová...
Ako povedať pätnásťročnému dievčaťu, že svoju mamu už nemá? Že ju už nikdy neuvidí?...
Mamička bola veľmi chorá, dlhé roky ju trápili bolesti, záchvaty, s tým najhorším však asi nerátala. Bola mladučká, mala 36 rokov... Za sebou biedny život, plný bitiek od opitého manžela, život plný chudoby, strádania... Jej dcéra mala o pár dní od nás odísť, už sa tešila, ako s mamou začnú odznova, len ony dve...
Zvládla to statočne, len tie smutné oči, plné sĺz...bolesť v duši,smútok...
...a obava, čo bude ďalej...
Zajtra pre ňu prídu príbuzní, aby sa mohla na pohrebe s mamou rozlúčiť. Mysľou budem stále s ňou... Tvár jej mamy mám stále pred očami, tie jej plaché oči... Je mi to tak ľúto...