Ahojte dievčatá,
prosím o váš názor, som zúfalá, zrútil sa mi svet, Som 16 rokov vydatá, máme 2 deti. Manžel mi minulý týždeň oznámil že sa chce rozviesť, pretože je zamilovaný do inej ženy a to čo k nej cíti ku mne nikdy necítil. A že tam ešte niečo je medzi ním a ňou čo mi nemôže povedať – hneď ma napadla myšlienka že je tehotná, aj som mu to povedala, čo hneď zavrhol. Že sa s ňou pozná už dlhší čas, je to bývala milenka jeho kamaráta s ktorým sa medzičasom rozišla, že bol s ňou v kontakte, najskôr len ako priatelia, neskôr to prerástlo do lásky. V tej chvíli sa pre mňa zastavil čas. Skúsim to všetko opísať od začiatku. Boli sme bezproblémový pár, nikdy sme sa nehádali alebo takmer nikdy a keď len pre hlúposti, ktoré nestáli za to. Môj manžel bol vždy taký že neprejavoval navonok až tak svoje city ku mne, nehovoril ako ma ľúbi, nehladkal ma, neobjímal, ale cítila som že ma ľúbi, a veď každý to nevie ukázať navonok. Ja som tiež taká nikdy som mu to nehovorila, ale mala som to vo vnútri.. Ako tak roky utekali, pribúdali starosti s deťmi, kolotoč – robota, deti, domácnosť – až na víkendy, tie sme vždy trávili spolu alebo v kruhu širokej rodiny. Začali sme sa odcudzovať, skoro sme sa ani nevídali. Ja mám pracovnú dobu do pol piatej alebo do piatej, manžel ak nebol na služobnej ceste v zahraničí, sa staral o mladšiu dcéru, učil sa s ňou potom utekal s ňou na tréning(každý deň v týždni), vracali sa domov okolo ôsmej večer, ešte sa bolo treba niečo doučiť , pripraviť jedlo, ja som po večeroch upratovala, prala, žehlila, no proste rovnaký kolotoč, s manželom sme nemali čas sa rozprávať, večer sme boli spolu možno hodinu pred telkou s pohárom vína, obidvaja unavení. Samozrejme boli aj vzrušujúcejšie dni, máme veľa priateľov, zimné dovolenky, letné dovolenky, užili sme si aj veľa zábavy, myslím že tak to funguje v mnohých manželstvách. A tak ubiehali mesiace a roky. Manžel bol čoraz viac zamkĺnutejší, keď som mu aj niečo povedala odpovedal jedným slovom, žiadna diskusia s ním nebola. Prestal mi hovoriť o dôležitých veciach, vždy som sa to dozvedela skôr od detí ako od neho. Postupne mi začal vyčítať že nemáme žiadne spoločné záujmy, že sa doma dusí. Manžel je veľmi športovo založený, k tomu učí aj dcéru, syn je skôr umelecky založený. Šport mu veľa nehovorí, a tak vznikali hádky medzi nami, pretože sme mali iný názor na výchovu detí. Dcéru som vždy podporovala, hoci na tréniny som s ňou nechodila kvôli mojej dlhej pracovnej dobe, cez víkendy ak mala turnaje som vždy bola s nimi. Začala som tušiť že manžel má nejakú ženu, pretože bol ku mne odmeraný, raz som ho aj našla ako si píše s niekým na maili, po mojom naliehaní čo to vlastne robil z neho vyšlo že si píše s nejakou osobou a zdôveruje sa jej ako je to medzi nami. To ma veľmi ranilo, pretože mal to riešiť so mnou a nie s druhou. Podozrenie že s ňou má aj niečo iné než len písanie sa vo mne stupňovalo, začali častejšie služobky a stále väčší chlad ku mne. Keď som mu povedala že ho podozrievam z nevery, osopil sa na mňa že čo si to vymýšľam. V lete sme boli spolu aj pri mori, bola to najhoršia dovolenka v mojom živote, v myšlienkach bol celkom niekde inde – pri nej. Veľmi ho ľúbim, chcem to všetko vrátiť späť, odstrániť moje chyby, nechcem ho stratiť. Zatiaľ neodišiel, ani nepodal žiadosť o rozvod, ja mu nič nevyčítam, len mu opakujem že ho ľúbim, že ho nechcem stratiť a čo bude s deťmi, celá rodina stojí pri mne, som bezradná, len čakám že si to všetko uvedomí a neodíde, ale čo ak..... Uvedomujem si ako ho veľmi ľúbim, celé dni ho mám pred očami, milujem jeho ruky, jeho vôňu, ako mu mám dokázať že ho stále chcem, on tvrdí že to som mu mala dokazovať skôr. Vidím že aj on sa trápi, má z toho všetkého v hlave zmätok, veľmi sa bojím. Chcem naše manželstvo zachrániť, nedokážem si predstaviť život bez neho.
Nemam za sebou 16 rocne manzelstvo, ale predpokladam, ze za taku dlhu dobu sa vo vztahu udeje viac zmien. Zda sa, ze sa tvoj manzel rozhodol. Niekedy proste musime akceptovat veci take ake su. Velmi to boli, viem.Ale vsetko ma svoj koniec. Aj trapenie.Pokial sa uz neda nic robit, upriam svoje myslienky na den, ked to prekonas.Malo by ti to pomoct v tych najtazsich chvilach. A ak mas pocit, ze este nie je vsetko stratene, skus to zmenit.Sama prides na to ako. Mas tu vyhodu, ze ho poznas 16 rokov.Vies co potrebuje.Z toho by som vychadzala.Drz sa!
Milá Lusy, ja_hodka, Ti poradila veľmi dobre - pridávam sa k jej názoru, mám už nejaké skúsenosti, síce nie z môjho manželstva, ale z manželstva iných. Vo viacerých prípadoch sa osvedčilo zachovať si nadhľad, viem, že to je veľmi veľmi ťažké, ale za udržanie toho vzťahu je treba vydržať. Už aj kvôli deťom. Nepíšeš koľko majú rokov a či aj oni už pocítili napätie medzi Vami. To je veľmi dôležité, pretože ide o ich celý budúci život, to už hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože pochádzam z rozvedenej rodiny a ako si už mohla čítať môj príspevok na inom mieste, trpím ešte aj teraz (mám 70 rokov). Držím palce a myslím na Teba.
Milá Lusy, ja_hodka Ti poradila veľmi dobre - pridávam sa k jej názoru, mám už nejaké skúsenosti, síce nie z môjho manželstva, ale z manželstva iných. Vo viacerých prípadoch sa osvedčilo zachovať si nadhľad, viem, že to je veľmi veľmi ťažké, ale za udržanie toho vzťahu je treba vydržať. Už aj kvôli deťom. Nepíšeš koľko majú rokov a či aj oni už pocítili napätie medzi Vami. To je veľmi dôležité, pretože ide o ich celý budúci život, to už hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože pochádzam z rozvedenej rodiny a ako si už mohla čítať môj príspevok na inom mieste, trpím ešte aj teraz (mám 70 rokov). Držím palce a myslím na Teba.
Lusy, žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Teraz ti je na zúfanie, ale skús sa aspoň trochu vzchopiť a rozumne uvažovať. Polárka aj Jahôdka ti dobre radia. Sústreď sa teraz na seba. Prosby, hrozby, citové vydieranie nefungujú.
Myslím si, že pokiaľ manžel skutočne nepodá o rozvod, nie je ešte všetko stratené. Objednaj sa k psychologičke - pomôžu ti zvládnuť to najťažšie. Tuto nájdeš bezplatné poradne: http://www.i-psychologia.sk/view-412.php
Držím ti veľmi palce! 
To musel byt sok toto!.......ja tiez suhlasim s dievcatami. Jedna vec je respektovat ho a druha skusit pouzit strategiu a zabojovat ako pisu. Ak ta neponizuje alebo nejak do niecoho vyrazne netlaci a ste seberovni partneri, skus to uhrat na cas a vyuzit ten jeho zmatok v hlave. Skus vyuzit tu vyhodu 16 rokov poznania, niecim ho prekvap, nech si uvedomi, ze si mysliaca a citiaca bytost, nie "iba" manzelka a prekazka. Nejakym nazorom, alebo podnetom, nejakou chvilou.....tiez ti prajem drz sa!
a psychologia cez mail neexistuje
Plačko, ako som sa minule dozvedela - existuje aj psychologická poradňa cez e-mail. Ale nie je zadarmo. Pozri si napr. tu: http://www.psychoporadna.sk/. Alebo si ešte zagoogli...
mici, ked ti neprejavoval lasku, ked je teraz zalubeny... je mi luto, ale asi sa rozhodol...a keby s vami ostal, stale by myslel na nu..ake by to bolo manzelstvo? Nasilu? Jednostranna naklonnost? Chcela by si ho takeho? Myslis ze sa odlubi a zalubi znova do teba??? Prepac, ze tak uprimne ale preber si tieto veci a pocuvaj ja rozum, nie len srdiecko..drz sa
Natálka, všeličo sa deje na tom svete guľatom... Lusyn manžel by nebol prvý, ani posledný, ktorý sa zaľúbil, po čase odľúbil... A potom zistil, že tá jeho dlhoročná manželka vôbec nie je taká hrozná, ako si v čase zamilovanosti myslel....
to by som jej len dopriala. Vies ake to je ked srdce a rozum nejdu dokopy. A hlavne u muzov ked tam je este jeden element a to dolny rozum...
Ale pripustam, ze moze nastat v jeho novom vztahu rozcarovanie ale to chvilu potrva a bude treba pevne nervy...
Veď to, veď to... Pevné nervy... Tie sa, mimochodom, hodia vždy, že?
jako na nieco narazas konkretne?
Nie, Natálka - len konštatujem fakty 
.
V každej jednej životnej situácii, v každom čase, pri každom partnerovi sa vždy hodia pevné nervy a pokoj...
Jaaaj - keby sa to dalo niekde kúpiť, však? To by boli šóóóóry 
.
ja ze na nieco konkretne myslis... som rozmyslala kedy som prdla s nervami..zeby vcera??? alebo ....a co ja viem. Jasne kazdy raz vykypi, nie je na to nic divne...
Bola jedna pesnicka - reklama na ticho... vraj to predavaju v plechovkach. Keby predavali pevne nervy, vykupim obchod 
kamoška bola navštíviť dotyčnú, keď jej manžel oznámil neveru. povedala mi, že sa sňou chce iba porozprávať aby zistila či ho dotyčná /vtedy sme ju volali splaška, lebo žena ktorá si začne niečo so ženatým mužom to nemá v hlave asi v poriadku/ no tak či ho dotyčná skutočne miluje. ak vraj zistí, že áno tak z lásky k svojmu mužovi je preňho schopná urobiť čokoľvek aj nechať sa opustiť. ak zistí, že nie tak zabojuje. život mali taký podobný ako ty s manželom. ak si ochotná odpustiť neveru a zabudnúť tak bojuj, ale presne tak ako ti radia kočky. nerozmýšľaj za muža, ani ho k ničomu nenúť. mysli iba sama za seba. všetko chce čas, držím palce. vieš pre muža je veľmi pohodlné mať doma full servis a na smotánku je tu niekto celkom iný. aj ja preto pripúšťam, že v jeho novom vzťahu môže nastať rozčarovanie. hej a tá kamoška zabojovala.
To je to posledne, co by som niekoku radila - ist za "dotycnou". Dotycna sa moze pravom ohradit.A vobec...ak ho dotycna miluje, tak manzelka sa "necha opustit"? A kde je napisane, ze v konecnom dosledku to bude prenho spravny krok? Ako nevidim v tom ziadny zmysel v tomto.Ved aj manzelka ho miluje.. Kazdopadne, dotycnu by som nenavstevovala.Ten, kto podvadza je manzel. S nim by sa mali veci riesit. A "nechat sa opustit"? Da sa robit nieco ine, ked niekto chce opustit? Ja si myslim, ze uz len musis nechat a zachovat si nieco zo svojej dostojnosti.
nieco je medzi nimi, co ti nemoze povedat? hm, zeby sa nasiel v perverzom sexe a ona to dokonca takto zboznuje? a o tebe vie, ze na to by ta nikdy nenahovoril?
len premyslam...
Mna zas napada taka kravina.Je to urcite zena?Blbe ja viem len mi to prebehlo hlavou.Ale aj take sa stava
georgina dakujem
Nemáš za čo .
no, mna este napadla jedna vec. NEdavno tu pisala jedna kocka o tom, ako bol manzel neverny, ako mu odpustila, ako raz mali taky zlom a on stravil noc u milenky a potom sa s nou prestal stykat a vsetok cas venoval-venuje rodine. Ta milenka bola pravnicka a mala s nim dieta, tusim. Bala sa sice, aby sa k nej nevratil. Ja viem, ze je to iny level, ale tam som fandila, ze to zvladli. Ona odpustit jemu a doverovat a on odolavat milenke a ju milovat, vratane deti. Ta si tym presla a bolo to na dobrej ceste. KEby sa tak nasla. JEdnak som zvedava, ako to u nich dopadlo a na druhu stranu.............mali by ste si urcite co povedat. JEj rady by mohli stat tiez za zamyslenie.
Ďakujem za názory , určite chcem bojovať, nič mu nevyčítam, ani na neho nenalieham , zatiaľ len čakám, ale bojím sa toho čo príde, syn 15- ročný o všetkom vie, trápi sa, aj sa ho pýtal prečo to robí, nech mu to vysvetlí, dcéra 8-ročná len niečo tuší, stále sa ma pýta „čo ti je maminka?“, keď ma vidí plakať, nechcem jej to zatiaľ povedať, a keď nech jej to povie on, inak neviem prečo ale tiež ma napadla tá myšlienka ako teba, manny, či je to skutočne žena? Zajtra máme veľkú rodinnú oslavu, bude to rodina z manželovej strany, všetci o tom už vedia čo sa stalo, držte mi palce, bojím sa toho že tam všetkým povie ako sa rozhodol...
ja budem drzat palce, potom sa ozvi.
Ahoj lucy, tá baba o ktorej písala crystall som ja, teda aspoň myslím, ak budeš mať chuť a čas spýtať sa ma niečo konkrétne ohľadom toho ako sme to zvládli a stále zvládame my, tak sa kľudne môžeš. Držím Ti veľmi silno palce a dúfam, že to všetko dopadne dobre, viem ako sa cítiš a ver, že to nie je len fráza.
alla, čítala som tvoj príbeh, obdivujem ťa, myslím si že máme veľa spoločné, tiež si to riešila tak že si na manžela nenaliehala a čakala, ja čakám týždeň a nič sa nepohlo, zatiaľ neodišiel, musí to byť pre teba veľmi veľmi ťažké, keď vieš že má dieťa s inou, ako to zvládaš teraz keď už búrka prešla, aký je váš vzťah?
Klamala by som Ti, keby som povedala, že je to ideálne, ale dúfam, že čas to všetko vylieči. Vieš neprejde deň, aby som na to nemyslela, niekde som čítala, že človek sa s niečím takým vyrovnáva aj štyri roky. Nám trvalo skoro rok kým sa všetko ako tak vyriešilo, teraz sme v štádiu, že sa o tom rozprávame minimum. Dá sa povedať, že sa chováme akoby sa nič nestalo, ráno pusa pred odchodom, pusa pri príchode, v noci sa túlime k sebe. Je to fajn. Minulý týždeň bol manžel na služobke, tak sme celé večery SMS - kovali, cítila som sa ako pubertiačka. Jedna SMS ma hrozne potešila, a to keď mi napísal, že si uvedomil, že bezo mňa to nie je on. Začali sme odznova, s čistým listom, viem, že minulosť sa vymazať nedá, a že je tu ešte jeho nemanželská dcéra, ale vydržala som už tak veľa, vždy sa našla nejaká tá cesta, ktorou sa dalo ísť ďalej, chce to však strašne veľa trpezlivosti.
my sme nateraz s pusami ráno a večer skončili, ani v noci sa k sebe netúlime, je to príliš čerstvé, ja veľmi chcem aby sa ku mne pritúlil, divím sa sama sebe že to chcem keď my tak veľmi ublížil, bojím sa pritúliť k nemu prvá že ma odmietne chcela by som preniknúť do jeho myšlienok, vedieť čo si myslí, či ostáva pri nás alebo odchádza,viem musím tomu nechať čas a veľa trpezlivosti, ako píšeš alla
U nás to hneď potom ako som to zistila bolo presne tak isto. Sama sebe som sa divila, prečo ho ešte ľúbim, túžila som, aby to cítil tak isto, vtedy mi povedal, že nemám od neho čakať nijaké vyznania lásky, bola som totálne na dne, stále som plakala, bolo to nekontrolovateľné, najhoršie to bolo pred malým, keď ma vídaval. Zdalo sa mi, že namiesto toho, aby som svojho muža začala nenávidieť, začala som ho lúbiť ešte viac. Z vlastnej skúsenosti viem, že naliehaním a nátlakom nič nezmôžeš, musíš len vydržať. Píšem Ti len svoje pocity, radiť Ti veľmi nemôžem, pretože viem, že ani my ešte nie sme celkom za vodou.
veľa sťastia!.......dievcata.
Mila Lusy, tak ako si opisovala tvoj vztah s manzelom, presne tak sme zili aj my pred tym som zistila ze ma moj muz frajerku. A mozem ti povedat ze po tom zisteni ze mi je neverny, som mala presne tie iste pociy ako ty. Akokeby sa mi otvorili oci, zrazu som videla jeho prve vrasky, sibalsky kukuc, pekny zadok..., proste som sa znovu do neho zamilovala. Sama seba som nechapala preco takto reagujem, pritom som bola uplne zrutena o ochromena fyzicky aj psychicky. Najviac som sa bala, ze mi povie, ze tu druhu miluje a chce s nou zit. Ale nastastie, povedal ze to pre neho nic neznamenalo /aj ked tomu neverim/. Stale som len riesila ci mu odpustit alebo neodpustit, ale viem ze keby chcel odist tak by som sa pokusila si ho udrzat. Ved sme si spolu cele roky budovali domov - spolocny domov. Neviem ti poradit ze ako sa chovat, lebo na niekoho plati liecba sokom /poslat ho prec a mozno az po tom ked ta strati si uvedomi ze teba naozaj miluje/, alebo trpezlivo cakat kym sa rozhodne a nechat ho nech sa s tou druhou stretava a ujasni si ze ci rozbije rodinu. Zelam ti vela vela sil. Prave ma napadlo, ze nam dost pomohla komunikacia cez e-maily alebo sms. Skus mu napisat co citis co prezivas, a uvidis co ti napise. Vyhodou pri pisani je to ze sa hned nepohadate a nebudete chytat za slovicka. Vela stastia
zlatko moje, tak teraz ti rozpoviem svoju story, pevne verim, ze ti doda trosku smelosti. s mojim drahym sme spolu uz 12 rokov. 12 rokov uzivania, dovoleniek, kariery...bla, bla, bla. az som sa jedneho dna dozvedela, ze moja polovicka ma vztah s nejakou pipkou. tak som sa zahrala na hrdu, zbalila si svestky a odisla. bola som uplne hotova, kazdy vecer som sa opijala do nemoty, len aby som nemusela mysliet na to, na co myslis ty - chyba mi jeho vona, jeho ruky, jeho plecia, spolocne vecery, sex.....on to vydrzal 14 dni. ozval sa a pozval ma na veceru, romantika, laska az za hrob, ta baba pre mna nic neznamena..... aby sme nas vztah utuzili, rozhodli sme sa, ze po 11 rokoch otehotnieme. ja som dostala super job a super plat, ktoreho som sa vsak zriekla, lebo som bola v tom. hura, hura, hura!!! v septembri sme po 11 rocnom vztahu mali uzasnu svadbu, na ktoru mu nebolo luto ozeliet skoro milion korun. to vraj, aby mi dokazal, ako strasne je stastny, ze som s nim a, ze budeme mat babatko. tak som zostala doma, on cely den v praci, ja sama s bruchom. 01.04.08 sa mi narodil syncek a nas maly nemal este ani pol roka, ked si moj drahy privliekol do nasej manzelskej postele svoju podriadenu, ktoru, ako som zistila, zacal balit este, ked som chodila s veeeelikanskym brusiskom.....myslim, ze dalej nemusim vysvetlovat. zatial som s nim, lebo mi bolo povedane, ze ak si zbalim veci aj maleho na tento krat, tak budem len obycajna egoistaka, ktora pre svoju hrdost necha dieta bez otca. ja som egoistka, ja, ktora som mu obetovala karieru, ktora ho kazdy vecer caka s vecerou, ktora mu perie, zehli, vari......no a zlatko moje, teraz som v situacii, ked uz mi jeho ruky, jeho vona, jeho plecia a sex s nim nielen, ze vadia, idem sa z toho zblaznit. nuz, ale bohuzial, vtedy mi chybali, tak som sa ich snazila udrzat, teraz som zufala manzelka, bez prace, bez lasky, bez istoty, bez penazi, s dietaom v naruci, ktore sice zboznuje a po praci sa mu venuje. ja vsak chapem, ze to bola chyba. nie moj syncek, ktoreho nekonecne lubim, ale vyber jeho otca. ked sme sa pred rokom rozisli, jeden moj kamarad /rozvedeny/ ma vtedy podporoval frazou - neboj, uvidis, ze to najhorsie bude trvat tak dva-tri mesiace a potom ti narastu kridla, budes slobodna a stastna. ja som tomu neverila, bola som si absolutne ista svojou laskou k nemu, myslela som si, ze ho budem lubit cely zivot. dnes viem, ze mal pravdu. kazdy ma svoju povahu, ale naucit sa zit s neverou, zradou, krivdou a nespravodlivoastou je skoro nerealne. aj ked mas deti. ved aj tie deturence maju narok na pravdu a zasluzia si viac, nez nefungujuci vztah svojich rodicov. takze drzim palce tebe aj tvojim detickam, uvidim, ako sa skonci ten moj, ale uz teraz ti mozem povedat, ze ZRADA NAJBLIZSIEHO CLOVEKA SA LEN TAZKO DA ROZCHODIT. ja sa o tom snazim kvoli malemu, ale nemozem dat ruku do ohna, ze tento boj vyhram. ver mi, ze ked ti ten clovek ublizuje, ty nebudes chopna udrzat NIE JEHO LASKU, TY NEBUDES CHOPNA UDRZAT TU SVOJU. cmuk. m.
........debil jeden...........
tak to nechapem o co tomu chlapovi slo... 
mate pravdu kocky, je to debil. ale o co mu slo, to chapem. ja mam 33 a on 54. je to starnuci playboy, ktory, sice ako tvrdi, miluje mna, ale on si potrebuje neustale dokazovat, ze na to este ma. ze je atraktivny, ze dokaze zbalit kohokolvek. a to su chlapi, su to egoisti, ktory myslia len a len na seba. ved aj ta zenska, co tu mal je vydata a ma dve deti. takze jemu bolo absolutne jedno, ze sa zahrava s osudom svojej zeny a dietata, ale aj aj jej deti a manzela. bohuzial. ked ich nekonecne lubime, tak to nevidime, ale ked sa vam stane to, co sa stalo mne - v jednu minut zrazu pochopite ze o toho cloveka uz nestojite - tak v nom zacnete vidiet tolko hniloby, az je vam zle. a to je presne to, co sa moze stat aj tebe, lusy. drz sa. m.
Maj,tiež ma zaujíma,keď ste sa dávali dokopy,bol už pred tebou ženatý?A ak áno,čo tvrdil,že zlyhalo????????Vieš,láska je niekedy slepá, a na druhej strne,muži mávajú druhú pubertu a to dokazovanie...........U niektorých viac,u niektorých menej.Niekto si to dokazuje v tom smere,iný zase v inom.Ale v globále :musela si predsa vedieť,čo si berieš,aspoň v kútiku duše,nie?Lenže my baby sme také blbé / sorry/,ale vždy si myslíme,že práve kvôli nám sa zmení.Nezmení.Neviem,či poznáš te vtip .Muž keď sa žení,myslí si,že jeho žena sa nezmení,bude taká akú si bral.Omyl,zmení.A žena keď si berie muža,tak ho chce zmeniť.Nezmení.
"a to su chlapi, su to egoisti, ktory myslia len a len na seba"
nie je to pravda, teda neplati to na vsetkych chlapov - pozri sa na priatela Dvojcata a ja
po dalsie on bol debil uz ked si si ho brala alebo az po svadbe ?
podvadzal ta uz predtym, alebo az potom ?
hmmm ? kto je zodpovedny za to, ze si teraz nestastna ? ty ? on ?
lusy, je ale na mieste napisat, ze manzel ta podviedol, ked ste sa vlastne uplne odcudzili ? Nepodvadzali ste sa uz "vtedy" ?
jasne, ze sa da skonstatovat, ze on mal trebars sex s inou osobou a tym porusil manzelsky slub. Lenze to je cisto "papierovy pohlad". Mozno nemal pocit, ze cosi podvadza, lebo nebolo co podvadzat.
jasne, mal najprv zabojovat, mal sa nejako ohradit, ked nebol spokojny s vasim vztahom, ale tak isto si to mala urobit aj ty.
Urcite bojuj, ale bud uprimna, priznaj aj svoju chybu a uprimne mu povedz, ze este stale stoji o vzath s nim. vela statsia
veď práve že som si to uvedomila až teraz, že stojí o náš vzťah bojovať, keby som mohla vrátiť čas späť určite by som si dávala iné priority ako doposiaľ, kašľať na to že nemám uprataný byt alebo nažehlené, z nepodstatných vecí som robila podstatné, aj keď neberiem všetku vinu len na seba, bolo to obojstranné, išlo to s rokmi, teraz som sa znovu do neho zaľúbila ako keď som mala 20, bojím sa že on už nič necíti, včera som sa ho pýtala či ma môže ešte objať, po dlhom dlhom mlčaní mi povedal že to mi teraz nevie povedať, viem že má v hlave zmätok, nevie čo chce, a dokedy to ja vydržím - neviem, keď vidíte že vás muž odmieta, veľmi to bolí. To čo píšeš ty milá maja, že ten tvoj sa ti už protiví, viem že sa to môže stať aj mne, ale teraz to tak nevidím, on nie je typ playboya, hoci je fešák , nemá s nikým konflikt, je veľmi priateľský, a možno som naivná ale myslím si že to spravil preto že sa cítil sám a nepochopený, som hrozná že ho takto obhajujem a nakoniec sa vžijem do toho že to bola všetko moja chyba.
....lusy, celý tvoj príbeh som si prežila...a napriek tomu, že som bola presvedčená, že keď sa mi to stane, zbalím švestky a idem sa mi stalo, že som ostala a stalo sa mi aj to, že som v sebe našla niečo, neviem, či silu alebo čo to preboha bolo, ale stala som sa mužovou dôverníčkou.....dobre čítaš!, po tom, čo mi urobil, dôverníčkou, jednoducho som mu nenadávala, netlačila naňho, neprosila...rozprávala som sa s ním o tom, ako to bude ďalej, o tom, že decká budú smutné keď odíde, a že ja si idem nájsť byt, že ako sa cíti, čo ide robiť, a kedy odchádza....a všetko úplne v pohode, keď som našla v sebe silu, usmievala som sa, nekričala, nenadávala a keď som silu nemala, plakala som sama do vankúša...na vianoce to budú dva roky....žijeme spolu, píšeme si a voláme keď nie je doma, píše mi smsky, ako ma ľúbi a že je rád, že ostal...a aj ja som sa zmenila, inak sa obliekam, inak reagujem na problémy, a on neskutočne žiarli a ja si to neskutočne užívam...neviem, čo bude zajtra, ale viem, že keby prišiel s tým istým znova, už by som neostala...a viem, že už by som tak neplakala....bola by zo mňa ešte silnejšia osobnosť, než som dnes....neviem, ako dopadneš ty, ale obtoč si ho okolo prsta, ale nie tým, že budeš prehnane milá a budeš robiť ešte väčšieho poskoka, ale buď záhadná, choď s niekým von, daj mu deti nech s nimi ide na výlet, že ty niečo máš....a netlač, nepros, nepýtaj sa na odpoveď, len sa ho občas spýtaj, ako sa cíti, ako mu je, a nájdi v sebe silu na zvládnutie odpovede...a nech bude akákoľvek, vieš, že jej obsah nikdy nezmeníš, ak on o to nebude stáť.....držím ti palce....
hm, takze po poriadku. moj manzel uz bol raz zenaty. ale tam to zlyhalo na uplne inej pricine - on za sociku emigroval, jej sa to nepodarilo. a ked sa skoro po dvoch rokoch stretli, tak pochopili, ze su si uplne cudzi. ci ma podvadzal aj pocas nasho <> vztahu, tak to neviem. nikdy som mu na to neprisla. do zurivosti ma vsak privadza skutocnost, ze aj ja aj lusy mame tendenciu - ja som na vine, ja som sa o neho malo starala, ja som mu venovala malo pozornosti, ja...ja...ja. naozaj si myslite, ze chlapi maju pobodne blogy, kde sa snazia najst radu u uplne neznamych ludi, od ktorych by chceli pocut, preco ich manzelky maju frajerov. co som ja chlap urobil nespravne, ze mi zahyba? cim som jej ublizil? nie, oni ich nemaju. oni ich nepotrebuju. oni si myslia, ze vsetko, co robia je spravne, ze to len my sme hlupe sliepky. a ja taka naozaj som. napriek skutocnosti, ze som doktorkou politickych vied, som absolutna hlupana. zobrala som si stareho suknickara, ozelela svoju karieru, porodila som mu dieta, staram sa o neho a este od neho trpim aj neveru a to vsetko len preto, ze som vinovata, ale nie pred nym, draha lusy, ale sama pred sebou. prestan sa vinit. chlapi su male decka, my nesieme nosu na svojich pleciach, oni potrebuju svoje hracicky.......
nesies len to, co chces niest
nikto ti pri hlave pistol nedrzi, predpokladam...
chlapy nemusia pisat podobne blogy, a ani nie su nizsia rasa su nam rovnocenni... uvedom si, ze svet je bipolarny a preto je jasne, ze chlapy funguju na inom mentalnom a fyzickom principe ako zeny... to nie je zle - tak to ma byt...
nezhadzuj chlapov, lebo aj tvoj syn je "chlap"... tym, ze radis chlapov do jedneho radu, radis tam aj nevedome svojho syna, lebo on sa zrejme tiez casom identifikuje s chlapskym svetom...
to, ze si stretla taky kusok aky si stretla ? no co uz... to je tvoj diel viny... to, ze s nim zostavas a nechas sa takto ponizovat je tiez len o tebe... preco to tvoj manzel robi a ake ma vlastne dovody je viac o nom... co vsak neznamena, ze vacsina chlapov je k nicomu...
Maj,myslím,že predovšetkým Ty nevieš sama sebe odpustiť zlý výber partnera.A takto sa trestáš,že ostávaš s ním a ešte sa stále dookola obviňuješ.Moja,keď príde láska,nepomôže Ti ani neviem aký vysokoškolský titul,lebo láska a zaľúbenosť nepoznajú mieru vzdelania,ani inteligencie.Hold,spravila si chybu,že si mu odpustila,ale .....Takto to v živote chodí,niekto sa popáli viac iný menej.len si to nevyčítaj a netrestaj sa.Stalo sa,tak zdvihni hlavu a choď ďalej,máš dieťa,ktoré potrebuje Tvoju lásku a zameraj sa naň,aby si z neho nevychovala takého egoistu,akým je tvoj manžel.A ktovie,možno niekde za rohom čaká na Teba niekto normálny.Zaslúžiš si to.
Ďakujem.
Včera sme mali vážny rozhovor, povedala so mu že vidím aký je nešťastný, a nechcem ho pri seba držať len z toho dôvodu aby tam bol, bez akéhokoľvek citu, pretože vidím že ku mne nič necíti, hoci ja by som si pred ním kľakla aj na kolená a bozkávala mu nohy, pýtala som sa ho či tak veľmi miluje tú ženu, že nie je schopný prejaviť ku mne žiadny cit, žiadne milé slovo z jeho strany, sme vedľa seba ako cudzinci, ja sa veľmi snažím, snažím nie je správne slovo, ja to cítim že ho ľúbim a podľa toho sa aj chovám, ale on nereaguje.Povedala som mu že to bude veľmi ťažké pre mňa aj pre deti ale keď nemôže inak nech odíde, na mesiac možno na dva a potom sa uvidí, či vieme žiť bez seba a ako vieme žiť. Jeho odpovede boli vyhýbavé, všetko čo mi povedal bolo že "asi je nešťastný" a "asi miluje tú druhú ženu" a "že mňa má rád ale inak než by bolo treba". Na moju žiadosť aby odišiel na nejaký čas,nereagoval.Urobila som správne že som ho postavila pred hotovú vec? ale ja už nevládzem dávať mu svoju lásku, milé slová, pripadám si ako handra, nedokážem takto žiť. Musí si vybrať či chce žiť so mnou a s deťmi a aj to prejaviť že je rád s nami, alebo odísť za tou ženskou, ktorú vôbec nechápem ako môže chcieť ženatého muža s dvomi deťmi. neuvedomuje si to že potom už nebude mať len jeho pre seba ale sa bude musieť deliť o neho s jeho deťmi. Ďakujem Vám dievčatá za názory, je mi veľmi ťažko a bolí ma srdiečko ale začínam už uvažovať aj rozumom.
Podla mna si urobila to najlepsie co sa v danu chvilu dalo urobit
Ahojte kočky,
píšem znovu po dlhšom čase, a znovu som na dne, prešli už dva mesiace, myslela som si že manžel na tú ženskú zabúda a chce ostať pri nás, tak to aj vyzeralo, ale včera som sa dozvedela že sa s ňou stýka a je s ňou v kontakte a mne to aj povie na rovinu, povie mi že je s ňou v kontakte ale že sa s ňou nestretáva. Cez víkendy si vypne zvuk na mobile a keď som mu na to prišla že prečo ho má vypnutý urobil zo mňa idiota, akože on skutočne nevie prečo tam nemá zvuk to tak bolo nastavené (má nový mobil asi 2 týždne) Viem že klame pretože často chodí na služobky do zahraničia aj minulý týždeň bol na dve noci a našla som mu potvrdenku z hotela na preplatenie jeho firmou a to len na jednu noc a druhá noc ostala niekde v lufte, čo iné si mám myslieť než to, že strávil súkromne noc v hoteli s tou ženskou. On to nemieni s ňou skončiť ale stále ostáva pri mne, povedala som mu že ho nechcem ak to ťahá na dve strany, nech odíde preč hoc aj teraz pred Vianocami, bude to lepšie ako sa takto trápiť. Vôbec na to nereagoval. Neznesiem to už viac ak on nevie čo chce, už sa mohol rozhodnúť. Veľmi ma to uráža a ponižuje že doma sa chová akože nič sa nedeje a pritom má druhú, doma má slúžku ale aj milenku v jednom, nerozumiem už tomu čo vlastne chce. Chcem ho vyhodiť z bytu ale chcem aby aj ostal ale musí byť rozhodnutý že chce byť iba so mnou a s deťmi a nie aj s tou druhou. Je to začarovaný kruh, poradíte mi ako by ste sa vy zachovali? Ďakujem za každý názor.
JA strasne nenavidim neveru,ja by som odisla od neho-pripadne poziadala o rozvod.Drzim ti palce aby si to zvladla najlepsie pre seba a pre deti
Ok, ak sa na to pozrieme s odstupom casu, ty si urobila co sa dalo... (neviem ake stare mate deti) ale mozno by bolo fajn, keby sa aj chlapec trosku posnazil. Skus, v ramci moznosti (idu vianoce atd) trosku zit svoj zivot a mozno by som ho na to aj upozornila, ze ked ty mas svoj zivot musis respektovat moj a isla by som aspon na tyzden niekam na dovolenku, nech vidi co obnasa domacnost, nech si zazije ten pocit, ze mu chybas a mozno by som sa obcas (aj imaginarne) stretavala s nejakym priatelom. Ked som mala ja krizu vo vztahu (to bola taka drobnejsia) tak mi kamaratka obcas zavolala - a ja som sa tvarila velmi tajomne a obcas mi prisla sms a velmi to zaberalo, to si mala vidiet ten zaujem. Ja si myslim, ze chlapi nemaju radi, ked im niekto navstevuje ich revir, a to ich vzdy vybudi k prekvapivym cinom... v kazdom pripade drzim palce.
Toto všetko som už skúšala a nakoniec to dopadlo tak že som sa cítila že ja robím niečo zlé a že čo si to dovoľujem prísť o 22.00 večer z kina, on sa ani nezaujímal na nič sa nepýtal až som mu to povedala že som bola s kamoškou v kine, nemohla som zniesť tú napätú atmosféru v dome, zdá sa mi že jemu je to už úplne jedno s kým som a čo robím. Synovi 15-ročný som hovorila aby sa aj on s ním porozprával, ale nemá na to odvahu, bojí sa že dostane nakričané. Včera sme sa pohádali, povedala som mu že viem že sa s ňou minulý týždeň stretol v hoteli, to ho veľmi rozzúrilo a povedal že ke´d sa mu dostane do rúk ten čo si toto vymýšľa tak ho dorazí, myslel si že asi som ho dala niekým špehovať. Že sa s ňou už dávno nestretol, naposledy v septembri, že je s ňou iba v písomnom a telefonickom kontakte, keďže ona ak som si to dala dobre do súvisu je pracovne dhodobo v zahraničí. Zdá sa mi že už nič nepomôže a nakoniec ten rozvod predsa príde.
lusy , bárs jak sa rozhodneš, ukáž svetu a tomu debilovi, že sa postavíš na pevné nohy!! ukáž, že tá cundra ti nesiaha ani po patu, že ty máš naviac.Váž si samú seba, hore hlavu,maj svoju pýchu a choď sa starať o seba---kadernik, massáž,kamarátky- sprav všetko dobré pre seba, aby tvoje sebavedomie narástlo---nech vidí ten magor, že čo stráca/ ináč nie je to láska len chémia, ale chlapom to zoberie aj zvyšok rozumu/
tak ešte raz..hore hlavu a držím ti všetky moje palce 
ďakujem za povzbudivé slová, fakt sa musím postaviť na pevné nohy a ukázať svoju hrdosť, pokory videl u mňa už dosť, veľmi ma to bolí ale nie som prvá ani posledná čo prežíva takúto bolesť, a keď už ku mne necíti lásku akú by mal cítiť, je to iba trápenie.
Lusy, to si ako myslela s tým výrokom: "...a keď už ku mne necíti lásku, akú by mal cítiť..."?
Vari existuje nejaký predpis, kto má kedy ako koho ľúbiť? A keby aj taký existoval - ako chceš donútiť partnera, aby v prepísanej fáze ľúbil predpísaným spôsobom?
Partner/ka je dospelý, svojprávny človek. Môže robiť čo chce, kedy chce a akým spôsobom chce. K ničomu ho nik nemôže donútiť, pokiaľ to nechce urobiť on sám/sama.
A už vôbec sa nedá vynútiť, či vyprosiť láska...
Lusy - tvoj manžel cíti to, čo cíti... A tebe zostáva len jedna rozumná možnosť - rešpektovať to...
Lusy, každý vzťah má svoj priebeh. A to aj vzťah ženatého muža s milenkou. Zvyčajne je najprv postupné zbližovanie, potom je tá najzamilovanejšia fáza a nakoniec odľubovanie sa. A toto všetko netrvá pár týždňov... To je záležitosť na dlhé mesiace...
Keby chcel tvoj manžel od teba odísť, už by to dávno spravil. Ale on zostáva... To je nádej pre teba, že si nie je tak istý, že tá druhá je tá lepšia... Dlhoročné manželstvo sa nezahadzuje len tak... A vaše manželstvo predsa nebolo zlé... Len ste obaja podcenili stereotyp...
Ak chceš vaše manželstvo zachovať, tak zmeň taktiku. Proste musíš zaťať zuby a počkať, kým sa manžel odľúbi sám. Keď mu budeš dávať ultimáta (a navyše, ak ich nedodržíš), budeš sa vyhrážať, vyšetrovať, vynášať súdy, plakať a prosiť - tak nič nedosiahneš. Nemá zmysel mu zakazovať, aby sa kontaktoval a stretával s tou druhou. Tým skôr to bude robiť.
Proste sa snaž brať veci také, aké sú. Rob si svoje, staraj sa o svoje. Staraj sa o deti, chodievaj do práce, porob doma, čo treba. S manželom komunikuj len na takej úrovni, ako so spolubývajúcim. Pokojne, slušne a len o bežných veciach. Nehovor o tej druhej. A neťahaj do toho deti, prosím ťa. Ako si prišla na myšlienku, že 15-ročný syn má dohovárať svojmu otcovi? To je predsa problém medzi vami dvoma.
A do tej psychologickej poradne chodíš?
Ak nie, tak si aspoň niečo prečítaj tu: http://www.manzelstvo.sk/
Lusy - všeličo sa dá v partnerstve zvádnuť... Len treba chcieť...
Predpis na lásku neexistuje, musí to vychádzať z vnútra každého z nás, a ja cítim že z môjho muža to už tak nevychádza, dokonca mám pocit ako by ma nenávidel a zostáva doma len preto že nemá kam, milenku má pracovne v zahraničí, dokedy tam bude to neviem a neviem ani to čo spraví potom keď sa ona vráti na Slovensko.
Ďakujem Ti georgina, napísala si to veľmi pekne, až sa mi slzy tlačili do očí... Do psychologickej poradne nechodím,nepoznám žiadneho schopného psychológa, raz som už u jedného bola keď nám s manželom začínala kríza - ale to som ešte nevedela že má frajerku - a veľmi mi to nedalo ani nepomohlo a tú stránku poznám už ju mám preštudovanú, aj tak ďakujem za tip.
Ahoj Lusy, tak takto sa to nakoniec vyvrbilo..No co uz.
Tak skus prejst do tej fazy, kde si budes opakovat, ze vsetko raz prejde. Skus si predstavit samu seba v casoch, ked to uz bude za tebou, spokojnu, vyrovnanu a mozno stastne zamilovanu, ktovie. Sustred sa na tu predstavu dovtedy, kym sa neukludnis. A manzela si nevsimaj. Nech sa zariadi ako chce, vie, alebo uzna za vhodne.
Taktiky typu: idem von a robim okolo seba zahadu som nikdy nechapala. A vratis sa zubozena, lebo jemu je jedno kde si bola...Efekt ziadny, len este vacsie sklamanie. Na to by som nevsadzala.
Vyskusaj tu techniku. Je dobra. Zvykne to pomahat.Ale treba to robit poriadne a casto.
Jahodka tak to ani ja nechapem "hry" a "triky" na tento styl.
Inak suhlasim s tym co pises a aj s Georginou
Ak ho naozaj lubis budes respektovat jeho rozhodnutie. No a dalsia vec, asi by bolo celkom dobre na neho nevyvijat natlak. Radsej presmeruj energiu smerom k sebe. Ak je to mozne vezmi si dovolenku. Urob nieco len a len pre seba. Az sa ukludnis a naberies silu skus sa porozpravat s manzelom - ale bez emocii. Ak sa nebude chciet rozpravat respektuj, a nenut ho do rozhovoru. Cim vacsi tlak doma vytvoris tym rychlejsie bude chciet odist.
Hlavne klud Lusy. Nemysli hned na to najhorsie. A drz sa