Nepoznám Tvoje túžby,neviem čo k sviatku Ti priať.Prajem Ti len zdravie,lásku a šťastie,to jediné čo život Ti môže dať.Veľa ďalších rokov veľa šťastných krokov veľa ďalších vecí želáme Ti všetci.
ďakujem
Kedy presne oslavujes? Este si rybka? Oslavy naplanuj sama a pre tych, ktori chcu a radi dorazia (netreba sa prosit tym, co oslavy neradi) Ja tento rok oslavim 30tku a tiez sa na to vcelku chystam 
Ako to nakoniec vsetko dopadne je vo hviezdach 
Pozdrav lekarov, ze na teba myslia a potom sup sup na tortu, sviecky a sampaaaaaaaaano
Presne o týždeň teda 17 teho. Ani nemám veľkú chuť niečo plánovať, že by to už bolo príznakom stárnutia ? Zatiaľ stále vyhlasujem, že tento rok nechávam plánovanie na manžela, nech sa snaží 
tak som zvedavá ako to vypáli 
aj ja ti prajem kopu slnka v ociach a pohodu a stastie v dusi....kup si nieco pekne a potes sa....ja mam 30-jeden a narodeniny neslavim desat rokov...moj syn kazdemu hovori, ze MOJA maminka ma 21...dost na to, ze on ma 6, ale neva. Bohovsky mi dobre robi, ked ma oslovia slecna....normalne rastiem....
...alebo ako chces, oslav a bav sa, tancuj a spievaj, kym sa da...
Pasavka 1, čo že je to 40??.Veľmi by som si priala, ak by sa dal vrátiť čas,osláviť ešte raz 40. Prajem Ti, všetko krásne, všetko dobré.Osláv si ju tak, ako sa patrí s tým koho máš najradšej.Vyber si nejaký pekný darček,(ja som na zlato-je to moja choroba) .A trebárs, si daj šampanské aj lekármi, len nech sú výsledky dobré.Tak živio, živio
pasavka, styridsiatku som oslavila v septembri. Bol to zvlastny pocit - "stara" baba a rozumu nikde. V ramci rodiny som nerobila ziadne velke ceremonie, pre kolegov som pripravila posedenie v restauracii. A zijem. Nic sa nemeni. Mam 40 rokov, citim sa pomerne mlado a svoj vek nijako netajim.
To ked budem slavit stovku to bude ine toco!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Eva
tak a už sa to blíži ... o týždeň mám 40
Ani sa mi veriť nechce a keby len veriť ani oslavovať. Veď v podstate ani neviem ako to naplánovať ... najradšej by som bola, keby sa stretli všetci na ktorých mi záleží, lenže ako? Brat nemá rád oslavy (a už vôbec nie vo väčšom kruhu), sestra a časť rodiny je v zahraničí, takže 0 bodov, staršia časť rodiny je proti oslave počas pôstu a ďalšia časť čaká, že ich pozvem ... keby tak aspoň raz pripravil všetko za mňa a ja by som konečne bola len oslávenec ... je však vôbec čo oslavovať? Ešte aj kámošky mám preč, takže ani s nimi nemôžem počítať 
. Asi to nakoniec oslávim len s lekármi, ktorí si ma v rámci prekročenia "magickej hranice" pozvali na mamograf (len či to ten prístroj pri mojej mini výbave zvládne) a sono brucha ... tak teda hor sa do druhej polovice života pod lekárskym dozorom 