Moj vcerajsi zazitok spred Kauflandu:
Otecko pri najnovsom type Audiny vrieska na svojho placuceho, cca 2,5 roc. synceka: POVIES ESTE SLOVO A PRISAMBOHU TA ZABIJEM! .... neslo to nepocut, pretoze po tych slovach kazdy dookola zmlkol a sledoval situaciu...ja som preistotu aj zablokovala kocik pre pripad uchytit to chlapciatko, keby ho zacal naozaj ten nepricetny otec mlatit, aj za cenu, ze by som schytala jednu sama...
iny "dialog"- davnejsi:
Mamicka nahodena v stekloch kraca 5 metrov pred placucim cca. 3 roc. dievcatkom, ktore evidentne nevladze- zrejme malá bola zvyknuta na popoludnajsi spanok a akosi sa mamicka zdrzala v meste .... POHNI TYM MALYM TUCNYM ZADKOM A KRACAJ, LEBO MA Z TEBA PORAZI....
Je mi jasne, ze obcas to prestrelime vsetci (to aby ma tu zasa poniektore netitulovali supermamou),tecu nam z deti nervy a sme nepricetny, ale povedat nieco podobne dietatu.... no neviem. Napriklad moje deti si od dvoch rokov pamataju strasne vela situacii, a na taketo by asi tiez nezabudli.
Slovom niekedy ublizis viac ako fackou....povedal Ti niekto, ze si skareda?ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evi a čo hovoríš deťom keď sa bachnú o zem? Nič? Pohladkáš ich po vláskoch že sú krásne? Ja nekričím, nebijem, nenadávam. Čupnem si k nej a s kľudom jej poviem "fúúúúj, ty si ale škaredé dievčatko, keď takto ležíš na zemi a kričíš. Nedalo by sa to inak?" Alebo keď sa mi na kupku 2 krát vykakala v bazéne- "fúúúúúj, ty si škaredá, toto sa robí vo vodičke?" U nás to funguje, dcérka sa hanbí a nechce robiť veci, pri ktorých je "škaredá". Lenže pri tomto "druhu" výchovy sa nesmie zabúdať, že v prvom rade treba chváliť, preto u nás počuť "ty si krááááááásna" v minútových intervaloch. A ja vidím, ako po každej pochvale rastie a veciam pri ktorých nie je krásna sa vyhýba. Ale fakt- čo hovoriť deťom?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked urobia nieco, co nepovazujem za spravne, nepohladim po vlaskoch a nepoviem, ze su krasne. Nenadavam, nebijem. Poviem, ze to, co robia, sa mi nepaci, nie je to pekne ani spravne.
Takze ten skutok nie je pekny. Dieta je pekne. V tom vidim obrovsky rozdiel.
Akira, ty si podla vsetkeho pekna kocka a zrejme nepoznas, co to je, ked ti niekto povie, ze si skareda. Ver mi, velmi, velmi to boli. A clovek si to pamata velmi dlho. Dieta si podla mna nepamata dovod, preco mu povieme, ze je skarede. Pamata si len to, ze je pre nas skarede.
Ja mojim detom stale hovorim, ze su krasne. Ze su dobre. Ze ich neskutocne lubim.
Pouzivam argument, ze taky dobry, pekny chlapcek (dobre, pekne dievcatko) nemusi robit nepekne veci.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takto sa buduju paradne komplexy, Misel. Poznam cloveka, ktoremu od mala hovorili, ze je sprosty a ze raz bude kravy past. Ten komplex menejcennosti si vlacil strasne dlho. Deti uveria tomu, co im hovorime. A to velmi lahko. Nemaju dovod nam neverit.
takze ako pise evka, deti su krasne, len skutky nemusia byt take pekne....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, ja týchto príbehov poznám tiež hrozne moc. Lenže poznám aj také opačné- kde deti boli také kráááásne a dokonalé, že napokon dospelí zabudli že vedia robiť zlé skutky. Kočky čo celý život žili v predstave že budú Miss, pretože mamička im doma natočila vlasy a pofotila ich ako modelky, hovorila aké sú kráááásne a múdre, nepočúvala reči o tom, že robia nepekné skutky.
Preto si myslím, že treba byť kdesi uprostred- dieťa chváliť, chváliť, chváliť, ale nedať mu pocit, že nad neho niet. A keď sa správa škaredo, je pre mňa škaredá. Ľúbim ju aj tak- nikdy jej nehovorím "už ťa neľúbim", ale správa sa škaredo, čiže v danom okamihu je škaredá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hmmm, nedá sa argumentovať tým, že neviem aké je to počuť, že som škaredá. S týmto pocitom som bojovala neskutočne veľa- pretože som nebola pekné dieťa
A aj som to počula- nie od rodičov- teda vo forme v akej to praktizujem ja áno, lenže popri tom ma zásobovali stovkami pochvál- vidím to na správaní mojej maminy k mojej dcérke- pretože samozrejme väčšiemu dieťaťu nebudem hovoriť "si škaredé". /predsa je rozdiel pri rozhovore s 2 ročným (u nás) nemľuvňaťom a teanegerom
A keď myslíš, že dieťa si nevie spojiť že je škaredé v danú chvíľu, ale vie si uvedomiť že ono je pekné ale správa sa škaredo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslim si to. Lebo to, ze je skarede, je ovela silnejsie ako ten dovod. A ked mu poviem, ze je krasne, potesi sa a lahsie prijme tu naslednu kritiku.
Mne doma nehovorili, ze som skareda, skor naopak, cielene sa snazili podporovat mi sebavedomie. Mala som (aj mam) zdravotny problem, ktory je viditelny. Preto som velakrat pocula rozne negativne slova - nielen v detstve. A urcite preto som na to velmi, velmi citliva. Lebo viem, ze to naozaj velmi boli. Nedopustim, aby to moje deti zazili. A ktokolvek by povedal mojim detom, ze su skarede, by odo mna silno kupil.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
chápem. Lenže toto je problém kdesi inde. Ja vidím, že moja mamina toto používa- teda pri mojej malej- aj pri druhých vnúčatách do určitého veku. Neskôr už totiž "fúúúúj ty si škaredá" nemalo význam Neterka ofučala pusinku že "ja som pekná" a nič si z toho nezobrala. Nikdy som nemala doma komplex, vždy som rozumela že "fúúúúj, ty si škaredá, keď sa špáraš v nose" znamenalo, že je škaredé sa v nose špárať. Neskôr začali problémy kedy mi to hovoril niekto iný a to už problém bol, pretože to nebolo o tom že čosi robím, ale o výzore.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ako vies, ze takto isto to vnima tvoja dcera? a ako vies, ze neterka si to nezapamatala a o nebude jej to rezonovat v dusi?
A slovo skareda je o vyzore, nie o tom, co robime - aspon podla mna.
Moja svokra to kedysi davno, este ked bola moja dcera malicka, skusila povedat. Velmi razantne som sa ohradila a svokra pochopila. Uz to nepouziva.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, sto ľudí, sto názorov. Neviem, či to bude dcérka vnímať rovnako, ale tak isto neviem, či do jej života nepríde niekto kto jej to povie a nezlomí ju, pretože nebude proti tomu obrnená- môže to byť predsa aj tak.
Neter je 15 ročná cica, hádžu ňou hormóny a sebavedomie je to absolútne posledné, čo jej chýba Skôr naopak Nikomu nič nedokazuje, myslí svojou hlavou. Dokáže hodiť šticou že "no a čo" na všetko- nikdy som ju nevidela trápiť sa nad pokazeným účesom alebo pupákom uprostred nosa. Dokáže sa na sebe zasmiať, že veď vlasy dorastú. Takže myslím, že tým nie sme ani jedna poznačená
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som pozerala rozhovor s jednou známou slovenskou psychologičkou /meno mi nepríde na rozum, ale častokrát ju bolo vidieť aj na stv 1/. Ona sa vyjadrovala v tom zmysle, že nie je vhodné dieťaťu hovoriť, že je zlé, také či onaké...
Teda miesto : Ty si zlý Peťko ! Nemôžeš predsa rozhadzovať keksy !
Lepšie je vraj povedať : Peťko, ty sa HRÁŠ na zlého chlapčeka čo rozhadzuje keksy ? Vieš, mne sa táto hra vôbec nepáči. Skúsme si zahrať inú.....
Vraj dieťa pri častom opakovaní týchto negatívnych prirovnaní, nakoniec podľahne /pohár sa naplní/ a dieťa naozaj jedného dňa nad sebou môže zlomiť palicu, a povedať si - no a ? aj tak som škaredý, tučný, zlý...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka a lydush predtym ....
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéj tak toto robíme doma aj my 
. Rozprávame Matejkovi, aký je krásny, úžasný a šikovný. On nás väčšinu dňa objíma, hladká nás po vláskoch, ako my jeho...
Vieme to tak na 70% - ostatných 30% sem tam skĺzneme niekam, kde jednáme, ako naši rodičia, lebo lepšie zareagovať nevieme, alebo zabudneme ako inak reagovať. Väčšinou je to spôsobené preťažením 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Tým chcem povedať, že poznámka o tučnom zadku, môže mať korene" v pohlade vzdy krasnej (a vedomej si toho) baby na nedokonalu zvysnu cast populacie, predovsetkym zensku. a tak v nervoch na dieta mu sprihne urazku na vzhlad, lebo aj ono je v jej ociach momentalne nedokonale.
Ake korene by mala potom vyhrazka o zabiti od otca synovi? Snad sa po nom cely den vozil sef a on musel drzat hubu, hoci v duchu by ho najradsej uskrtil... a hups! uz je to na svete. konecne niekto, na kom to moze podvedome zo seba dostat. a tentoraz ma navrch on! ta ulava.
a filozofujeme dalej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic
a nemôže to byť iba prebratý vzorec správania ? Nemohol sa tak jeden z rodičov otca tak vyjadrovať ?
Koľkokrát sa aj ja pristihnem, pri poznámkach, ktoré mával aj môj otec či mama, keď je u nás Marekova neter...
Alebo máš lepšie vysvetlenie ?
Vôbec to neospravedlňujem, vôbec nevravím že je to OK. Len vravím, že takéto momenty môžu prísť kedykoľvek a rodič si to potom bude možno aj celý život vyčítať. Slová uletia pri horúcej hlave jedna radosť. A obeťou môže byť nie len dieťa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
obeťou práveže väčšinou nie je IBA dieťa- pri milujúcich rodičoch je to aj sám rodič. Ako teraz krásne napísala Filipka- keď sa mi nedarí, som zlá na deti, nenávidím sa za to a keď sa nenávidím, nechce sa mi ani žiť... A o tom je to- toto je SPRÁVNY rodič- nie ten, čo na dieťa nikdy neskríkne, ale ten čo si vie chybu priznať a aj sa ospravedlniť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto sa nejak snažím povedať , a veľmi mi to nejde 
.
Aj ja viem, že by som nemala niekedy na malého zvýšiť hlas. Ale keď už padám na hubu, sem tam sa stane. Ako mamu ma to mrzí. Učím sa s tým niečo robiť. No nie som dokonalá. Na rodičovstvo treba dozrieť. A čím dlhšie som mamou, zisťujem, že mi do ideálnej mamy chýba ešte veľa krokov.
Za to si však nemyslím, že by som bola totálne nanič. Proste som LEN človek a robím chyby. Ale chvalabohu môžem sa z nich poučiť.
A vďaka Marekovi som na seba samú nezanevrela. Niekedy si aj ja myslím že som úplne nanič. Ešte, že ho mám a ešte, že ma vždy podrží
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Hodnota" slov devalvovala, používame ich bez toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, aká je ich váha, obsah. "Ja ťa (snáď) zabijem", "Takú ti strelím, že ti stena dá druhú", "Mňa tu z teba j...." - úplne normálna súčasť slovníčka (obávam sa ) väčšiny ľudí a čo je horšie na tom - akceptuje sa to preto, lebo si povieme, že veď dotyčný to aj tak nemyslí vážne (to zabitie, strelenie, ...tie). Väčšinu ľudí ani nenapadne zamyslieť sa nad tým, ČO tie slová znamenajú.
Zase - niekto môže namietať - sú to iba slová, závisí aj od toho v akom kontexte a akým tónom ich vyslovíme - bol na to aj jeden fór o konkurze na miesto sekretárky riaditeľa, kde kritériom výberu bolo prednesenie vety "Čo už zase pán riaditeľ" - je to blbý príklad, keďže zvukový záznam zatiaľ písmenká nevedia sprostredkovať, ale skúste si to povedať v rôznych variantách - s otáznikom či výkričníkom na konci, s čiarkou za slovkom "čo"......
Devalvácia hodnoty slov je ale aj na opačnom spektre - zvykli sme si akosi "rozšafne" narábať so slovami "milujem ťa", "láska", "zlatíčko", "zbožňujem..." a pod.
Ako keby nič nemohlo byť také umiernené, pekne niekde v strede na tej škále hyper-super-najsamlepšie a totálne-úplne-absolútne-na h...
Takže to je o slovách. Celý ten cirkus má ale samozrejme aj ten aspekt, že to poníženie, to vytiahnutie sa silnejšieho na slabšieho, ukázanie kto má navrch - to nie je iba v použitých slovách. To je o tom, že niekto má k dieťaťu postoj - som pánom nad tvojím životom a smrťou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vidíš adus a preto si niekedy kladiem otázku, či aj jedna "výchovná" má opodstatnenie vo výchove...
k dospelému by sme si to len ťažko dovolili, nech by bol na nás akýkoľvek... prečo je v poriadku, keď dieťa schytá výchovnú ?
Nekritizujem týmto nikoho výchovu. Sama na toto nemám jednoznačnú odpoveď, a jednoznačný názor. Preto sa pýtam na tento rozpor
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lidi, uz sa uvolnite. zasmejte sa trochu. (polarka, moj komentar bol len zart... nic hlboke som nim nemyslela. okrem faktu, ze je existuje milion dovodov, preco sa ten dospely zachoval ako sa zachoval. mne sa to v danej chvili napr. nepacilo, lebo som bola v dobrej zmierlivej nalade, a preto sa zdvihol vo mne pocit odsudenia. byt rovnako nasrana, mozno si v duchu poviem - uplne ta chapem, nemyslis to vazne, ale tecu ti nervy...)
nemozem si pomoct, ale v suvislosti s tym rozoberanim ma napadaju iba same usmevne veci, co mam postrkane v suflickoch pamate. holt, asociacie.
To je o tom, že niekto má k dieťaťu postoj - som pánom nad tvojím životom a smrťou... inymi slovami "mama ma naucila rozumiet kolobehu zivota: ja som ta porodila a mozem ta aj zabit."
"to vytiahnutie sa silnejšieho na slabšieho, ukázanie kto má navrch" mi pripomenulo jeden skvely kresleny vtip od Bidstrupa: volal sa Sluzobny postup.
generalny navrieska na veduceho oddelenia. ten ide nastvany a navrieska na svojho asistenta. ten vtrhne do kancelarie a navrieska na zamestananca. ten pride nastvany domov a navrieska na zenu. ta navrieska na dceru. ta si zlost vyleje na milencovi. ten od zlosti nakopne svojho psa. ten rozzureny utecie z domu a na ulici sa zahryzne do zadku prvemu okoloiducemu, ktorym je pan generalny na vecernej prechadzke...
inak, adus, casto devalvujeme vyznam tych vyhraznych slov, aby sme co najexpresivnejsie vyjadrili svoje pocity, ktore mozu byt na hrane poriadnych emocii.
(vynechajme v tomto smere prehnane exresie teeneagerov).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
škoda, že naša komunikácia je obmedzená len na písmenká. Som kľudná a riadne unavená z tepla, domácnosti a malého Maťka. Na niečo, ako na prudenie, nemám silu 
... Ale asi príliš filozofujem /čo už so mnou, nemôžem za to - už ako malej mi to deti vyčítali a nechceli sa so mnou baviť, keď som s takým niečim začala /
"To je o tom, že niekto má k dieťaťu postoj - som pánom nad tvojím životom a smrťou... inymi slovami "mama ma naucila rozumiet kolobehu zivota: ja som ta porodila a mozem ta aj zabit." "
Toto ma ale naozaj zaujalo. U nás doma to tak bolo. Sama viem, že to nie je Ok. Ale zatiaľ sa z tohoto pohľadu neviem úplne vymaniť. Nejde o to, že nechcem. Chcem, a veľmi. Len niekedy netuším, ako inak, a pritom správne zareagovať 
? Mňa to totiž nikto "inak" neučil. A v mojej bezprostrednej blízkosti nie je nikto, kto by "inak" deti vychovával... Tak mi neostáva iné, ako sa pýtať tu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, súhlasím, ale keď sa teraz spýtam, prečo ľudia potrebujú takto expresívne vyjadrovať svoje pocity a je to dobre alebo zle? Možno, ak niekto v hneve vykríkne zabijem ťa, tak uvoľní tie emócie a stres - a nezabije. Ale ak by nevykríkol - mohol by to UROBIŤ. Alebo? Neviem. Každá situácia je iná a akosi sa mi tlačia písmenká - nedá sa generalizovať. Ale na druhej strane - ako sa učíme - často práve zovšeobecňovaním. No a potom časom zistíme, že to zovšeobecnené neplatí vždy a všade - a sme v riadnom galimatiáši, čoooo - ale to už som ozaj poriadne od témy.
V každom prípade - v návale emócií sa ozaj ťažko vážia slová - veď potrebujem tie emócie čo najrýchlejšie odventilovať, aby nám nevyrazilo dekel a to ešte máme hľadať nejaké váhy?!?
Zaujímavé je - z mojej osobnej skúsenosti - kedysi som veru vrieskala na deti o 106. Dnes mi stačí povedať dajte mi pokoj, som (nervózna, naštvaná,....) ony len pozrú na seba takým veľavravným pohľadom a pracú sa mi z cesty. Je to preto, že aj ony sú už (prakticky) dospelé a stačí im takáto "jemná narážka", lebo už samé majú osobnú skúsenosť s hraničnými situáciami - kým malé deti túto skúsenosť nemajú?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak.. predstav si že moja známa poradila svojej kamaratke ked išla do paríža že nech nebeha po obchodoch, ale že nech si ide dať urobiť obraz od umelcov. ona tak urobila a na konci našho rozhovoru zaznela veta: obraz budeš mít lepší, jednou te tvoje deti budou mít doma pověšenou ...
dobre som sa pobavila nad tým dvojzmyslom dobrého úmyslu maminej pamiatky a morbiditou mierne v tomto dialogu schovanou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemá chybu!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ked vrieskam ja po svojich deťoch, nechcite to počuť, sú to fakt decibely. A nechcite počuť ako im nadávam. Nie su to síce vulgarizmi, ale viem, že ich to bolí.
To, že som sa predtým už 20x ovládla, to žiaľ nevidí nikdo. A nikdo v baráku nepočuje, ako sa s deťmi rozprávam a vysvetľujem im veci, aká som trpezlivá a kľudná keď vládzem. Žiaľ, rupnú mi nervy, dôjdu sily a ja vypením. Viem, nie je to normálne. Viem, raz mi to moje deti vrátia. A tiež viem, že sa neprestanem snažiť ovládať sa.
Prípady, ktoré spomínaš Ivet určite nie su návodom, ako sa k deťom správať. Ale musíš priznať, že skutočne nevieš, či si dotyčný otec sám potom nevyčítal, že že mu rupli nervy.
Mne rodičia povedali, že svoje dieťa týram (bývala som u nich vtedy). Keď sa o ňu museli starať mesiac v kuse, odpovedať jej na večné otázky, keď bola na nich nalepená ako chvostík 24/7 až vtedy zistili, ake je to skutočne vyčerpávajúce a nervy berúce. Aj oni si mysleli, že vedia ako sa k deťom správať (ve´d vychovali 3). Nuž, ak by to nezažili, neuverili by, že to moje dietko je iné. Neni ako ich 3 deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
len krikom vyjadrujeme našu nevyrovnanosť. aj ked " pena " prišla na dvadsiatyprvýkrát.
a ked vypeníme proti akemukolvek človeku, tak je to bumerang a vracia sa nám to. a ked proti svojim detom, tak sa nám to vráti viacnásobne.
je to výsledok dlhoročného učenia sebaovládania sa .. umelo naučeného od rodičov v štýle: neskáč, nebež lebo spadneš, nemykaj sa, nerob hento, ono a tamto a v tomto sa nám to dostáva pod kožu a ked vybuchneme: / v ludoch driemu lavíny a niekde pod nimi to vrie "kuly"/
tak si neuvedomujeme že vybuch nesposobil ten čo stojí oproti nám, on je len spúšťačom...
ja osobne robievam dynamické meditácie.
keby ste nás všetkých videli robiť dm, tak si poviete: wow, blázni... ale ako inak si uvolním to dennodenné potláčanie? svoje telo vyčistíme hmotne na wecku, ale ako duchovne?
trebars aj športom, ale ak nerobíme ani jedno a ani druhé, tak sa to kopí a potom to raz musí vystreliť.
a je to len smutná zhoda náhod, že si to zlízne ten, kto je na blízku a to je väčšinou rodina.
držím palce aby si mala čo najviac výbuchov do prírody... podupania do zeme, búchania päsťami do zeme a aby si sa dokázala dobre na plné hrdlo vykričať smerom k nebu... tam sa toho zmestí... a aj do vankuuušov... a aby ti a aj vám dievčence toto pripadalo viac prirodzené ako vypeniť na človeka 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne niečo v tom zmysle ma napadlo. V knihe Zasvätenie od Elisabeth Haich, je presne popísané, ako človek môže ovplyvňovať svoje emócie. Jednoducho mať svoje vnútro pevne v rukách, a nenechať sa unášať svojimi emóciami.
Možno aj toto je jedna z ciest
Ale tvoje rady mi prídu dostupnejšie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dik Ribiška, pojde to. Dokazem to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja viem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
filipka, velmi ti rozumiem. Aj ja niekedy ziapem a viem, ze robim zle. A viem, ze to, ako pise ribisska, suvisi s potlacanim pocitov, s naucenymi mechanizmami.
Viem to a napriek tomu kricim. A vadi mi to.
A deti si to naozaj pamataju, mozno viac, ako by sme si zelali. Mam to overene...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak si zakrič len tak.. ak to tak budeš cítiť, tak si len tak zvreskni...
ja sa poobzerám, či niekoho nevylakám a proste ked to príde a " niečo " mi povie: pusť to, zvreskni, dupni, tak to urobím...
väčšinou si zvresknem za volantom, tam nikto neni, len ja.... zvresknem, silno zovriem volant a zase zvresknem.... potom otvorím okno a " vyvetrám " vreska
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jasne, len vacsinou, ked citim potrebu zvresknut, su pri mne aj deti
tak budem musiet od nich na chvilku odist.
Inac na odventilovanie mi pomoze aj tresnutie dverami - len co tie materialne skody ?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemohla som reagovať(aj toto píšem z nemocky)-ale to je len môj problém. Takže, idem sa s vami rozl´čiť- na pár dni-teda aspoň dúfam?! Nečítala som vaše komentáre po mojom poslednom vyjadrní, moja priorita je teraz niekde inde, ale segra mi povedala, že ste ma tu(teda niektorré) zniesli pod zem. Takže mi nedá nevyjadriť sa. Tá veta, čo tam je teraz(v mojom predchádzajúcom vyjadrení)aj bola, len tam bolo ešte napísane-, (tak nech potom neodsudzuje, ja neodsudzujem, ale diskutujem.)
som človek emotívny, tak isto, ako ktorýkoľvek iný-písala som to, keď sme dnes lietali po doktoroch. Medzi tým som si uvedomila, že to(čo som zmazala)bola totálna blbosť-tak isto ste mohli z odsudzovania obviniť vy mňa. Moja chyba, ospravedlňujem sa! Za všetkým ostatným si stojím. Želám krásne, slnečné dníčky. Dúfam, že sa tu zatiaľ nepozabíjate.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Do koreho videnia, citania Lia
A vela stastia 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte som zabudla-ak som tam urobila chyby, tak mi prepáčte. Dúfam, že som sa vyňadrila tak, aby to každá pochopila-som v strese.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
citala som citala...a zareagujem.vyrastala som v rodine kde sa nepouzivali vulgarne slova(prisaham)a doteraz mi je trápne pred mamou niekedy len tak v ramci rozhovoru zahresit(napr.islo ma jeb...od jedu).vydala dom sa do rodiny kde bolo normalne povedat chod do pi..(vtedy17r.svagrina svojej mame)vtedy som to jednoducho nechapala.nevravim ze som dokonala som len pohodlna a staromodna a nie vzdy mam na to-nefajcim,opätky nenosim:su pre mna nepohodlne,rada sa nahodim.v ramci mojich financnych moznosti ale uz som sa naucila nadavat(ale len ked som sama!!).teda bola som svedkom ked svagrinej rupli nervy a svojmu vtedy 6mesacnemu synovi ked nechcel spat dala zaucho!!!povadili sme sa...ja som vtedy uz mala2deti a po zadku! obcas dostali"vychovnu".potom raz pri pokladni v obchode neznama mamina nevydrzala s nervami a dala takisto zaucho asi2r.decku ked zacalo este viac vrieskat a ona videla ze kazdy na nu pozera zacala sa ospravedlnovat malemu"prepac ja som to nechtiac" samozrejme kazdy si myslel svoje.ona mozno mala poprosit nech ju pustia dopredu,a stojaci sa tiez mohli uvedomit a sami ju pustit...(ja som si uz ukladala tovat do tasky).tazko je sudit,mozme len napisat co si o tom myslime....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...alebo mali by aj dospeli castejsie dostat zaucho, ak nerobia prave to, co maju....ci v rodine, ci v zamestnani....preco sa biju len deti, ked niekomu prasknu nervy....preco si nevytnu navzajom aj dospeli?
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Iveeeet...vies velmi dobre, ze sa biju aj dospely...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte dievcata, NM citam uz dlho ale len malokedy nieco napisem. K tejto teme mam vsak s malym zazitok, na ktory nezabudnem a otocil moju komunikaciu s nom ked mi "prasknu nervy". Asi pred rokom a pol vtedy mojmu rocnemu drobcovi som, povedala, ked mi praskli nervy, ze je "zly chlapec a ze ho asi budem musiet vymenit za ineho poslusneho". Hned ked som zbadala jeho prekvapenu, smutnu tvar tak som ho objala a povedala, ze to nie pravda ze maminka je len blablabla...... a ze je mi to luto. Myslela som si ze maly na to zabudol ale asi po dvoch tyzdnoch ked som mu nechcela nieco dovolit, tak na mna vybafol: si zla mamina a ja ta vymenim. UF ako by mi dal ten moj drobec dve facky.
Pre mna to znamenalo, ze odvtedy nie on je zly alebo skaredy ale veci, ktore robi su nie vzdy spravne, ublizuju niekomu, su neslusne alebo ked uz fakt neviem co s nim tak mu poviem, ze ho asi nejaka vyla zacarovala tak ho musim teraz ja odcarovat.Odcarovanie je objatie, pusinkovane a mojkanie, ktoremu sa sice brani ale vzdy s takym: ja to nechcem ale este a chichoce sa.
Tak asi tolko k tejto teme, mozno kazdemu raz vyletia nervy ale asi je potom dolezite prehodnotit svoje konanie a snazit sa to zmenit, ved nikto nieje dokonaly a v zivote sa v podstate stale ucime ako sa mame vo vypetych situaciach spravat.
pekny den
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...presne tak Vierka. Dakujem za prispevok.
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je. Omnoho rozumnejšia ako vulgárne deťom nadávať. Alebo ich biť. Alebo ich kdesi zatvárať. Podporiť dieťa v prirodzenej túžbe po pochvale a k pocitu hanby za veci, ktoré by robiť nemalo. Rovnako ako nechať dieťa ja dýchať a nestáť mu neustále za chrbtom. Takže rovnaký smajlík