No vidíš mala by som aj ja raz za čas voľačo z mäsa vykúzliť, lebo sem tam je podozrenie, že detvákom športovcom také chýba. Už len zistiť čo z mäsa by aj zjedli, čo také ľahké nie je. Ja jednoznačne neodolám teplému kakau, to fakt je už pre mňa rituál, o tom, že u nás večera aj o 21:00 hod ani nehovorím, kakao kedykoľvek. :-)
Taký špíz s kuracím mäsom, klobáskou a slaninkou, medzi to cibuľa, tomu by možno neodolali. 
Mne je kakao málo, v čase krízy v mlieku roztopím jednu horkú čokoládu. 
Tak fašírky /najmä od mojej maminky, mňam, robí ich úúúúžasné/ ja zbožňujem. Aj keď moja chronická pankreatitída mi to vôbec neuľahčuje. Kreon 25000 našťastie funguje predtým aj potom /tých fašírkach myslím/ a ja si to raz za čas naozaj mňam vychutnám. Sladkosti tiež u mňa dostávajú zelenú najmä večer, ba niekedy aj v noci keď sa zobudím. 
. Viem, že je to maximálne nezdravé, ale ...
Však každý má právo na nejaké neresti, všakže...!
Oj ha, tak kreon som si dala na predpis od Mudr. len 2x v živote a z toho prvý krát deti volali sanitku a druhý krát som to len kvôli Mudr, lebo neverila, že to má na mňa taký účinok. Už som bolan a tú katasrofu lepšie pripravená a neumrela som. Mojou slabosťou je ešte kúsok horkej čokolády, ale vraj sa to pred spaním nemá, som najnovšie čítala, do kelu. 
Ťažko sa oddoláva, ak niečo miluješ a nemôžeš. V tvojom prípade dakujeme za Kreon. 
to máš tak všelijako moja v tom našom tele ľudskom. Ja keby som mu "nedala" ten Kreon tak umrem od tej fašírky. Pomáhame si ako môžeme 
- ale Ty buď len rada, že ten kreon nemusíš - parááááda. Ja takmer za každým jedlom - tiež parááááda
Tak Ty si mala fašírkové zatmenie mysle Hladná nezaspím, takže čokoľvek, na čo mám chuť a niekedy sa dá hlad aj zapiť, ale nie vodou a keď už mám to vínko naliate, tak kúštik syra, chrumky... a slintám si tu do klávesnice
Veru fašírkové zatmenie. Však toto, hladné nemôžeme ísť spať. 
Keď som v pokročilú nočnú hodinu hladná, snažím sa tak ľahšie pojesť, kúštik syra, jabĺčko, kúsok chlebíka.... No ale dnes som neodolala o 22.30 zemiakovému šalátu a údenej krkovičke. Na počudovanie mi ani nie ťažko.
Dobrá si ty. 
Nočné vyjedanie chladničky sa vraj volá "biely sex".
Ja sa priznám, že ani nemusím jesť, že od hladu, ale zúfalo potrebujem niečo hrýzť. Neraz sa mi stane, že hrdinsky vydržím aj do poldvanástej v noci a potom varím hoci aj halušky s bryndzou (to je moja slabosť) a o pol jednej to tlačím do seba ako závislák. Ale už som to dávno nespravila, však boli Vianoce, teraz podchvíľou nejaká oslava, aj tak odpadnem o desiatej, tak ma to zachraňuje.
Teraz v nedeľu som odolávala obloženým chlebíčkom, keď bola návšteva, že vydržím, mala som to pred nosom celé poobedie a keď odišla návšteva o šiestej, tak som spratala deti a o ôsmej som "vyžrala" - inak sa ten záchvat nedá nazvať, doslova 4 chlebíky, očká na hrste, tvrdý syr, dva veľké krajce chleba s pomazánkou (robil MM), o deviatej čipsy! a keď mi nebolo rady, tak po čipsoch ešte cibuľové krúžky, plus rez torty, ale odolala som krémešom, aby som nepôsobila tak nenažrane.
Ráno som bola jasná ako hviezda jasná a zelenááááá... a keď som videla to zapratané a zašvácané umývadlo, príšerný to ukazovateľ a začala som premýšľať, čo som to ja v noci do seba dala, tak som bola viac zelenšia.
Jediné pozitívum to malo, že za včerajšok mi kilo zišlo dolu. Brrr... A ponaučenie? Že si zas netreba tak odriekať, keby som spraskala tie 4 chlebíky do tej šiestej, čo som nad nimi tak slintala, nebola by som dostala záchvat žranice v noci. Myslím si... Všetko je fajn, ale s mierou. To sa akože motivujem.
Ta to je už iný level. Súhlasím, nemá zmysel sa zbytočne kontrolovať, bo to potom môže buchnúť v ešte väčšie prejedanie sa. Keď tvoj manžel také dobroty robí, verím, že sa ťažko odoláva.
Dala by som si voľajaký dobrý chlepíček, odkedy som na bezlepkovje, ta už len snívať, bo bezlepkový chleba osm si ešte stále neupiekla a tie kúpené su o ničom.
Keď som bola malé dieťa, vraj som sa často každú nedeľu prejedla tak, že som v pondelok teplotovala. Môj žalúdok je už vytrénovaný?
Očúvaj to si vážne schopná okolo polnoci variť bryndzové halušky?
Áno, som.
A tak pri tom vibrujem, že až vrčím.
Preto u nás nesmie byť v chladničke v zásobe bryndza, čo síce moc nepomáha, lebo žrútsky stav si vie vymyslieť alternatívu, keď nie je bryndza, je syrokrém alebo strúhaný syr, keď nie je slanina! tak klobása alebo saláma, dokonca som schopná aj cibuľu.
A pekne na trelku zo zemiakového.
Ale zas nejem čokoládu. Sa vyhováram, čo? Možno dva odlomené kúsky do roka, dobošky už vôbec nie. Jogurt maximálne karamelový alebo kávový, pri ostatných ani pusu neotvorím. Ešte tak nejaký Tuc a chrúmadlá. To sú moje prehrešky.
Ale poznám zúfalkyňu, čo dokáže v noci robiť zemiakové placky a do bezvedomia to aj zjesť. Nuž všelijakí sme. Sa mi smeje, v konečnom dôsledku, správna životospráva a nejaká sebadisciplína by tam mala byť, kvôli svojmu zdraviu. A nájsť si na tú psychiku iný ventil. PS: ešte som neobjavila.
Však toto, ani ja som ešte neobjavila nejaký iný ventil Je fajn, že nemusíš sladké.
ja mám chute kadejaké, ale som pohodlná, nemám energiu si variť, ta siahnem po pribináčkovi, horkej čokoláde. keksy nemôžem, teraz u nás stoja v skrinke, predtým, nemysliteľné, všetko som zjedla.
Wau, tak to by sa mne nemohlo stať, to nie je pre lenivých ani napolo už spiacich. Aj u mňa funguje to, že hladná nezaspím, tak hold asi by to chcelo lepšie načasovanie.
Ked si dame vinko pride a chut na mnamky u nas su to syry cim smradlavejsi tym lepsi, nemavam najazdy do chladnicky ale zboznujem pukance tych sa viem objest, aj chipsy padnu za vlast ked su doma tak ich kupujem len vynimocne. Cokolada? Poznate Artura Tucinu, ked odlietal do Afriky na zimu balil si kufor spobom velka cokolada, mala cokolada, biela cokolada, horka cokolada, okruhla cokolada , tak to som ja.
:) ....Poznate Artura Tucinu, ked odlietal do Afriky? ... o čo ide? :)
Artur Tucina, je postavicka z kreslenej rozpravky môjho detstva tusim madarska bola, vzdy sa chystal do teplych krajin ale tusim nikdy neodletel
.. ďakujem, som gúglila ale nevygúglila :D
Zbožňujem fašírky a všetko "mäsové" v poslednom čase som v hroznej časovej tiesni a strese, dorábam daňové priznania, pár neporiadníkov sa mi ešte neozvalo, veď načo aj - veď je ešte pár dní a pár nocí ... spím tak 3-4 hodiny a už nevládzem a najväčší hlad ma chytí tak okolo desiatej večer - včera som takto "večerala" paštikové chleby . A dorážam sa salámou, šunkou a teraz si mi spravila strašnú chuť na fašírky
V apríli to budem musieť nejako odčiniť a prejsť na zdravší režim a hlavne sa trochu hýbať, teraz sa nepohnem od počítača.
Tak toto je ozaj náročný režim. verím, že energiu doplňaš čim sa dá aj nedá. V takej fáze už neriešime, najdôležitejšie je prežiť. Drž sa.
Tiež si dobrá, klobáska ... Spravila si mi chute na kremžskú horčicu.
asi som divná. lebo keď si umyjem zuby, tak už nič nejem, ale nie som žiadna vychrtlina, len by sa mi nechcelo znova si ich drhnúť, takže z toho vyplýva, že som lenivá 
Asi mnohé poznáte dilému, čo uvariť počas víkendu. Tým, že riešim každodenné varenie, aj keď len pre dvoch, víkendové, už nie je pre mňa veľkým zábaviskom. Často začnem riešiť sobotnajšie a nedeľné varenie až v obchode, najlepšie keď som v časovom strese, lebo medzi 15,00 a 15,10 musím vybrať dieťa z družiny, inak až o hodiny. Samozrejme všade chodím na poslednú chvíľu, ta potom sa len rozčuľujem, čo som zabudla kúpiť a ťažko improvizujem.
Tentokrát, vďaka nejakým nápadom od MM, som si naplánova víkend za šporákom.
V sobotu palacinky a v nedeľu fašírky. Samé zdravé veci. 
Snáď raz za tri mesiace, môžem aj čo to vypražiť a tie moje fašírky sú z morčacieho stehna. 
No dobre aj tak nie sú až také neškodné, ale ...
O tom, že si skoro každý víkend zmorená sadám v nedeľu večer o 21,30 k Marplovej, s pocitom "pekný" víkendn za nami som vám už písala. Túto nedeľu som si to ešte ku okorenila. Celé poobedie som pojedala makový koláčik, ktorý bol síce výborný, ale zabudla som na to, že nemáme doma veľkých fanúšikov maku. Ta toho pre mňa ostalo neúrekom. Takto večer o desiatej, som už mala sladkého ozaj cez hlavu, bolo treba zmeniť štýl. Zamierila som si to do chladničky k mojim fašírkam, nachystaným na pondelkový obed. No čo vám budem hovoriť, som rada, že som aspoň zopár ponechala drahému. Tie moje padli za vlasť, ale keď také dobre boli.
Vôbec nechápem, prečo som potom s plným bruchom nemohla zaspať a mala som bujaré sny, a le tie mám aj bez toho. Za odmenu budem mať k obedu, len zemiaky. 
Devy krásne, akému jedlu máte problém odolať vy, nehľadiac na pokročilú nočnú hodinu. Nájde sa také. Či keď si poviete po šestej, siedmej, nič nejem ta už ozaj neladujete do seba nič? Ja na také asi nikdy neodrastiem, no čo už nemôžem byť až taká úžasná.
Po včeroch väčšinou hľadám voľajaké sladké, ale fašírky sú mojou slabosťou. 