Poznala som dievča - ženu, ktorá prišla do našej rodiny. Aj ked sme neboli veľmi v kontakte predsa som len s ňou občas bola.
Myslím že na nej krásy nebolo ani zamak, ale keď ti povedala do oči aká je krásna a ako všetci za ňou pozerajú a pod. nevedela som nikdy čo urobiť.
Väčšinou nám to všetkým bolo trochu smiešne a prišla skôr ľútosť nad ňou ako ohodnotenie jej ega.
Ľutovali sme ju skôr z iného dôvodu že ju matka nechcela a starala sa o ňu jej babka a strýko jej platil výchovu, on žil vo Francúzku a tak v dobrej vôli jej stále hovoril aká je krásna, lebo ju nič iné nezaujímalo.
Myslím že všetko bolo falošné ako jej život a skončila veľmi zle, ale tak sa rozhodla. Utopila sa už ako mladá v tabletkach.
Aj teraz ked to píšem tak cítim že som ju vždy mala a mám rada, lebo srdiečko mala dobre, len nevedela žiť, lebo jej pravdu zahmlili a faloš a nepravda jej ublížili.
O sebe - myslím že som mala rôzne obdobia kedy som na sebe videla rôzne nedokonalosti. v 13 mi vadili pehy, v 17 malé prsia.
No ked môj muž stále hovoril že mám mať tučnejšie nohy tak to som nikdy nezobrala. So svojimi nohami som bola spokojná vždy a vlastne aj teraz, lebo už v 1985 neverili že budem chodiť. Takže sú už dobité a kolena už vôbec nie sú tie pekné a nie do kratkej sukne, ale to už ani ja. Krátkych sukien som sa v živote nanosila habadej a to som rada, lebo v mini som sa cítila úžasne aj ked toľko iného zaostavalo.
Pravda je ale taká že som nesnívala o tom ako budem niekym iným a budem tak vyzerať a to je zrejme dobre. Snažila som sa vždy žiť svoj život, nech už bol akýkoľvek.
Za celý svoj život som neuverila že ma spasí nejaké jedlo alebo že jedlo aké jem ja nie je dobre, ale to je možno preto že som slabý jedák a neviem toho zjesť veľa.
Uvedomujem si že v rodinách / aspoň čo poznám v mojej blízkosti/ kde stále hovoria o zdravom stravovaní sú väčšinou tuční alebo im váha lieta a vidím ľudí ktorí to nikdy neriešili a ich váha je rovnaká, v mojom rode trochu priberieme, aby sme v starobe neboli iba kosti.
Takže z tejto stránky som spokojná. Moje telo je úžasné a dokonalé, iba ja ho nepočúvam. Ono mi povie toto áno alebo toto nie a nevzdáva sa ani vtedy ked iní už neveria, ale to asi nie je o vonkajšom obale 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. S chlapmi je to strašné, ked uz aj "suché" 
nohy niekomu vadia. 
Takže aj tak sa dá ... 
To aby sme začali radšej budovať to čaro osobnosti s úsmevom od ucha k uchu. 
. A ako na estetiku sa vykaslat, tie zdravotne problemy su alarmujuce.
Opäť som raz čítala
, tentoraz článok Je možné vyhrať boj s vlastným telom?, o tom, že mnohé ženy prepadajú nekritickému sebapozorovaniu a následné boju na život a na smrť s vráskami, kilogramami.... Uvedomujem si, že to je už extrém, ale je fakt, že mnohé z nás nie sú spokojné so svojim telom, tvárou ... Minulý týždeň som si prečítala aj článok o Jeniffer Aniston, ako minimálne polovicu života strávila prísnymi diétami a každodenným cvičením, aby v 45 mala postavu dvadsaťročnej. Zo srdca jej to prajem, je to krásna a príjemná žena, len by ma zaujímalo či je aj štastná? Určite sú typy žien, ktoré úplne prirodzene veľa cvičia, lebo ich to baví, zdravo sa stravujú, je to pre nich prirodzené ... Potom sú také, ktoré bojujú s démonmi vo svojej hlave, možno ako ja. Osobne som presvedčená, že najdôležitejší je základný pokoj v duši a zdravé stravovanie, primeraný pohyb, predovšetkým zameraný na to aby sme boli zdravé a spokojné.
Vo vyššie spomínanom článku ma zaujala myšlienka psychologičky Evy Tomkovej:
A predsa sa v každej kultúre nájdu ženy, ktoré vytrvalo odmietajú plávať so stredným prúdom a vôbec ich netrápi, že ich vzhľad nezodpovedá všeobecne platným kritériám krásy.
Majú v sebe zvláštny zdroj sily, ktorý im dodáva pocit bezpečia bez ohľadu na to, ako ich posudzujú ostatní. Ukazujú nám, že je možné byť šťastnou aj s veľkým nosom, vráskami alebo pár kilogramami navyše. Ako to robia, že sa dokážu mať rady aj napriek svojim fyzickým nedostatkom?
Možno mali šťastie na partnera, ktorý ich miluje také, aké sú, alebo má pre nich prvoradú hodnotu ocenenie v činnosti, ktorá ich napĺňa. Alebo mali šťastie, že sa narodili v rodine, kde sa sila individuality cenila viac než schopnosť prispôsobiť sa väčšine.
Dievčatá, čo si myslíte vy o tom čím to je, že niektoré ženy sú zdravo sebavedomé napriek tomu, že zďaleka nie sú ideálom krásy? Môže to byť niektorým z faktorov, ktoré sú uvedené vyššie? Uvedomujem si, že je to už širší záber ako len náš vzhľad.
Devy krásne, ste vy spokojné so svojou postavou, tvárou?
Vidím rezervu v starostlivosti o svoje telo, na ktorú mi chýba energia. Momentálne by som viac uvítala pohyb zameraný na duševnú harmóniu ako je joga alebo cchi kung, len sa k nim neviem dokopať.
Keď sa tak zamyslím nad sebou, až tak svoju postavu, vrásky neriešim, ale do plaviek sa dobrovoľne neoblečiem.
Čo sa týka faktorov, ktoré stoja za spokojnosťou s naším telom, s mnohým súhlasím ... Nie je jednoduché zmieriť sa s nálepkou, ktorá s nami ide životom, (ne)podpora partnera je tiež významná. Podľa mňa je už vyšší level, byť spokojná sama so sebou, lebo som o tom presvedčená ja a nie moje okolie. Alebo je to vlastne to najdôležitejšie, lebo ak sme my spokojné so sebou, naša spokojnosť prežiari celé naše bytie a okolie sa môže vyhrievať v našej "kráse" alebo si zabaliť švetsky alebo ...?
To to už je zo sféru sci-fi. 
Ale najlepšie na tom je, že naše telo tvorí jeden celok s našou dušou a je už len na nás, z ktorého konca začeneme. Teóriu zvládam aj ja. 
Dievčatá prajem vám krásny "sviatočný" začiatok ďalšieho týždňa.