Určite aj medzi vami sú zrelé dámy, ktoré si spomínajú na pohnuté augustové dni roku 1968. Ja som ako čestvá maturantka po " absolvovaní posledných prázdnín" nastúpila do prvého zamestnania 20.augusta 1968.
Bola som mladá,
zamilovaná a ako každý mladý aj dnes -"svet gombička". Mala som svoje sny, ilúzie, bola som plná očakávania ako ma príjmu moji budúci kolegovia,a mala som trochu aj pochybnosti, či zvládnem svoje pracovné úlohy. Prvý deň - vstupná prehliadka, kádrové, osobné oddelenie - pečiatka v občianskom preukaze - proste všetky tie prepotrebné ceremónie okolo nástupu do pracovného pomeru a potom mám okno.......21. august - autobusy meškali, ja v strese, že prvý deň budem meškať, lietadlá nám neustále hučali nad hlavami - nik ešte nevedel nič - až keď som došla na pracovisko. Moji noví kolegovia a kolegyne s hlavami pri rozhlasových prijímačoch s hrôzou v hlase nám zvestovali, že v noci nás obsadili okupačné vojská našich bratských národov, že obsadili všetky kasárne a dôležité vojenské objekty.
Roztriasli sa mi nohy, nakoľko môj priateľ bol v tom čase na vojne a to v Prahe na hlavnej posádke.Samozrejme telefóny nefungovali,no boli to fakt hektické dni. Každá rodina sa znažila zásobiť sa múkou, cukrom a ostatnými potravinami, takže boli nenormálne rady pred každými potravinami - samozrejme zásoby sa hneď vypredali, každý starší si myslel, že bude vojna. A my mladí, veľa sme riskovali, boli sme na miestach kde sa strieľalo.
Pamätám sa v ten čas sa v Košiciach staval hotel Slovan, a samozrejme, že mladí ľudia nepoznajúc strach hádzali dlažobné kocky do obrnených vozidiel a do tankov, odozva bola streľba ... hrozné. V osemposchoďáku bola cukrárňa a tak tam sme sa snažili ukryť, v rôznych prechodných dvoroch, pri Tuzexu a podobne - samozrejme, že pre zopár ľudí sa to stalo osudné. Okupantská guľka si ich našla. Tieto hrôzy som poznala len z vojnovýh filmov a naraz som sa stala ich priamym svedkom. Takže tieto udalosti spôsobili, že prvé dni môjho zamestnania si vôbec nespomínam.Želám vám, aby ste v živote nemuseli zažiť takéto hrôzy, aby ste zažívali len a len pekné veci.
Áno pamätám sa... a nikdy na to nezabudnem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som vtedy šla do prvej triedy.Ešte doteraz si pamätám,že starší hovorili o dalšej vojne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž, z celého si pamätám iba to, že moji rodičia plakali.Otec ma držal na rukách, stáli sme pri okne - triasol sa nám luster - a po ulici išli tanky.
A v tento deň, ibaže v roku 1995 som sa rozlúčila s "mojím anjelikom" -dcérkou. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cely zivot som tvrdila, ze som sa narodila este ako slobodny clovek - pät dni pred tymto datumom- ... rada by som bola nasledovaniu tvojich spomienok Pegybabi od osobne zucastnenych /a iste nie som jedina... nemalo by sa zabudat na casy, ktore ovplyvnuju mysel a konanie ludi dodnes
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a moja mama riesila, ako povedat rodicom, ze je tehotna 
ja som sa narodila v aprili ´69. Pred 4-mi rokmi si ma nechali v porodnici, ale maly ma narodky az zajtra.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj, skoro som zabudla... svokra bola vtedy tiez v porodnici, ale manzel pockal este 10 dni, kym sa narodil. Skoda, ze uz si na to nemoze zaspominat 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj môj Janko, (vtedy ešte len začínajúci vzťah, dnes manžel)bol zrovna dva dni na dovolenke z vojenčiny. Mal byť na dva týždne, no otec ho "hnal" do kasární do Čiech, aby bránil republiku.A potom písal, že mohol byť preč aj 2 mesiace, a nikomu by nechýbal...taký chaos bol. Veru, smutné to boli časy vôbec , všeobecne. Dnes som rada, že deti mi žijú v iných časoch a môžu slobodne rozhodovať, kde na dovolenku a kde budú žiť. Aj keď by som ich mala najradšej u seba, ale to je už na inú debatu.
Maja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som bola skolacka.Pamatam si ako sa z radia v kuse ozyvalo ZACHOVAJTE KLUD A ROZVAHU,po dedine chodili tanky,chlapci na cesty pisali bielou farbou rozne hesla napr.namalovana obesena sliepka a pod nou napis Radsej som sa obesila ako rusom vajcia dala.Brat bol v tom case na vojne tak sme sa o neho hrozne bali.Vsetky orientacne tabule s nazvami miest a dedin boli zmontovane aby sa nasi bratia rusi nevedli orientovat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vracali sme sa domov z dovolenky v Juhoslávii - vlakom - keď už sme boli na maďarskom území, vlak zrazu v noci zastal. Keď sa rozvidnelo, zistili sme, že stojíme na nejake bočnej, odstavnej koľaji uprostred kukuričného poľa. Z kukurice začali prichádzať Maďari, obyvatelia z okolia a nosili nám jedlo a pitie.Keďže oni mali už svoju skúsenosť s "kontarevolúciou", rozhodli sa, že nás do rúk Rusom nepustia. Presťahovali nás na robotnícke ubytovne v neďalekom baníckom mestečku, kde sa tri dni o nás vzorne starali, živili nás, dali níám dokonca aj peniaze a tak sme si mohli už tam nakúpiť nejaké "zásoby", lebo sme vedeli, že ľudia doma berú obchody útokom. Po troch dňoch zrejme prišiel niekde zhora befel, že predsa len musíme ísť domov. Tak sme znova nastúpili do vlaku a ten sa pohol smerom k slovenským hraniciam. V Štúrove na hraničnom priechode (konečne doma!) prvé čo sme uvideli, boli ruskí vojaci s odistenými sapíkmi, hliadkujúci na moste ponad železničné koľaje.
Priniesla som si vtedy z dovolenky hotový "poklad" - komiks Tom a Jerry (u nás vec nevídaná), lenže - chyba lávky - bol samozrejme vzhľadom na krajinu "pôvodu" (SFRJ) písaný v azbuke a nikto mi neveril, že to nie je v ruštine a tak mi ho jeden taký "viťúz" na dvore roztrhal na franforce.
Boli to síce krušné časy, ale mali aj takú akúsi príchuť "dobrodružstva" - dospelí boli takí vážni, ustaraní, o mnohých veciach si iba šepkali a my sme sa učili jeden od druhého nielen Krylovky, ale aj folklór ako ..."běž domú Ivane, čeká tě Nataša"...., premaľovávali sme tabuľky s názvami ulíc a samozrejme, vystávali sme v radách na všetko
Tie hektické dni augusta ani neboli také zlé, ako to, čo nasledovalo PO nich
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme dnes boli na Devine a deti obzerali to srdce z ostnateho drotu... nevedeli pochopit, preco bol okolo Slovenska plot, za ktory sa nemohlo ist.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja mama bola vtedy v 9. mesiaci tehotenstva - mala som sa narodit 24. augusta, mozno som vedela, ze nie je vhodny cas...prisla som az 8. septembra...
moja mama ma v tento pohnuty den narodeniny...
Eva