Ahoj Martinka, my s autizmom len začíname, takže žiadna odborná rada nebude
, ale som smutná z toho, čo som si prečítala, a tak by som ti chcela povedať svoj názor. Viem, že ženy na materskej strácajú sebavedomie a ak má žena postihnuté dieťa, tak sa komplexy ešte zhoršujú. Ty navyše nechodíš do práce a si zrejme stále so synom - máš málo "dospelej" spoločnosti, takže si možno pripadáš menej doležitá ako myška.
Tvoj syn sa správa úplne normálne v rámci svojej diagnózy a robí len to, čo mu dovolíš. Čiže všetko. Jednoducho si našiel najjednoduchší sposob ako sa zbaviť stresu a hnevu a ty si to akceptovala, tak iný sposob už nehladal. Súhlasím s mamičkami že treba k týmto deťom pristupovať pozitívne s velkou láskou, ale len do tej miery kým to neubližuje niekomu inému alebo TEBE!!!!!
TY NIE SI LEN OPATROVATEĽ DIEŤAŤA S AS, TY SI PREDOVŠETKÝM ČLOVEK! Máš svoju hodnotu. Ja chápem že je tvoj syn tvoj zmysel života, ale nemusí to byť celý život. Zatial si ešte silnejšia ako tvoj syn, ale rozmýšlala si čo bude o desať alebo dvadsať rokov? Možno ťa párkrát v záchvate zúrivosti zmláti do bezvedomia, možno ťa zabije. A potom čo? Už bude starý na to aby zmenil správanie a ver mi, že nikto iný mu ho tolerovať nebude. Nadopujú ho práškami? Dajú mu zvieraciu kazajku? Alebo zvyšok života strávi priviazaný k posteli? V konečnom dosledku svojmu dieťaťu len ubližuješ.
Ak budeš chcieťna tom niečo zmeniť, bude to strááááááášne ťažké, lebo už obaja máte tento sposob správania "vyjazdený" a z tejto kolaje ťažko vyskočiť. Prosím ťa zájdi za psychológom. Popracujte trošku na tvojom sebavedomí a potom vymyslite plán, ako naučíš syna inak ventilovať hnev.
Ešte pripíšem pár "neodborných" rád, ak nepojdeš za pychologom, možno si z toho niečo vyberieš.
Z toho čo si napísala predpokladám, že je tvoj syn dostatočne inteligentný, aby pochopil príčinu a následok ak idú hneď po sebe. Dcérka tiež hrýzla - ale devatmesačná, lebo sa jej tlačili zúbky. Akurát som bola tehotná so synčekom. Robila to tak, že sa ku mne túlila - aké príjemné - a potom znenazdania zahryzla - a to poriadne, skoro som z kože vyskočila. Pomalu som sa začínala báť si ju pritúliť. Keď to spravila tretí krát, rozbolelo ma brucho a ja som mala strach, že by moj stres mohol uškodiť synčekovi, tak som ju tiež pohryzla. Potom to spravila ešte raz, zase som ju pohryzla (nie brutálne, len nech to zabolí) a už to viackrát nespravila. Ešte párkrát sa priblížila s týmto úmyslom, ale keď som k nej sklonila hlavu a ukázala zuby, rýchlo jej to docvaklo a našla si na hryzenie niečo iné. Čo sa kýka dotýkania sa na intýmnych miestach... to by som riešila podobne. Škoda že si si z puberty nezachovala podmienený reflex - rýchle plesnutie- pri nechcenom obchytkávaní, vela by sa vyriešilo 
.
Podla mojho názoru deti s AS potrebujú pevný režim a tvrdé mantinely viac ako normálne. Ale máš to strašne ťažké keď si sama. Chcelo by to pevnú volu a doslednosť..... a vela energie, lebo bude skúšať vo dne v noci ťa zlomiť. Ale ten pevný režim by u neho vyvolal vačší pocit bezpečia....
Ale netuším čo by tvoj syn robil po takomto plesnutí... moj reaguje sebapoškodzovaním ak sa mu niečo nepáči. Vtedy si ho posadím na kolená a pevne stisnem, kým sa neprestane zmietať - postupne sa ukludní. Možno by to išlo aj s tvojím, ešte si pravdepodobne silnejšia ako on.
No a ty? Nájdi si 2x do týždňa niekoho na stráženie a choď cvičiť... možno to robíš
neviem. Zmeň si účes na farebný a extravagantný.... oblečenie si tieˇž zaobstaraj farebné. Všetci ostatní (neznámi) budú predpokladať, že si sebavedomá, a budú sa podla toho aj správať. A urob si kurz asertivity, ak sa ti to podarí, bude to pre teba velký prínos. Dúfam že som trochu pomohla
alebo aspom pobavila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Potrebovala, by som sa poradiť s maminami, ktoré majú aspergerov ako riešili dospievanie. Mam desaťročného syna a začína vnímať sexualitu, má vysvetlené v rámci možností o čo ide, problém mám s tým, že ma chytá za intímne miesta, nie vždy proste keď má náladu, neprezliekam sa pred ním. Už to spravil aj na verejnosti, on to berie ako zábavu. Neviem ako mám reagovať, keď mu pekne poviem, že to sa nerobí tak to na neho neplatí.
Inak je veľmi šikovný, chodí do školy v Myslave, s tým že má učebné osnovy základnej školy nie špeciálnej. Môže mi niekto poradiť ako mám postupovať priprestupe na strenú školu? Som pripravená na to, že budem veľa krát odmietnutá, ale nechcem ho dať do praktickej školy tam by stratil.
Ďalším problémom je, od malička frustráciu, nepochopenie si vybíjal na mne, proste ma uhryzol, alebo udrel, aktuálne to znova prepuklo, tak isto ak sa od neho vyžaduje niečo čo už dávno ovláda opätovne sa nechce sám obliekať, vyžaduje si pomoc a agresívne reaguje. Nekričím na neho snažím sa mu pekne vysvetľovať, ale bolí to keď nemá pre mňa pekné slovo a ešte ma aj pre nič za nič udrie.
Radia mi, že si mám nájsť prácu, aby si ma viac vážil, je veľmi fixovaný, ťažko od neho môžem odísť čo len na chvíľu. Bola som asi 3 krát v nemocnici tak to na ňom zanechalo stopy, otca nemá, možno sa bojí, že ho opustí aj mam.
No prepáčte, že som sa takto vyžalovala, ale rada by som sa o tom s niekým porozprávala. Ak by sa našiel niekto z Ke mohli by sme sa aj s deťmi stretnúť. Jeho záujmi sú vlajky, rád číta, politika, vozenie na mhd.. Bolo by fajn keby mal kamaráta s ktorým by sme išli trebárs do zoo, zahrali futbal atd.. Každému prajem pekný den a výdrž. Môj mail mkasova6@chello.sk