Prosim Vas, som vysinuta, alebo iba potrebujem dostat "po papuli?" alebo mam nebodaj pravdu. Moj 19 rocny syn si skor ako maturitu urobil babatko s tym, ze ved to nic nemeni na jeho planoch dostat sa a vystudovat vysoku. Aj zacal, ale po pol roku zistil, ze to nie je zrovna to prave orechove, ze chce byt radsej doma pri rodine. Ja som spravy o jeho manzelstve a nasledne narodeni vnucky prijimala s velkou radostou zacinali sme si s nevestou celkom rozumiet (mala som taky pocit)a nikdy som sa na neho za to nehnevala. Snazila som sa im pomoct financne, aj moralne, vzdy som mu vsak pripominala, ze skolu musi spravit, pretoze pri jeho odbornom zamerani bez VŠ nema sancu na uplatnenie. Ked mi oznamil pred niekolkymi tyzdnami ze so skolou skoncil, zrutil sa mi cely svet, nevedela som odrazu co som to doteraz zila za zivot?, co som ho vlastne naucila?, kam sa teraz podeje? a ja som tomu na vine, ze som ho nedostatocne pripravila na skutocny zivot dospeleho muza. Doteraz neviem preco, ale bola vo mne taka zurivost a hnev, ze som mu nakricala, ze ho nikdy viacej nechcem vidiet, ani jeho rodinu lebo zradil moju doveru. Ja som ho za to vlastne vyhodila z domu. Odvtedy som nikoho z nich nevidela byvaju u rodicov nevesty a teraz, ked sa trapim kazdou jednou myslienkou na nich, stale neviem AKO SOM VLASTNE MALA REAGOVAT? Co myslite?
Dakujem za radu, strasne sa bojim ze uz to nikdy nebude ako predtym, a kvoli nejakemu malemu okamihu sa teraz budeme trapit tolki ludia. Ja som uz synovi povedala, ze to bola moja velka chyba, ze som ten skrat nezvladla ako by som si predstavovala, ale on vobec nevedel, co mi ma na to povedat a ani nic nepovedal. Viem naisto, ze nevesta otocila o 180° a je odrazu "huckany" nou aj svokrou aby sa so mnou uz nekontaktoval. Viem to preto, ze ked mi zavola alebo napise na ICQ tak iba vtedy ked "nie je nikto na obzore"- aby o tom nevedeli. Mam pocit ako by im dvom tento stav vyhovoval. Uz ich zacinam podozrievat, ze v tom skonceni skoly maju prsty oni dve, aby mi nepriamo ublizili, lebo vedeli ze mi na tom velmi zalezi, aby tu skolu urobil a oni potrebovali chlapa do domu a nie na skole. Bojim sa tychto myslienok, bojim sa ze ublizujem tym, ktorym by som mala pomahat...a vzapati si poviem, ze je to moj syn a mala by som ho nejako chranit...neviem cia som... to je depka jak svet...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
babina ak mozem tykat, ja ti to priblizim z tej druhej stranky. ja som si s mamou nikdy nerozumela. ocino zomrel ked som mala 18 a naraz som ostala doma bez neho a bez spriaznenej duse. konflikty s mamou sa stupnovali a ona namiesto citovej podpory svojho dietata, sa dusila v svojej lutosti. napriek tomu, ze som bola mlada, pracovala som a nebola som povalacka, ziadne disco a tak, na skolu som nesla, lebo mama mmi povedala, ze mi to nema z coho platit a zivit ma. robila som si svoju pracu, doma som pomahala, peniazky som jej davala. ona vsak napriek tomu neustale kritizovala, nebola spokojna, obcas jej nalady ked prisla z prace..vystupnovalo sa to vyhadzovom z domu. podotykam nebola som nehodne decko ako ona povedala... spravala som sa slusne, len sme si proste nerozumeli tak ako ona so sestrou.
pocity po tom ako som si nasla uprostred detskej izby nahadzane veci na jednu kopu ked som prisla z prace, sa nedaju opisat. hlupucke naivne 19 rocne dievca naraz same, bez rodiny.... citila som tak opustene. moja mama - najblizsi clovek na svete, aspon by to tak malo byt, ma posiela prec... srdce mi trhalo...a trha mi dodnes. ja som sapostavila na nohy, ale ten pocit opustenosti zostal dodnes, trpke spomienky az do konca zivota, lutost nad tym, ze clovek, ktory by mi mal byt najblizsi a pomoct mi do zivota, ma sotil na ulicu s jednou taskou, bez penazi a lasky..... dnes ju beriem ako to, ze je moja mama, nemyslim na nu s laskou, skor s trpkostou a lutostou, ked vidim vztahy inych matiek, co by sa pre svoje deti rozkrajali.... a beriem to ako jednu moju velku zivotnu prehru...
nejdem ti radit co mas robit a co si mala robit. napisala som ti iba pocity opusteneho dietata ktore medzitym dospelo... 
nikdy mi nepovedala, ze je na mna pysna... vychovala som sama dve deti, studujem na vyske, nikdy som nebola nezamestnana, prekonala som rakovinu krcka maternice ked boli chlapci mali, pracujem v zdruzeni - pomoc druhym...a moja mama nikdy nebola na mna pysna....(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem ti TOTO som potrebovala. Dakujem, dakujem, dakujem. Vela stastia v zivote ti zelam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem aj tebe. drzim palce aby si sa spravne rozhodla 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prežila a prežívam to iste ailataN.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je mi to luto, viem ako ti je.... v srdci je jedno miesto prazdne...(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Natalka, si super clovek. Tolko si toho dokazala a prezila. 
Ja by som na takuto dceru bola pysna. Viac nez pysna. A myslim, ze vela mamiek by bolo na tom rovnako. Mozno ta tvoja mamkna prezila obrovsku traumu zo staty manzela, mozno zanevrela na cely svet. Stavaju sa aj taketo veci. Ale urcite nie je normalne, ze by mama vyhodila dospievajucu dceru na ulicu pre ,podla mna, celkom bezne generacne roztrzky "matka versus dcera".
Ty sama najlepsie budes vediet, preco konala az takto extremne.
Mozno aj v kutiku duse na teba pysna urcite je, ale pre cosi to nedokaze priznat /hrdost, sklamanie, bolest z toho, ako ti ublizila- az hanba?/. Neviem, nechcem ju sudit, nedovolila by som si to, v kazdom pripade je to tvoja mama, dala ti zivot , vychovala ta a za to jej patri podakovanie. Skus je odpustit,to, ako sa zachovala.
Si silny clovek, nech ta tesi, ze sa dokazes nad to vsetko povzniest a vidiet veci aj z jej pohladu. Urcite mala tazky zivot. Pokus sa ju pochopit aj s jej chybami. Sme len ludia a ako ludia castokrat aj chybime. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem za mile slova, urcite mas vo vela myslienkach pravdu. len ma desi a mrzi, ze presne to iste spravila aj sestre, len o par rokov neskor. veris tomu? jej maznacikovi, ktoreho odmalicka milovala. mama je velmi komplikovana povaha, ak aj lutuje, nikdy to nedava najavo. sestra byva o par poschodi vyssie, denne sa vidime, ale s mamou uz len ja, kvoli chlapcom aj to malo, lebo nejavi o svoje pekne vnucata zaujem. tak 4 do roka si ich vezme na vikend aj to ofrfle, aki su nevychovani...mrzi ma to, dedka nemaju a z nasej strany uz mame len ju. sestra sa s mamou odvtedy nevidela, je to uz hadam 4-5 rokov... a ak mame narodeniny nikdy nam ani spravu nenapise. ved nas porodila !!!!! nikdy sme jej neublizili, ale napriek tomu ona je presvedcena ake sme hrozne dcery. tazko pisat, ale strasne ma mrzi, ze v tazkych zivotnych chvilach nie je pri mne moja vlastna mama....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani mne moji rodičia nikdy nepovedali, že sú na mňa pyšný. Máme dobrý vzťah no, pripadá mi to, že sa hanbia ukázať svoje city a vyjadriť ich tou správnou formou. A to mi chýbalo či už v období dospievania alebo teraz. Po čase som zistila, že moji rodičia sú perfekcionisti a s tým nič nespravím, dokonca aj ja som bola taká no ako som sa odsťahovala z domu mením sa k lepšiemu a snažím sa svoje city vyjadrovať svojej dcére.
PS: ailataN keď to čítam tak môžem povedať, že ťa obdivujem, že si to všetko zvládla. Drž sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem aj tebe. je fajn, ze si neprebrala povahu rodicov, ze sa nespravas ako oni, resp. ze sa o to snazis pokial to nie je v tom pozitivnom. ja sa snazim nebyt ako moja mama ale obcas sa zaregistrujem, ze som zareagovala v niecom ako ona. a hneva ma to. ale s tym nic asi nespravim, je to vychovou a prostredim v ktorom som vyrastala.
a som rada ze mam vela z ocina, ktory mi neskutocne chyba a viem, ze keby nezomrel, tak by bol moj zivot iny....lahsi...
dik za podporu, ale som v pohode - co ma nezabije to ma posilni ... no nie? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ježiši, Naty, fakt smutné. Ale hlavne pre tvoju matku.
Tak babina, aby ti tvojej rodine nebolo takto smutno z tvojho správania, šup - šup to napraviť! Svoje dieťa viac - menej poznáš - myslím jeho reakcie a tak. A trochu na to nakukni z jeho pohľadu: keby ste si vymenili úlohy a mama by nakoniec došla s ospravedlnením, ako by si reagovala ty na jeho mieste?
Žiadna neskončená/skončená vysoká škola nestojí za to, aby si prišla o dieťa. ŽIADNA!
PS.: Ako vraví Kamka, škola sa dá začať aj o rok - dva - o desať...
Plus ešte jedna vec: keď sa takto zodpovedne postavil k životu ako sa postavil, už len preto môžeš byť na neho právom hrdá! Ktorý mladý 19-ročný chalan nespanikári v jemu podobnej situácii? O zlyhaní vo výchove tu teda nehovor. Len si pekne pospytuj svedomie, či to jeho štúdium nie je dôležitejšie pre teba ako pre jeho samotnú existenciu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi mas pravdu, potrebovala som sa tieto veci dozvediet od inych nezainteresovanych ludi, preto som sem napisla, lebo som citila, ze sama to nevyriesim....stale sa mi myslienky iba krutili dokola. dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A jeho manzelka studuje? Pripajam sa ku Kamke. Ved on sa do skoly vrati a ten jeden rok nie je az taka obrovska strata. Ospravedln sa mu, skus si najst cestu i k neveste, ponukni jej pomoc (vezmi vnucika na prechadzku, nech si moze oddychnut; ponukni sa, ze ked bude potrebovat daco vybavit a ty budes mat cas, si ochotna a tak). Myslim, ze snazit sa udrziavat dobre vztahy aj s druhou stranou je v prospech vnucika. Ked to nepojde, tak nic, ale aspon sa pokus. Tiez myslim, ze je zodpovedny, ked sa rozhodol venovat rodine. Mozno ma pocit, ze teraz je v prvom rade zivitel rodiny a nema cas venovat sa naplno i studiu. Ktovie. Mozno sam dobre vie, ze sa na univerzitu skor ci neskor vrati - mozno po materskej, ked bude zarabat i manzelka a nebude vsetko na jeho pleciach. Drzim palce. Tes sa BABKA! Nie, ze premeskas prve slovo, zubok, krocik svojho vnuka!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Manzelka nestuduje, neurobila akusi jednu skusku a vraj ju preto z vysky vyhodili, to bolo este predtym, nez bola tehotna. Mas pravdu, rozvidnieva sa mi. Prvy krok musi vyjst odo mna. Dakujem moc a pristihla som sa pri citani tvojej poslednej vety ze sa usmievam!!! 
Dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podla mna mila babina, vasa /alebo ak smiem tykat / reakcia je uplne normalna. Sklamanie v synovi, v to, ze nedotiahol svoje vzdelanie dalej, pretoze co si budemem nahovarat, dnes bez VS a dobreho odporucania sa na zivobitie zaraba tazsie. Ja nehovorim vseobecne, ale myslim si, ze clovek s VS to ma predsa len jednoduchsie, navyse aj kolektiv a spolocnost sa na to vsetko diva inak. Tym nechcem urazit nikoho s SS. Lebo ja si vazim ludi pretovsetkym z pohladu hodnoty tohto cloveka, vzdelanie je len doplnok, akoby bodik k dobru
. Uplne chapem, ze ako mamka si chcela pre svojho syna len to nahjlepsie.
Ale cas bezi a vnucatko rastie. Chapem aj to, ze ti je za nim smutno. Stretni sa so synom, vysvetli mu, preco si takto konala, ze to bola obycajna materinska obava, pretoze ty si dobry clovek a na tvojej rodine ti zalezi. Vidim, ze to chces riesit a to je podstatne. Chce to len zopar /mozno ani nie rozhovorov, len viet/ a vsetko sa da do poriadku. Kym ste vsetci zdravi a mozte byt spolu, nic vazne sa nedeje.
Syn si nakoniec skolu moze dorobit aj neskor, ako pisu dievcata. Aj ja, byt na tvojom mieste by somchcela, aby moj syn popracoval na svojom vzdelani a moznostiach karierneho postupu, aby vedel lepsie zabezpecit svoju rodiku.
Je velmi pekne, ze sa tak zaujima o rast a vychovu svojho dietatka, ako aj o svoju rodinu. Lenze treba mysliet aj na zadne vratka a cim skor si to clovek uvedomi, tym lepsie pren. myslim si, ze vsetko sa da zosuladit, ak sa chce. vela rodin si tymto preslo a su tu, postudovani, spolu, aj s krasnymi detickami. Zelam vela stastia, nech cim skor najdete tie spravne kompromisy a nic si nevycitaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem za radu. Pokusim sa ich poprosit aby mi odpustili. Myslim ze tym nic nepokazim ale skor sa veci daju na pravu mieru.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak! Hlavne, nech toto nedorozumenie nie je začiatok pre to, aby mu druhá strana začala "dávať rozumy". Ak sa to dá zriešiť, tak sa to zrieši, ak nie, asi sa to začne nabaľovať.
A máš teraz peknú zámienku - Deň detí. Tak popri vyzdvihnutí vnúčika na prechádzku si s nimi pohovor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, ten moj pravopis! 
Pisem rychlo, s jednym uchom smerom k spalni- synator spinka...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj babina,skús ich všetkých pozvať napr.na obed doma alebo na neutrálnej pôde a všetkým sa ospravedlniť a oni určite uznajú že ťa to nesmierne mrzí a trápi celú tvoju dušičku.A možno si aj od poplačete,veď mne už teraz tečú slzy,lebo takéto trápenia vedia dostať aj mňa,aj keď sú neni moje.Želám veľa síl a hlavne šťastné udobrenie.Držím palce!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to si myslim aj ja. kup veeelku cokoladu, ktoru tvoj syn ma rad, neveste kvietky a uprimne im povedz, ze si sa hrozne pomylila, ze to chces napravit a ze ich milujes.... uprimnost sa ceni viac ako hnev a zast....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja napíšem za stranu druhú- za stranu nevesty, ktorá asi "za všetko môže"...moja svokra synovi stále vštepuje, aký je chudáčik, že má odísť z tej roboty... že si má kúpiť nové tenisky... že má zjesť všetku mrkvičku a ak mrkvičku nechce, ona mu urobí poriadnu šniclu...
Ja na toto poviem snáď iba toľko- deti treba nechať dospieť a ako píše Keywestka- veriť svojej výchove a vedieť, že napokon sa rozhodne dobre.
Babi, ako píšeš "ony potrebovali chlapa do domu"... baby, ktorá by sme chceli, aby otca svojho dieťaťa niekde preč? Má svoju povinnosť- zabezpečiť predsa aby malo vnúčatko čo papať a možno nechce iba niekomu visieť na krku.
...tak ja neviem, táto minca má dve veľmi jasné strany- keby napísala nevesta, ako "ich svokra vyhodila z domu", všetky by sme dvíhali päste a odpľúvali si
Preto babi, vychladni , nechaj vychladnúť aj ich a skús potlačiť svoje predstavy o synovej budúcnosti- každý máme vlastný život, ty si mu mohla vštepiť iba nejakú "túžbu" aby to dotiahol do konca, ale už teraz mu veru nerozkážeš....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ale neznamená že syn s nevestou nemusia vedieť že babi svoj čin už neoľutovala.Môže napríklad ukladať peniažky ktoré chcela použiť na synove štúdium napr.pre vnúčika.Možno on bude chcieť až bude vo veku svojho tatina študovať.a všetci vieme že štúdium v dnešnej dobe nie je vôbec lacná záležitosť.Babi,daj vedieť ako to všetko dopadlo,prosím ťa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja napíšem svoj názor "stručne".Rodičia majú niekedy "divné" predstavy o tom ako by mali žiť a čím by mali naplniť svoj život ich deti...Tvoj syn je podľa mňa úplne v pohode...Mám manžela s ktorým sme sa brali ked mal manžel 19 rokov a bol to fakt zodpovedný chalanisko ktorý nikdy nemal problém s tým aby sa vedel postarať o rodinu.Ešte mi umožnil aj študovať a vyštudovať vysokú školu...Tvoj syn je úplne perfektný, ak v 19 rokoch vie že chce byť teraz radšej s rodinou mne to príde úžasné a mala by si svoje dieťa za to vážiť.A čo sa týka jeho štúdia...vyštuduje ak to bude chcieť a bude to považovať za potrebné...Teraz je aj tak najdôležitejšie to aký je z neho tatko a manžel...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá babina,
ja len skromne súhlasím s názormi dievčat,ktoré tu písali.
No nedá mi a musím Vám alebo ti /ak teda smiem/ napísať,že ja si na mojej svokre nesmierne vážim jej prístup k naším problémom a rozhodnutiam.
Nedá sa povedať, že ja a moja svokra sme na rovnakej vlnovej dĺžke, takže potencionálne by v našom vzťahu mohlo vznikať mnoho problémov. Ja som prchký človek,ale ona zrejme povahou,či skúsenosťami, do našich záležitostí fakt nepchá nos.
Viem, že má veľa krát iný názor na výchovu,na to čo deťom obliecť, dať jesť a tak...no jednoducho je len ticho.Asi vycítila, že so mnou bojovať nemá význam.Vidím na nej nesúhlas a napriek tomu neprotirečí. Ak sa jej opýta manžel na jej názor,povie ho,ale tiež akceptuje, že sa nakoniec aj tak rozhodneme inak.
Raz v slabej chvíľke povedala, že jej syn už nie je jej, že už je môj...Vtedy sa ma to dotklo,nikoho som jej ukradnúť nechcela,ale mala pravdu.
Svojho syna miluje a preto súhlasí s jeho rozhodnutiami aj keď s nimi vlastne nesúhlasí...
A mimochodom keď sa "musel" ženiť mal tiež len 22,tiež z toho nebola nadšená,ale môj manžel vravel, že aspoň bude mladý tatko...
Tak šup,šup za synom a nevestou.Pekne sa ospravedlň, prijmi nevestu aká je,a zmier sa s tým, že tvoj syn už počúva niekoho iného...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babina,
mozno preto, ze uz nemam 20 rozmyslam inak ako vacsina tu pisucich. Podla mna je v poriadku, ked sa ospravedlnis, ale aj ked si vybuchla, nie je vsetko len "tvoja vina" ved si ich predsa podporovala aj financne, aby syn spravil skolu, nie? Mladi chcu vsetko robit podla seba (sama som nebola ina) ale musim povedat, ze keby som bola v Tvojej situacii, tiez by som trvala na dokonceni vysky. Ma 19 a nech mi vsetci ktori su uz dospeli prepacia, ale drviva vacsina 19-rocnych su este deti hoci to nepriznaju. Som presvedcena, ze raz pochopi, ze si vybuchla z lasky a obavy. Z lasky nielen k nemu, ale aj k vnucikovi a neveste. Ved nedokoncena skola ovplyvni aj ich zivoty...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tuláčka, pravdu máš, že dnes sú mladí nevyzretí a detinskí. Aj ja som hádam taká bola. Ale bola som hodená do vody - a musela som plávať. Ak sú však mladí ľudia dlho u rodičov, nie sú nutení sa postarať. Majú komplet servis, mama okolo nich behá. A oni zlenivejú, potom sa rodičia čudujú, prečo ich 27 ročný synáčik sedí doma pred telkou a škrabe si....ee veď vieš.
Škola sa dá spraviť hocikedy. Ja mám 34 a teraz idem do 3 ročníka, zvládam to aj s dvomi synmi. Kto kedy napísal, že treba študovať okolo dvadsiatky???? Nehovorím, že je to zlé ísť do praxe so školou. Ale ak nie sú okolnosti, načo na to tlačiť? Mám spolužiačky, ktoré majú veru okolo 50-tky. A utieklo im niečo????
Ja som tvrdohlavá, zaťatá, do mňa ak niekto hustil a do niečoho ma tlačil, tak som to just nerobila. Proste musím od istej doby robiť v živote to, čo sama chcem. Môj život je moja vôľa... preto rodičia musia nechať svoje deti dýchať, ak nie sú kriminálnici, nedrogujú a podobne, tak si majú právo žiť svoj život...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
možno ma teraz niektoré budete chcieť nakopnúť ale ja si nemyslím že vysoká škola je až taká dôležitá. dôležitejšie sú naozaj vzťahy v rodine, aj my máme doma problémy, môj otec sa vyhrážal mužovi všetkým možným a keď nepochodil vyhodil ma z domu a to som mala iba 18. musela som sa postarať a na školu nebolo ani pomyslenia. a našla som prácu kde sedím na zadku a zarábam veeelmi slušne na to že "nemám výšku". a moj muž tiež nemá, nenarobí sa, umýva autá a má super výplatu, dokonca teraz ked som na materskej staci to pre nas troch uplne v pohode. ono to vsetko zalezi aj od chute do roboty, lebo darmo ma niekto aj tri vysoke skoly, ked raz nechce robit tak su mu na ....
babina to ze si vybuchla bola sice chyba, ale z lasky takze je to svojim sposobom odpustitelne ale premysli si co im povies, mne by moj otec mohol slubovat modre z neba a ospravedlnovat sa, asi by som mu na prvy krat neuverila, je to smutne, ale je to tak 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to s tebou absolutne suhlasim. ja som chodila na gympel, moj muz sa so skolou ani tolko neobtazoval a teraz zarabame viacej ako slovensky prezident - kazdy jeden, nie spolu. nie sme na Slovensku, jasne. ked sme boli ziadat o hypoteku vo vub, hypotekarka to nemohla predychat, ked videla nase vyplatne pasky.
a to sme sa brali, ked som mala ja 19, v 20 sa mi narodil syn.
dovolim si dokonca tvrdit, ze skola len velmi malo ovplyvni to, ako sa clovek bude mat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Posledna veta myslis "ako sa bude mat po materialnej stranke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To, že sa nezdržala a vtedy synovi kadečo nakričala: ja si myslím, že aspoň je medzi nimi jasno. S tým, že ona nesúhlasí, on to dostatočne spolu smanželkou chápu a nemusia si zaobalene po roku roztrpčených narážok čosi vážnejšie riešiť...
Pohovoria si, vyjasnia - oni nemusia súhlasiť s ňou, ona s nimi - ale akceptovať by sa, pre normálne fungovanie v budúcnosti, mali.
A tiež s manželom fungujeme bez výšky - a finančne sa nesťažujeme. Každý si je strojcom vlastného šťastia. Vysoká škola nie je žiadna 100% záruka.
Nech sú zdraví a ono všetko časom príde. Možno si nakoniec dorobí výšku aj nevesta...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No čo babina už si volala????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hej, ved to je kazdeho osobna vec, ci vysoku skolu ma. Ja som chcela pracovat tam, kde pracujem a veru, bez VS by som nemohla.
Na druhej strane su ludia, ktori radi studuju a VS je pre nich obohatenim. Nestuduju pre vidinu velkeho zarobku, lebo nie vzdy to plati, ze so vzdelanim lepsie zarobis. Staci si otvorit restauraciu, na to postaci , mozno ani to netreba, maturita a pri dobrom obchodnom talente, budu aj zarobky.
Kazdy, nech si studuje, pokial to uzna za vhodne.
Babinu vsak chapem, preco ju boli synovo nestudovanie (myslim, ze by sa mu nic nestalo, keby sa uracil dostudovat) pretoze predsa len, mat VS vypoveda o dotycnej osobe, ze bola na seba predsalen o cosi narocnejsia a snazila sa pracovat na svojom vzdelani. Teraz napisem nieco, za cim si stojim a mozno nie kazdy mi da za pravdu, ale je to moj nazor. VS otvara mnohe obzory a clovek s VS ma vo vseobecnosti aj lepsie prehlad, ma to predsa len lepsie aj spolocensky cveng a nakoniec, taky pravnik, lekar, inzinier, letecky inzinier, ucitel- pedagog, historik, archeolog, knaz atd., skratka, su profesie, kde SS jednoducho nestaci.
Ak tuzi niekto po konkretnej profesii, je len krasne, ze sa k nej studiom aj dostane, ze sa vedomostne podkuje, aby ju mohol odkryvat a venovat sa jej.
Ja som velmi "zatazena" na spoznavanie mudrych ludi, velmi si ich vazim a vela mi dava steretnutie s nimi. Na prezitie samozrejme toto netreba a nic by nemalo byt na ukor medziludskych vztahov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
spravne, lepsie by som to sama nenapisala. jedno z velkych pozitivnych plusov na mojom studiu je, ze som pre mojich synov vzorom. sam moj starsi povedal - maminka ja ked vyrastiem chcem byt taky mudry a sikovny ako ty...ani nevies ako som sa rozbulila po tom ako mi to povedal, bola som dojata ako krokodyl...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja sa rada stretávam- s INTELIGENTNÝMI ľuďmi. Múdrosť človeka sa nedá rozmerať na školy. Občas si skôr poviem, že "ako sa ten tam dostal"- a to neraz. Aj ja pôjdem študovať, keď budem veľká. Vždy som bola hrdá na moju maminu, nie za to že študovala, ale že je inteligentná.
Príklad: v nemocnici som ležala s maminou s VŠ, bola veeeeeeeľmi preveeeeeľmi zvláštna, dokonca keď mi to sestrička povedala, takmer som spadla z nôh. Nie, nie, nebola som jediná, čo sa čudovala.
A takýchto vysokoškolákov poznám veľa- tých divných väčšinou rozpoznávam asi nejak takto "ahoj, ja som Miška" "Magistra Ivanová"...
A tých "obyčajných ľudí"? Napríklad moja mama- dva diplomy, kedysi profesorka na Komenského fakulte, prekladateľka v politických kruhoch /až v tých vedúcich priamo k prezidentovi/ - dokonca máme doma kooooopec rôznych predmetov z "kamarátstva" od rôznych zahraničných konzulov, koooopec originál obrazov od akademických maliarov, ktorých meno niečo znamená, teraz práca na sociálnom a pritom si ju /takmer/ každý jeden človek- či právnik, či cigán alebo ktorákoľvek spoločenská vrstva váži. Na dverách nemá titul ani napísaný, nerobí žiadnu vedúcu a predsa je nezastupiteľná.
Je celkom obyčajná a ľudská. Nikdy od nás nežiadala aby sme boli dokonalý ako ona, vždy nás podporovala vo vlastných záujmoch.
Inteligencia vs škola? Nezávisle od seba, lebo človek sa dokáže vzdelávať aj vlastnou prácou...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ved kazdy clovek je jedinecny. Je fajn, ze mas taku mudru mamku, ktora sa vzdelavala, chcela vediet a vidiet viac a jej zivot len potvrdzuje to, ze clovek s VS vzdelanim, ktory je obdareny vysokou iteligenciou, co je viac menej vrodena vlastnost tazko povedat,ze tento pojem je absolutnym synonymom mudrosti) ma zasluzene spolocenske postavenie,dvere otvorene, vazia si ho aj romovia, aj pravnici. Cize nejak tak prislo na moje slova. Ak by tvoja mama nebola mudra(rozumej vzdelana), iste by ani netuzila po dielach od poprednych akademickych umelcov, ani by sa jej nedostalo, nemala by prilezitosti sa stretnut s roznymi zaujimavymi a mudrymi ludmi.
Nemozem ale suhlasit s tvrdenim, ze inteligencia vs skola su od seba nezavisle. Clovek musi byt patricne inteligentny, aby sa dokazal oboznamovat s novymi javmi a poznatkami. Je potom uplne jedno, ako je myslene "vzdelavat sa vlastnou pracou", lebo pod pojmom vlastna praca moze byt myslene nakladanie zeleza pomocou zeriavu, ale trebars aj rozsifrovanie ludskeho genomu, co je urcite omnoho obohacujucejsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pre lepsiu zrozumitelnost. Inteligencia je vrodena schopnost prijimat, triedit, analyzovat, konat na istom stupni, kdezto mudrost je pojem, ktory zahrna aj tu vrodenu schopnost, teda inteligenciu, ale vymedzuje v sebe aj spoznavanie a proces ucenia, teda nieco, co aj ziskavame. Nato, by sme boli skutocne mudrymi, nestaci sa len narodit s istou davkou inteligencie, musime sa aj vzdelavat, a to cely zivot.Preto nemozem suhlasit, ze inteligencia a skola so sebou nesuvisia. Ale mozem suhlasit, ze nie kazdy inteligentny clovek studoval na VS.
i
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a rovnako aj že nie každý človek na VŠ je inteligentný...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm,Aki,poznala som človeka,ktorý mi tvrdil,že neinteligentný človek nemôže skončiť vysokú školu.
A samozrejme,bola vysokoškoláčka,ale to by bolo na iný blok. A čo sa týka magistry Ivánkovej,poznám,aj Ty?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
poznám, poznám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuz bolo by zaujimave spravit IQ testy vsetkym absolventom VS. Pretoze urcite by sme sa dopracovali k roznym vysledkom. (co si budeme nahovarat, vieme, ako studovali podaktori nasi kolegovia)
Zase si ale myslim, ze ludsky tvor v pasme idiocie VS urcite neskonci.
Takze kto je a kto uz nie je inteligentnym stvorenim, chapane tak v beznej reci?
Urcite sa moze stat, ze nikto v pasme nizsieho priemeru az podpriemeru moze ovplyvat takymi pamatovymi schopnostami, ze nejako len tu skolu dokonci. Su take skoly, kde sa to povedzme da. Nabifli sa, ale v skutocnosti nevie o com je rec. Ale ma diplom! Je teda VS.
Ked si ma pozorne citala, ja neoponujem tvrdeniu, ze VS este z ludi ludi nerobi. Inac povedane, ak ma niekto VS, este neznamena, ze je lumen.
Iba tvrdim, ze k skutocnemu studiu a vzdelavaniu sa(nie len preto, aby som mal akoze skoly), clovek musi byt istu davku inteligencie. Malo by to tak byt, aby to davalo zmysel.
Rovnako je vela ludi medzi SS, ktori by v pohode zvladli studium na VS.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale anooooooo, ja som nikdy nehovorila, ze vysoka skola je zaruka inteligencie.... to nieee.. a my v praci tu u nas mame na inzinierov jednu repliku, ale ta je nepublikovatelna..
mne islo o to, ze este vela rokov budem pracovat pre tento stat, nie som typ na zivnost, no a preto som bola nutena okrem vlastneho zaujmu, ist na tu vysku. vyhoda je, ze v praci mi to budu akceptovat a mozem sa posunut vyssie, nehovoriac o tom, ze mam potom rozsirene moznosti. dalsi s efektov bol rozhlad, za tie dva roky co studujem sa na pocudovanie vela veci na mna nalepilo a pomohli mi. soc. sfera je velmi komplikovana, nezrozumitelna pre laika. no a v poslednom rade je to aj to, ze som chcela ist vzorom pre svoje deti , co sa mi podarilo a z toho mam najvacsiu radost...tot moje pohnutky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Necitala som vsetky prispevky, ale chcem ti pridat moju vlastnu skusenost v nasej rodine.. rovnaky scenar, rovnaka situacia, len v druhom rocniku na vyske.. myslim, ze moji rodicia su ako svokrovci OK, ale tiez tlacili asi "prilis" na pilu, ked bracho so skolou prastil.. Prosenia, hadky, otazky, par rokov len "oficialne" info a aj to viac menej cez surodencov.. Bracho stoji na vlastnych nohach, ma vlastnu firmu a urcite to nie je sranda a nie je to to, co si predstavoval on a co si predstavovali nasi.. ale ked nasi vidia dve vnucata, myslienky o tom, ze ONI v niecom zlyhali (lebo to si moji rodicia myslia) su prec.. zivot nie je jednoduchy, ale kazdy z nas si volime svoju cestu a ak tvoj syn ma raz skoncit VS musi to byt on sam a hlavne jeho partnerka, co ho o tom presvedcia.. v nej musi hladat podporu a v tebe nesmie vidiet sklamanie.. zavolaj mu, raz dva krat ci 10 krat, ono sa to utrasie a mysli na to, ze RODINA a vztahy su dolezitejsie ako titul pred menom ci dobra pozicia v praci.. okrem toho, mozno na to raz pride sam, ze by sa mu skola hodila.. ty mu ale ukaz, ze si stastna, ze oni su spokojni, a opatrne, urazena chlapska jesitnost sa lieci velmi dlho a pomaly 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
babina,
myslim, ze vekovo sme si blizke, tiez mam 20 rocneho syna a 18 rocnu dceru...
...nepises nic o reakcii jeho otca, preto predpokladam, ze si s nim sama - a mozno to trochu "meni optiku"...
...neviem, len si myslim, ze urcovat co sa musi a co nesmie, je uloha rodica v PRVYCH rokoch zivota dietata, u nas zhruba od 15 sa deti skor chcu poradit, nez spytat, ci smu - a nevnimam ich ako nezrelych, naopak, su to sice mladi, ale inteligentni, zodpovedni ludia so zaujimavymi nazormi (a obcas rozumnejsimi nez my, rodicia ...)
...asi je najvyssi cas nechat syna zit svoj zivot, ako on uzna za vhodne, ak sa spyta, poradit, inak iba RESPEKTOVAT jeho (ich) rozhodnutia... a zacat zit SVOJ zivot podla vlastneho scenara...
prajem pokoj v dusi, radost v srcdi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte dievcata,
zazila som velmi tazky a psychicky narocny tyzden, uz je to vsetko za mnou. Porozpravala som sa so synom, aj s nevestou, vysvetlila som im moje konanie, uprimne a bez obalu opisala moje najtajnejsie myslienky, vyliala im svoje srdce. Syn pochopil ako to myslim, bol stastny ze si my dve vsetko vysvetlime. A nevesta? Nezijeme v romantickom filme od nejakej Rosamundy ci ako sa ta baba vola, zijeme skutocny zivot medzi skutocnymi ludmi a ten veru nemoze byt rieseny scenami z filmov Rosamundy alebo Jednoducho Marie a vacsinou nema stastny koniec. Mimochodom, ked som si citala vase prispevky, nevdojak mi napadla myslienka: pisali ste svoje nazory z pohladu neviest, alebo ste sem tam pomysleli aj na to ze aj vy budete raz niektore potencialnymi svokrami a pridete o svojich synov, pretoze ste mali tu smolu ze sa vam narodil chlapec? Tu vlastne vobec neslo o vysoku skolu. Islo o vycibrenie vztahu a kompetencii medzi svokrou a nevestou. Moja skusenost? Nehadzte perly sviniam- nikdy!!!! Som bez syna aj bez vnucata, a ponizena. Ahojte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm, takže to nedopadlo dobre. To mi je ľúto...
Babina, a možno to chce len trochu čas. Možno si nevesta neodpustila slová, ktoré ju budú neskôr mrzieť...
Ty si urobila dobre, čo si urobila, aj keď to nevypálilo tak, ako si chcela. Teraz sa skús troška zrelaxovať po ťažkej životnej lekcii a vydrž! Určite bude lepšie!
(Ja som vážne optimistka! )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež si myslím, dievčina je mladá, hlúpa, ovplyvnená. Časom to pochopí. Inak neviem podľa akého pravidlá alebo zákona určujú ľudia svojím partnerom s kým sa budú stýkať a za akýcj okolností. Chalan je prepáč mi za výraz - dobrý somár, ak sa nechá babou zmanipulovať a obráti sa proti svojej mame.
Ja si s mojou mamou nerozumiem, viem aké má chyby, nenávidím jej povahu. Ale keď na ňu niekto hovorí niečo zlé, tak ju zastávam a nedám ju...ja len toľko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ponížená? Prečo? Čo sa udialo? Zasiahla do toho nevesta?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babka, ty si sa zachovala pekne; ber to tak, ze nevesta je na nervy z bambina a vies - polaktacna demencia ( http://www.nanicmama.sk/strelnica/totalne-blbosti/polaktacna-demencia-ii ), hormony... Hadam z toho vyrastie. Ty sa len na nu neurazaj, pozdrav ju, v ramci slusnosti odpovedaj na otazky a tak. A buduj vztah so synom, dohodni si, kedy ta pridu chlapci navstivit (syn a vnuk), sem-tam ich odbremen a pokocikuj babulko po okoli ich domu... Ja by som na to isla takto. Hlavne nehadz flintu do zita. Syn pochopil a o to islo. Nedopadlo to teda zle.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Vam vsetkym, ste velmi zlate a velmi ste mi pomohli. Prosim Vas, aby to vsetko moje trapenie malo nejaky zmysel, porozmyslajte aj vy nad svojimi vztahmi s mamami svojich manzelov a ked vam napadne im v duchu nieco zazlievat, predstavte si seba na ich mieste a predstavte si ze tym manzelom je vase dieta ktore v tejto chvili spokojne odfukuje v postielke (20 rokov ubehne tak strasne rychlo...). Ak tu svoju svokru fakt nemozete ani vystat, porozmyslajte, ci to skor nie je o tom ze nemozete vystat svojho muza, lebo mate pocit ze vam iba ublizuje a ze vas nema dost rad a ze viac casu venuje comukolvek inemu len nie vam a vy to nakoniec pripisujete za vinu jej ako ho vychovala. Vychovavala ho vo vztahu mama-syn a nie manzel-manzelka (to sa neda) a to je predsa vasa parketa a nie jej. Chlapi su v manzelstve taki ako si ich zeny vychovaju, vzdy som tvrdila ze su obrazmi svojich zien. Svokry za to vacsinou nemozu. Mozno, keby som ja bola mala svokru taku poriadnu hnusnu rebeku ktora si neda kafrat do nicoho a nenecha ta vydychnut, vedela by som si teraz poradit. Lenze ta moja bola bozie zlato. Tiez nam raz rozkazala, ze toto nerobte, lepsie bude ak to spravite tak a tak... My s muzom sme ju posluchli a teraz ju za to velebime a nikdy nikdy som si nedovolila ju sudit za cokolvek. Zvlastne, ze az teraz sa nad tym zamyslam a napada mi ze sme jednoducho ani na okamih nemali pochybnosti ci by sme to predsa len nemali na vzdor urobit po svojom (je to nas zivot), ale ked mama povedala ze to mame urobit tak, tak sme to aj spravili. Manzel mal vtedy 35 a ja 27.
Este raz Vam dakujem vsetkym, dozvedela som sa vela dolezitych veci pre lepsie zvladnutie ulohy babky a svokry, na ktoru by mal niekto vymysliet vysoku skolu, bola by som prvym uchadzacom ..... Ahojte, zelam vam vsetkym aby ste viacej lasky dokazali rozdat ako dostat. Dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa musím priznať, že môj vzťah zo svokrou bol zlý(brokenheart) . Hlavne preto, že chcela vo všetkom pomôcť a mne to pripadalo, že sa mieša do toho do čoho ju nič nieje a že tak dáva najavo aká som neschopná ja sama.
Do vtedy som sa starala sama o sebe o všetkom som rozhodovala a nikto sa mi nemiešal do vecí. Až raz prišlo k tomu, že sme začali bývať zo svokrou, ktorá sa snažila nám pomôcť. Dokonca sme sa pochytili a nerozprávali viac ako týždeň. No musím si zaklopať, že tá hádka nám prospela a náš vzťah je dobrý teda aspoň mne to tak pripadá. Neviem aký je jej názor, či je spokojná so mnou ako z nevestou. No snažím sa byť dobrou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no moja svokra bola ine cislo. Hrabala sa mi v skrini, v sukromych veciach, preco robis toto tak, preco nie takto, maleho v najhorucejsom lete ake bolo za posledne roky vtedy prikryvala vlnenou pichlavou dekou s tym, ze mu je zima, maly sa potil ako somarik v kufri a ona just. svagrinin syn buchal moje mesacne babatko hraskarskym traktorom po hlave a oni ho nechali a ked som sa ohradila, tak som fajnova a nechaj nech sa maly bavi...to bolo na mna moc, zbalila som a nesla som tam mesiac. mladsi mal 3 mesiace ked ho svokra prvy krat videla aj to sme jej ho doniesli ukazat, ale ked som bola tyzden z nemocnice uz vyvolavala kedy maleho pokrstime, lebo to sa musi, lebo pan farar povedal a to sa patri, co povedia susedia. ked som bola s malym v nemocnici, ani raz ho neprisla pozriet...ja len tolko o svokre, je toho viac, ale naco sa rozculovat.... aj take su vies babina?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Šak sa hovorí, že tý čo chodia najviac do kostola robia najväčšiu zlobu a myslia si že jednou omšou a spoveĎou si to tam hore vymažú.
Len nechápem ako môžu byť taký hlúpi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bettty, neda sa mi na toto nereagovat, velmi zovseobecnujes a vynasas sudy. ako-tak som sa prehryzla tymi ciganmi, na euro su tiez rozne nazory - vsetko ukaze az cas, na fajciace maminy tiez nerada pozeram, viac ale pre to spravit nemozem ... no toto sa mi zda dost nepatricne, hrube, povysenecke. mam pocit, ze vsetko co je ine odsudzujes, uz mi neda niektore prispevky len odignorovat, mracim sa tu dost - uz neviem byt ticho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Su veci, ktore su naozaj odsudeniahodne. Normalny clovek ich proste nerobi a odsudi. Otazka je kto a co je normalne. Zavisi to od povahy cloveka, od jeho charakteru a vychovy. Pre niekoho je normalne fajcit v tehotenstve jednu od druhej, pre mna je to maximalne nepripustne. Hovorit o tolerancii, ak sa to dotyka niekoho, kto sa nemoze branit, je dost alibisticke. Ak nebude v tomto state existovat osveta na kazdom kroku za 20 rokov sa budu rodit vsetky deti s chybami vyvoja, lebo tento stat - aspon napriklad v alkoholizme smeruje k dost vysokym percentam.
Kazdy jeden fajciar by si mal uvedomit, ze vacsina jeho zdravotnych problemov sposobilo fajcenie. Ja osobne by som bola za to, aby kazdy, kto si vedome nici zdravie, priplaca vyssie odvody do zdravotnej poistovne. Mozno ma tu teraz za to zozeriete, ale je to nefer voci tym, ktori zdravi byt chcu a poistovne im neuhradia zakrok len preto, lebo - nie su financie - a ti, ktori si zdravie sami vedome humpluju, zakroky a liecbu na poistovnu podstupuju. Kopa deti lezi na oddeleniach v nemociniciach aj preto, lebo ich maminka tahala v tehotenstve jednu od druhej a nevedela si to odpustit, ze si nezapali!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
reagovala som tak preto, ze mam pocit ze sa ma to dotyka.
skusim to preto napisat z mojej strany: po porode mi ostala nadvaha 25kg. tabulkovo uz nie nadvaha, ale obezita. kazdy den nabeham na bicykli 30 km na liptove - nie po rovinke, pracujem v zahrade. mam dvojrocne dieta, no od porodu, cize dva roky kolisem s vahou + - 5kg. snazim sa, volako to vsak nejde. zatial nemam ziadne zdravotne problemy, ktore by som mohla pripisovat mojmu stavu, viem ak to vsak nezmenim, casom ma moje zdravie dobehne. to ma byt aj na mna spraveny zakon, ze ukratim mojho syna o 10 rokov zivota jeho matky, ktora si zdravie nici sama? pretoze ja fajciarky povazujem za zodpovedne matky, ktore s tym maju problem. preto som tu debatu "zvrhla" na mna.
ide o to ze ludia dokonali nie su, neboli a ani nebudu. romovia, fajciari, obezni, akoze-krestania ... akurat neznesiem to povysenectvo, ktorym sa tu betty ohana.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám tiež nadváhu, moja kolegyňa má tiež riaaaaaaadnu nadváhu ale je to taký krásny človek vo vnútri, že pre mňa je jednoducho úžasná a krásna...My sa spolu v práci toľko spolu nasmejeme, že som sa v živote toľko nenasmiala a keď je nejaký problém tak sa vždy dá riešiť...Všetkým ľuďom by som rada zhúkla priamo do ucha: Nedívajte sa na ľudí okolo seba očami ktoré vidia len to čo je na povrchu, dívajte sa na ľudí okolo seba svojím srdcom...Uvidíte toľko krásy, že budete čumieť do konca života a nikdy sa nenabažíte toho koľko krásnych a úžasných ľudí chodí po tomto svete.Niektorí sú tuční, niektorí sú štíhli, niektorí majú bledú pleť, niektorí tmavú pleť,niektorí fajčia, iní sú nefajčiari....ale mnohí, naozaj mnohí sú proste úžasní a krásni ľudia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
MIlá Ariesa, nejdeme sa dohadovať. Pozrela by si sa to inak, keby si bola so svojou dcérkou na onkológii, bojovala by si za každý jej deň a lekári by ti povedali, že nespravia žiadny zákrok, alebo nepodstúpia liečbu, lebo poisťovňa im to neuhradí. Potom by si stretla človeka, ktorý práve vyšiel z chemoterapie, ktorú mu poisťovňa hradí a on odíde z budovy a zapáli si cigaretu. Ako príklad uvádzam Dočolomanského.
Myslím a verím tomu, že teba, aj mňa, aj inú matku by toto nesmierne bolelo. Chápeš, čo som týmto chcela povedať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm to je fakt silný argument Nat.ale aj tak nevyvracia to čo napísala Ariesa...To je hrozné a musí to bolieť každú maminu, každého tatina, ktorý niečo takéto zažijú...ale neviem celkom presne či je problém vo fajčiarovi, alebo v blbom systéme...Môj brat fajčí, bol operovaný na srdce- ako dieťa, má vysoký krvný tlak a stále len rozpráva o tom, že zomrie do 10 rokov, že dlhšie žiť nebude, že by mal prestať fajčiť...Hm ja mu za to aj nadávam, aj moji synovia mu vedia vynadať, vedia mu aj otvorene povedať, že smrdí, že im to je nepríjemné keď si potom sadne blízko k nim...Ale nič nepomáha...a chápem ho, práve včera som mu povedala, že v podstate tá cigareta je jeho kámoška, že inak je len sám a sám so svojim smútkom...že proste ten svoj život ktorý má a je "ťažký" si niekde musí kompenzovať...Proste to normálne ľudsky chápem, že fajčí...nepodporujem ho v tom, ale mám pre to pochopenie...Ale je to veľmi smutné keď sa takéto veci dejú- mali sme takú skúsenosť že lekári už odmietli liečbu dieťaťu,a rodičia zháňali peniaze na liečbu sami a chlapec ktorému nedávali lekári nádej na život ďalej žije aj vďaka tomu že sa nájdu ľudia ktorí pomôžu, ktorí sú ochotní pomôcť, podeliť sa...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vies ja by som ho ludsky chapala, keby pisal basne, keby sa venoval zachrane ohrozenych zvierat, keby sa naucil hrat na nejaky hudobny nastroj zo smutku. ale nikdy nikoho z takou diagnozou nebudem chapat, ze fajci!!! je mi luto ale v tomto som pes
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď to neva...ja chápem aj takých...sama som taká slaboška...toľko sladkého čo ja "požerem"...Aj keď hrám na klavír, aj na flautu, aj charite sa venujeme ale nič z toho nepomáha tak ako kusisko čokolády...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čokoládu mi nepripomínaj, lebo si poslintám klávesnicu!!!!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A určite tu nejde o povýšenectvo, skôr o náznak toho, že kazdý ak chce môže byť lepším človekom. Cigáň, katolík, fajčiar aj všetci. Lenže veľa z nich to nechce a doplácajú na to iní...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ailataN, nemyslim si, ze je normalne fajcit v tehotenstve. ja som bola prilezitostny fajciar, mne nerobilo problem vyhodit cigarety ked som zistila, ze som tehotna. inym nerobi problem trosku sa zapriet a za pol roka zhodi 20 kil. ked sa do hlaviciek a sebavedomia mnohych "stratenych" ciganskych deti zasievaju vedomosti a ukaze sa im ako sa da zit, mozme vela napravit.
chcela som upozornit na to, k comu sa vyjadrila aj Klodik , ze kazdy (alebo skoro kazdy) ma nejaky neduh s ktorym nevie bojovat. a neznamena to, ze nechce.
tvoje argumenty s rakovinou ... zivot nie je taky, ze bije len tych, co si to zasluzia. reagovala som vsak na nieco uplne ine. na to opovrhovanie vsetkymi "inymi", do ktorych sa bettty tolko opierala. zdalo sa mi to zbytocne arogantne. (niekomu inemu pride zbytocne arogantne takto zneuzivat babinin blog mojimi prispevkami od temy)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som taká aká som. Možno som trošku povýšenecká no robím aj dobré skutky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babina,je mi to veľmi ľúto,ja osobne mám svokru ako vlastnú mamu.A keby si sa jej tak skúsila opýtať,či by sa tak správala k vlastnej mame?Myslím,že chyba bude v nej a trocha aj v Tvojom synovi,pretože by sa nemal ani pre dobro v rodine otočiť chrbtom k mame,mama mu dala život a vychovávala ho a ak si nevesta myslí,že to zvládne lepšie.....jej sa to všetko vráti a myslím,že nie raz si na toto spomenie......lenže Tebe to nepomôže.Nech si skúsi prečítať toto tu,predsa ti nemusí nohy bozkávať,ale toto,toto je riešenie pod úroveň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj.Ja by som chcela pochválit moju ex-svokru. Som s jej synom rozvedená už tri roky, ale s ňou sa stretávame doteraz. Svokra kúpila rodičovský dom za Hlohovcom a tam trávi všetky víkendy aj s mojimy deťmi a aj ja tam zvyknem prísť na víkend, keď ho mám voľný. Minulý mesiac sme oslavovali jej šesťdesiatku, a aj Silvestra som oslavovala s mojou bývalou svokrou a švagrinou. Máme sa veľmi rady. Teraz sa chystáme na svadbu mojej ex-švagrinej.
Tak aj tebe prajem babina veľa trpezlivosti, určite sa raz tvoj vzťah so synom a hlavne s nevestou utrasie. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak si nad tým rozmýšľam...
Keď sme sa spoznali s mojím manželom, mali sme 18 rokov. Vzali sme sa, keď sme mali 21.
A mysleli sme si, akí sme my dospelí...
A múúúdri...
A všetkému už rozumieme...
Po nejakých desiatich rokoch sme šli autom okolo kasární. A pri vchode tam držali stráž vojačkovia - cca 19-roční mládenci. Ucháááá.... mladulinké, hlúpe, neskúsené....
Až vtedy som si to uvedomila! Ako si asi všetci mladí myslia, že zožrali všetku múdrosť sveta a ešte im aj zostalo miesto!
Babina, nebuď smutná! Nevesta aj tvoj syn sú naozaj ešte strašne mladí a kopec vecí jednoducho nedomyslia. Chovaj sa tak, aby si sa za svoje správanie nemusela hambiť ani za tých trebárs 10 rokov, keď im to všetko docvakne. (Ale snáď to nebude tak dlho trvať! )
Posielam !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na toto mi neda inak ako len súhlasiť. prečo? pretože mám švagrinú /sestru mužovu/ a švagra s malým deckom. to decko, čiže vnučku si svokrovci často brávali k sebe aby mladým pomohli, keď bola chorá skákali jej okolo postele, kupovali veci, pomáhali švagrovej ako sa dalo, samozrejme aj my s vtedy mojím chlapcom, sem tam som decko postrážila, muž im chodil pomáhať na dom, neskôr aj so mnou, ubehlo 5 rokov, a až teraz si uvedomili ako veľmi im rodičia s malou pomáhajú a aj tak celkovo. predtým na nich furt nadávali a zlostili sa prečo im KAFRÚ do života, že čo oni vedia...
čiže babina, neboj , im raz dôjde. tak ako došlo veeeela mladým seba nevynímajúc
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No napíšem aj ja zopár riadkov o mojom vzťahu so svokrou...Vždy som si ju vážila, lebo to bola mama môjho manžela...Niekedy na ňu nadávala celá rodina aká je, že sa len sťažuje stále na niečo, ale ja som sa ju vždy snažila pochopiť, vcítiť sa do jej pocitov...Niekedy mi z nej však bývalo ťažko , hlavne vtedy ak si dovolila ohovárať predo mnou švagrinú, alebo švagra, lebo vtedy mi vždy prišlo na myseľ že keď tam nie som zas ja, tak asi rovnako pred nimni zas ohovára mńa...ale to neva- veď každý sme nejaký...Dorazila ma však minulý týždeň.S manželom nežijeme spolu, manžel to svojim rodičom všetko vysvetlil. Lenže svokra ma stretla v tescu a neodpustila si do mňa nerýpať.Poviem vám správala sa odporne a mne bolo z nej akurát do plaču a ešte mi šplechla do tváre že veď vyzerám dobre aj keď nežijeme s manželom spolu a že prečo ju neprídem pozrieť...A to mi ešte dva mesiace dozadu zomrel tatino, brat ostal celkom sám, je v podstate odkázaný na moju pomoc ale najhlavnejšie sa svokre v tom momente zdali jej potreby že čo ju neprídem pozrieť...Ja vždy vravím , nech si každý pozametá najskôr pred svojím prahom...A potešilo ma keď si manžel zastal mňa, otvorene pred ňou...Ja som mu o našom "incidente" ani nič nehovorila, ona sa posťažovala sama a manžel- jej syn jej potom akurát tak vynadal...A ešte dodám, že som sa správala celkom slušne, pozdravila som, usmiala som sa, prehodili sme spolu pár slov a šli sme si každá svojou cestou...Ale jej to zrejme nedalo pokoj tak si ma vyčíhla a potom spustila to svoje...ja som tam len stála a nechápala som o čo jej ide...či jej vadí že zo mňa nie je troska, či jej vadilo, že napriek všetkému sa ešte vládzem usmievať, fakt neviem...Hm a teraz jej asi isto vŕta v hlave prečo si ma asi jej syn vlastne zastal keď odo mňa odišiel-to asi nepochopí nikdy...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj babina, predsa len to vsetko nabralo ten spravny smer - nuz ked nie 100%, tak aspon 85 to sa tesim
chcela by som ti napisat nieco o mojom vztahu a ako to bolo u nas. na tvoju situaciu sa to presne nehodi, pre niekoho ineho to bude mozno skusenost.
ja som skolu nedokoncila, v 4-tom rocniku VS to volako prestalo ist (s peniazmi, s priatelom, mala som volaku osobnu krizu a nedoriesila som to najlepsie) ... v 23 rokoch som potom otehotnela, priatel mal 20, studoval, bolo pre nas jasne od zaciatku, ze on dostuduje - chceli sme to vsetci. on, jeho rodina i ja. po case vsak pre neho bola dolezitejsia skola, priatelia a nove znamosti ... my sme kdesi zacali zaostavat. rodina ho podporovala, stale podporuje. on studuje, my sme so synom sami. mam pocit, ze som do toho vsetkeho vela vlozila - odopierania, porozumenia, podpory - a malo som dostala naspat.
ja sa celkom tesim, ze napriek tomu, co zivot prinasa, mal tvoj syn tolko stastia - napokon aj tvojej vychovy - ze pre neho tolko rodina znamena, je urcite fajn, ze si rozumie s partnerkou i jej rodinou, urcite sama vies, ze ak sa o to sama nepricinis takymito svojimy chvilkovymi vycitkami, urcite ti syna neodvedu na druhy koniec zemegule aby ho mali len pre seba 
. drzim palce babina, a vela radostnych chvil s rodinou ti zelam!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem velmi pekne, vsetkym vam dakujem, dodali ste mi silu, optimizmus, otvorili oci.....pomohli ste mi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa pekne si to napísala. Povedala by som že so zdravým nadhľadom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz tazko uvazovat, ako si mala reagovat predtym, skor by som polozila otazku co teraz. Asi si mala predstavu o synovej buducnosti, ktora je zrazu nerealna. Mozno si sa na syna a jeho lepsiu buducnost velmi upla, doprajuc mu viac ako sa tebe zadarilo.
Mozno len tvoj syn potrebuje dospiet, ma 19, na chlapa to je dost malo. Ak bude nuteny robit docasne nejaku fyzicku, alebo nezaujimavu, malo platenu pracu mozno mu dojde ze jedina cesta ako to zmenit je vysoka. Dnesna doba je otvorena celozivotnemu vzdelavaniu, vela dopelych si robi vysoku popri praci. Mozno ked tvoj syn dozreje sam na to pride. To ze odisiel zo skoly nemusi byt dosledkom toho, ze je zenaty, ma dieta. Mala som kopec spoluziakov, ktory nedotiahli vysoku, len tak z pohodlnosti, ale neskor to skusili znova.
Hlavne sa rozhodni, co chces dalej, myslim ze mladi ak im vyvetlis svoje spravanie, ak si ochotna uznat ze si reagovala v afekte a mozno v niecom urobila chybu, verim ze by odpustili a ziskala by si spat aj svojho syna aj vnuka, mozno nie hned, mozno po strastiplnej ceste, ale asi sa oplati bojovat.
Drzim palce.