Dnes som si opäť uvedomila ako milujem svoj každodenný kolobeh života. Cesty do práce, víkendové radosti, minúty plné rovnakých úkonov. Milujem dni, ktoré majú svoje drobné ciele a upokojujúci rytmus. Keď sa ráno zobudím a viem, že mám nachystať manželove ponožky priamo k jeho vankúšu, inak ich nenájde. Keď odhrniem záclonu a za ňou zbadám susedu so psom, ktorého prosebné oči nikdy nezvládne udržať na vodítku. Keď varím kávu a mám to privilégium, že môžem ju pripraviť pre dvoch do šálok plných spomienok. Keď môžem naštartovať auto a pravidelne zabudnúť, že som zabudla zapnúť svetlá.