Príspevky (Blogy)

Taký zvláštny je tento dnešný deň...
Ako som už písala, dnes je výročie smrti princeznej Diany. To je smutné, myslím na ňu a na to, čo znamenala pre tento svet.
Dnešný deň je pre mňa ale výnimočný niečím iným.
Moje milované dievčatko, moja Evička má dnes narodeniny .
Pred 12 rokmi som pochopila, čo je SKUTOČNÉ šťastie

Som žena, som krásna žena. Jasné, že som, mám na to vek, skúsenosti a ešte niečo, síce teraz rýchlo si neviem spomenúť, ale je to tam, skrátka mám na to, aby som to mohla tvrdiť. Obzriem sa doľava a vo veľkom zrkadle sa uvidím - že by som bola stará, škaredá, tučná? O nie, to bol len hlúpy letmý pohľad do zrkadla, už to nespravím. Môj drahý ma dostal do kolien, vyšiel z kúpeľne oholený, voňavý, so zreteľným náznakom mužných ramien (začal opäť cvičiť) a otvoril červené víno a nakrájal k tomu syr.

...Tak som to zasa raz nevydržala...
...kvások,múka,vajcia...a miesim,miesim
Povedala som si,že piecť budem až v stredu,mám narodky,a hoci nečakám hostí,niečo napečiem...keby niekto predsa...
Ale nevydržala som to...v sobotu bola gaštanová torta,vo štvrtok predtým tvarohové guľky...Teraz miesim na buchty.Asi s nutelou a jahodovým džemíkom.

Práve som dočítala časopis Maminu. Donútil ma zamyslieť nad tým, či naozaj je nám mamičkám na materskej dovolenke až tak zle. Či naozaj je tých 160 eur IBA almužna? Keď som si prečítala článok "všade dobre, doma najlepšie", pochopila som, že na tom nie sme až tak zle. Môžeme byť doma so svojim dieťatkom tri roky, a nie celkom zadarmo.

Prosím tichú modlidbu za mrtvych, ktorých zabil neznámy útočník v Devinske Novej Vsi
Kam táto doba speje...je mi velmi smutno
K nám na Kramáre doviezli zatial troch zranených....

Devy krásne, dnes začínam s malou a verím, že peknou tradíciou. Každú nedeľu večer, prípadne pondelok doobeda vylosujem jednu prispievateľku na naničmame, ktorá sa s nami podelila o svoje zážitky, dojmy, skúsenosti v blogu počas uplynulého týždňa (mám na mysli dlhší príspevok, nie krátku prosbu o radu, pomoc, ktorá patrí do diskusného príspevku). Jednu dámu týždenne odmením knihou z vydavateľstva Ikar podľa vlastného výberu z mojej skromnej ponuky.

Môj ocino bol majster príbehov či podobenstiev. Na každú životnú situáciu mal nejaké - a asi boli aj dobré, keďže mnohé z nich si pamätám dodnes, hoci sú to už roky, čo som ich počula prvýkrát ...
Toto bol jeden z nich - o tom, ako čiarka vo vete zachránila život:

Ja s mojou 5 ročnou Leuškou.
Moja "premiéra" v kroji,tak som sa chcela trochu pochváliť

Žienky, s týmto zážitkom sa musím s Vami podeliť, lebo toto naozaj nevymyslíš, aj takého sa môže prihodiť :