Keď bola moja dcéra malá, spýtala sa ma : "Mami, čo by robili ľudia, keby všetko po čom túžia mali?" Ja som jej vtedy odpovedali, že asi by neboli šťastní, lebo by už nemali žiadne túžby. Veľmi často si spomeniem na túto detskú otázku. Boli by ľudia šťastní, keby už nemali žiadne túžby alebo by túžili mať túžby? Tak ako by to bolo?
Tak nás je od nedele o jedného zase viac... Nie neporodila som ďalšie /už v poradí štvrté/dieťa-a ani to nemám v pláne, aj keď človek mieni a Pán Boh mení - ako to bolo aj pri našej poslednej ratolesti...ale pribudol k nám iný drobček. Je to malá čivava - chlapček, menom Leo, má dva mesiace a dva týždne a od začiatku svojho "psieho" života už zvládnutý veľký boj. Narodil sa s vadou, pri ktorej sa mu nedarilo dobre sať mliečko a všetko čo spapal mu cez ňufáčik prskalo von. Veterinár odporúčal pre neho injekciu - pre kľudnejší odchod za sveta.
Devy krásne, možno ste už zachytili, že pripravujeme nový časopis pre slovenské amatérske cukrárky. Obsah časopisu budú napĺňať šikovné žienky, ktorých máme neúrekom po celom Slovensku. Problém, na ktorý narážame je ten, že je veľmi náročné nafotiť fotopostup pri tvorení krásnych dielok v zodpovedajúcej kvalite.
Znel nápis na facebooku. Ja som v tomto neveriaci Tomáš, ale vyskúšala som. A fakt. Práve som jednu dostala.Inšpirovalo ma to ku krátkemu blogu o knihách. A na záver onen link- nech sa páči, vyskúšajte aj Vy. Pravda, treba aj istú dávku šťastia.Na mňa sa usmialo a tsk Vám ten úsmev posielam.
Mala som niečo vyše 20 rokov, keď som sa vydávala. S mužom, ktorého som
si brala som chodila asi 8 mesiacov, takže som ho až tak dôkladne nepoznala.
Keďže doma otec vládol príliš prísnou rukou, chcela som čím skôr z domu
vypadnúť. Vhupla som do manželstva bezhlavo, a zakrátko som zistila, že človek, ktorého som si zvolila za životného partnera je nezodpovedný, rád
Dievčatá, ako už Adus avizovala, sú možné dva termíny ďalšieho stretnutia naničmám v jej záhrade - v sobotu 4. 9., alebo v sobotu o týždeň neskôr 11.9.
Ktorý by vám vyhovoval viac?
Pred týždňom som sa rozplývala, ako krásne je na horách po daždi. Žiadne bahno a kalná voda. Stovky kryštálovo čistých potôčikov stekajú po úpätí hôr do dolín, vodička zurčí, je číročistá až máte chuť sa z nej napiť. Odtečie, prečistí vzduch a už jej niet.
Mnam, včera som jedla zemiakové lokše... Je to ťažké uvariť, či upiecť? :) Alebo ako sa to robí? My sme to doma nikdy nerobili a svokra tiež nie, my doma skôr placky alebo palacinky... Hodíte niektorá recept? :)
