Vela som rozmyslala o tom akym sposobom ja vlastne hladim svoju dusu v uprsanych dnoch. A zistila som ze vacsinou to robim neplanovane a intuitivne, vzdy si najdem nieco co potesi moju dusu. Naposledy som robila ozdobne knihy pre ucitelky mojich synov k Vianociam. Ano kreativna cinnost mi velmi pomaha ale takych cinnosti je vela napr. vonavy kupel, dobra kniha, dobra hudba, tvorenie, dokonca obcas aj upratovanie mi dokaze urobit radost.
Od Trenčína do Turína,
letí pozdrav jak turbína.
K tomu vrelé objatie,
pre Barborku, pre šťastie,
aby sa jej dnes i neskôr,
išlo ľahko jej cestou,
v zdraví, šťastí, spokojnosti,
lásky nech má hojnosti.
smiech..jednoznacne slovko-cinnost ktoraa ma velakraat podrzala nad vodou..v zivote sme ako na vlnovke,raz dolu raz hore..ale ak maame niekoho skyym sa mozme uuprimne a z chuti zasmiat,tak maame vyhratee...ja maam paar takyych cloviecikov,ktorii suu pre mna velmi dolezityy a s ktoriimi sa dokaazem smiat ale i plakat bez zaabran..patrii medzi nich mamina,sestra,manzel,dceerka a vela dobryych kamaraatok..a patrii k nim aj NM..pretoze tu naozaj casto travim cas,a placem a smejem sa so vsetkyymi mojimi virtuaalnymi kamaraatkami..a to ste VY vsetky..
V nekľudnom tempe končiaceho roka cítim, že mojej duši dochádzajú baterky.
Pár každodenných telefonátov s mojou úúplne úúžasnou priateľkou ma drží nad vodou. Ale teraz sa mi žiada viac!
Vidieť ju, objať, pozrieť sa jej do očí, omrknúť, ako sa zmenila od posledného stretka, pokecať naživo ...
...tá mrcha nostalgia. Asi to bude tým počasím. Hmlisto a mrholí, omrzli mi uši a ladili pekne k mojim červeným náušniciam. Cesty sú plné, lebo všetci sú narvaní v hypermarketoch a zháňajú nepotrebné veci. Neviem si pomôcť, ale nejak mi nesedí ta komercionalizácia vianoc a všetkého.
