Chcem dieťa

Betty, myslím, že na to ideš zle. Zlomiť mužské ego? Presvedčiť ho na dieťa?
Skúste si sadnúť a nech on presvedčí teba, že jedno dieťa stačí. Ktovie? Možno ťa presvedčí. A potom ty presviedčaj jeho, že ešte predsa len jedno by bolo vhod.
Keď už nič iné, aspoň sa o tom porozprávate.

Nezabúdaj prosím, že i chlap má nejaké právo sa vyjadriť k tomu, či chce alebo nechce dieťa. Ja by som ho buď rešpektovala a zmierila sa s tým, že máme len jedno (časom sa ešte furt môže niečo pritrafiť). Alebo by som išla tvrdo za tým a poprosila ho o darovanie spermíí s tým, že o druhé dieťatko sa budem starať bez jeho pomoci, bez toho aby sa on angažoval vo výchove, len z "mojich" financíí... Len to druhé riešenie mi príde hrozne sebecké voči dieťaťu. Taký poškrabok, ktorého otec vôbec nechcel.

Nechaj tomu čas. Píšeš, že mať dieťa by vyhovovalo tebe, ale ako vidno, mužovi to teraz nevyhovuje.
A tvojmu zúfalstvu nerozumiem. Mať jedno dieťa, dobrého muža a byť finančne v pohode je NA ZÚFANIE?

Betty, toho veľkého vekového rozdielu sa neboj. Moje dve detičky majú 5 ročný rozdiel a staršia sa veľmi rada hrá s krpatou, žiarli málo,keby si videla ako sa pusinkujú... no mam z nich dosť. Kamoška má druhé dieťa s 10r. odstupom, kvôli financiám a starší chalanisko sa taaak krásne stará o svojho bračeka (3mes), chová ho na rukách, kočíkuje... to nevidíš ani dospelých chlapov také veci robiť! Myslím, že z neho bude perfektný chlap.
Tvoj nádherný vzťah so súrodencami dokážeš preniesť aj na svoje deti, jedno či budú mať veľký alebo malý vekový rozdiel. To závisí od rodičov nie od veku. Moji bráškovia sú starší o 2a3r. a my sme sa vôbec nerozprávali o svojich pocitoch či problémoch.
Oddýchni si aj ty od deťúrika, načerpáš sili a uvidíš čo prinesie čas. Súhlasím s tebou, že deťom je lepšie keď majú súrodenca. Len "lámať chlapa"... neviem... mne by sa nepáčilo, keby ma niekto chcel lámať.

Ahoj

viem ťa pochopiť. Malá má teraz 4 roky a ja som jedináčik , tak som veľmi túžila , aby mala malá súrodenca. 3 roky na materskej som prežila v plači , pretože manžel nechcel - vraj on chce iba jedno a ak chcem ďalšie nech si nájdem iného. Nastúpila som do práce, zmierila sa s faktom, že nebudem mať ďalšie dieťa, rozbehla sa pracovne, dosiahla nejaký postup a teraz vyrukoval s tým, že si uvedomuje, že malá potrebuje sa s niekým hrať a vraj by asi chcel mať druhé dieťa.
3 roky - plaču a mužské ego sa zlomilo až keď sa malá sa začala vypytovať , kedy bude mať súrodenca.
rada : vydýchni, zbytočne netlač na pílu ( ale preventívne ukazuj malé vecičky a pod. ) a užívaj si dieťatko , ktoré máš - a o 2 roky budeš kolísať druhé. Drž sa.

betty chápem...keď sa mi narodil synček, tak som bola rozhodnutá, že jedno dieťa určite nie...a stalo sa - medzi našimi chalanmi je rozdiel len rok a je to super.Po svadbe som rok zažívala také obdobie že manžel nechcel hneď dieťa, aj keď boli na to rozumné dôvody- boli sme mladý, manžel mal len 19 rokov a ja 22 a bývali sme v prenajatom byte.Po roku som už však toho začínala mať dosť a sem tam ma prepadla panika,že manžel je možno ten typ, ktorý deti mať nechce, aj keď sme sa o tom často rozprávali a jeho vyjadrenia boli také, že deti chce ale nie hneď.Ale potom zrejme pochopil, že proste dieťa chcem, že tá túžba je proste silnejšia ako všetky rozumné argumenty.Tak ako by si ty mala rešpektovať rozhodnutie manžela, že jedno dieťa stačí, tak rovnako by on mal rešpektovať tvoju túžbu po dieťati. Asi to treba nechať vyzrieť.Aj keď príde dieťatko neskôr a tebe sa nesplní túžba aby medzi detičkami nebol veľký vekový rozdiel, za ten pocit, že manžel sa na dieťatko tešil rovnako ako ty to určite stojí.

My by sme tiez brali dalsieho drobca, ale prvorade je teraz moje studium a tak to odkladame na neskor. A vyhodou potom bude, ze 5-6 rocny (ci starsi) synko mi skor pomoze s babatkom, bude sa o braceka/sestricku starat a tak. Nevidela by som to ako problem. Ja mam 14-rocnu segru a "hravame" sa spolu dodnes. Mame pekny vztah, travili sme a aj teraz travime spolu vela casu.
Manzelov postoj sa casom moze zmenit, nebrala by som to tak tragicky A kym ste spolu len "chodili", o detoch ste sa nebavili? Vzdy chcel len jedno dietko?

moja kamarátka to s manželom urobila takto. keďže manžel pracuje v zahraničí, tak je menej doma, a tým nevie o všetkých skutočnostiach. jedno dieťa už mali, ale kámoška ešte do 35-ťky túžila po ďalšom. manžel si myslel, že berie antikoncepciu a tak ho priškrtila v pravý čas. keď otehotnela, pomaly sa s ňou nerozprával. narodila sa im dcérka (prvého majú syna) a má cez rôčik. je strašne zlatučká, ale aj dobrý čertík. a jej manžel povedal, že túži po ďalšom asi tak o 4 roky.
ty musíš vedieť, ako zareaguje, keď otehotnieš, ale musíš sa vyrovnať aj s tým, že tá reakcia nebude ako si predstavuješ.

no moc manžela nelám aby sa ti to raz nevypomstilo. nechaj tomu voľný priebeh. však hadam si raz nedá pozor a budeš mať šťastie. poznám ten pocit - aj ja som hrozne chcela dieťa, dosť som na manžela tlačila a potom som to jednoducho nechala tak... časom som mu povedala, že už by sme hadam aj mohli začať "pracovať" a jednoducho sme sa o tom viac nebavili. a jedného pekného dňa si zrazu prestal dávať pozor a do dvoch týždňov som bola tehotná jednoducho chlapi sú takí, že čím viac na nich tlačíš, tým viac sa bránia. treba to len občas "pripomenúť" a potom to zasa nechať tak. držím palce. inak ja chcem ďalšie dieťa možno až po takých 3-4- 5 rokoch, teraz má náš drobec 1,5roka.

Ja mám podobný problém , akurát, že manžel má dobre argumenty na oponovanie. Máme 10 ročného syna a ja strašne túžim do ďalšom bábätku hlavne kôli tomu aby náš syn neostal sám bez súrodeneckej pomoci.Lenže pred rokom sme sa presťahovali do väčšieho a tak vzali na seba splácanie 30 ročného úveru ,ktorý nieje malý. Čiže s financiami sme natom trošku horšie,ale ja verím,že nejako by sme vyšli. Ale manžel nechce ani počuť. Raz som s tým zmierená inokedy ma pochytí smútok, upokojujem sa tým,že mám krásneho zdravého a šikovného syna, čo môžem viac chcieť? Ale tajne dúfam,že občas aj sekera vyletí.

No to ste na tom ešte veľmi dobre, keď chcel druhé manžel a syn mal 6 rokov, tak som povedala, že sa nato necítim a keď budem pripravená mu povie, potom sme prerábali dom, potom som mala problémy so zubami, iné zdravotné problémy a zrazu syn má tento rok 20 a ja by som veľmi chcela druhé, lebo to začalo na mňa doliehať-hovorí sa tomu syndrom prázdneho hniezda. No ale on teraz už nechce, tak tiež neviem, čo, ale vidím že to druhé by sme veľmi potrebovali všetci troja kvôli všetkému, že potrebujeme strašnú zmenu.
A ešte dodám, že sa nemôžem pozerať nato ako sa manžel správa k druhým deťom, keď prídeme do spoločnosti tak všetky deti vysia len na ňom a nemôže sa ich obohnať, každé hneď berie na ruky a hrá sa s nimi. To mi robí dosť zle a je mi do plaču.