Obyčajne neobyčajný deň jednej rodiny

Dnes som načerpala krásnu silu do duše a rozhodla som sa podeliť o príjemný deň .
Sneh sa rozpustil , vonku blato po kolená na oblohe raz zubaté slniečko inokedy mračisko z ktorého lietajú vločky .
Je piatok doobedie , zvoní telefón.
Po krátkom dohovore s kamoškou sme nasnovali plán na sobotu s deťmi ako prežiť a zabaviť zmysluplne tie naše deťúrence .
Počasím unudené.
Piatok poobede pred domom zastaví minibus, s krásny revom sa vyrútilo 5 deti a mamka .
Po rýchlom behu do domu sa vítajú deti s deťmi .Krásne, úprimne, nahlas .
...jáj Jula s tebou sa nebudem hrať , si mi zjedla čokoládu !...
..Petra s tebou budem spať si moja frajerka !..
....nadšeniu nie je dosť ani po niekoľkých hodinách, deti neutíchajú.
Deti rozdeľujeme do skupín
Keď zaplníme už aj 7 izbu a nám pomaly klipkajú oči od únavy ale deti neutíchajú.
Všetci sa tešia na výlet !
V dome rozťahujeme postele, prevliekame periny , prenášame deky a ukladáme deti .
11 hláv v tichu zaľahlo na vankúš a z každého kúta sa začalo ozývať chrápanie či pravidelný dych .
Ten najkrajší zvuk pre mamu velikej rodiny!
Sobota:
5,30 hod
-domom sa ozýva natešený rev. Je ráno ideme na výlet !
Samko 5 ročný v okamžiku zrušil pokoj rána a ako sladko by sa spalo .
Naplánovali sme si výlet do Banskej Štiavnici
do kaštieľa Antol
Dohodli sme vstup ako skupina, že na 12,30 hod. !
reku do kedy deti pobudíme, nakŕmime, oblečieme a vyrazíme ! Aby sme stíhali...
No o 7,30 hod. sme všetci po raňajkách, kávička nás hreje, deti oblečené a natešené.
Nedočkavo pobehujú po dome ...
Dostávam nápad ,rozdávam mapy či atlas čo kolvek a dávam povel, kto nájde na mape kam ideme?
Kto nájde mestá cez ktoré sa dá nám cestovať ?
...v okamihu hlásia zemepisné informácie.
Dávam zákernejšie otázky, koľko obyvateľov ma najbližšie mesto ? čo preslávilo B.Štiavnicu ?
Dobehli ma zas, staršie žaby sedia na nete a ťukajú o dušu . Strýčko Google prezradil všetko .
Po hodine otázok a odpovedi a neustáleho premýšľania ako deti zabaviť, zaznie povel na odchod:
Deti všetci vycikať! odchádzame
do pár minút naložená posádka, dva minibusy a vyrážame.
Cesta ubieha krásne pohodovo ..ranné slnko predierajúc cez holé stromy, deti zaspávajú !!!
Zavriem oči, mám predsa nárok na oddych!
Manžel ide opatrne, zákrutu po zákrute opatrne točí aby deťom nekolembali hlávky .Ticho v aute , tak vzácny okamžik!
Auto zbrzdilo, zastavilo pred nami sa týči budova kaštieľu . Otváram oči oslepená slniečkom .
Preťahujeme kosti a s úsmevom budíme deti .
Idem k personálu s prosbou že výprava objednaná na 12,30 hod. Dorazila ,len v predstihu niekoľko hodín . Zaradili nás na 11,00 hod!! úžasne dámy.
Pred vstupom na nádvorí deti dostávajú inštrukcie . Navštevujeme pamiatky často a deti už vedia, len si opakujeme.
Postupne dorazili iný ľudia a s nevôľou pozerajú na nás. Nepáči sa im predstava deti v skupine.
Kde je výklad sotva počuteľný, rozumiem im .
V kaštieli nás sprevádza mladučká dievčina .Ostro pozrie na deti . Stisne pery a povie kolegyni "to mám za trest?"
Pichlo pri srdci .
Prežijem,
deti idú ako húsky, počúvajúc tichúčko kladú otázky nič nechytia, neberú, nebehajú po 10 min. Sa začne dievčinka na deti usmievať a po pol hodine ich pohladí po vláskoch či ukáže tajnú zásuvku, tu nočník alebo iné zaujímavosti, čo deti baví viac ako obraz.
Samko si prehliadku užíva svojimi očami .
...vidí spálne, do ticha oznámi tu spáva kráľ s kráľovnou ..
nič nebudem chytať aby sa nenahnevali .
...vidí obraz a ukazuje prstom kúpiš mi takú masku ?
-hľadám kde je maska? Nič !Samko nervózne upresni "ako je na tom dreve".
Namaľovaný dáky starší maršal v brnení .
Pozriem na drobca nechápavo, tak upresňuje ďalej . "no tu masku čo má fúzy a bradu aj ja tak chcem mať !"
Smiech po kaštieli .
V kaštieli je ale taká zima že po hodine deťom navliekame všetko možné , zapíname vetrovky na hlávku odstanú kapucňu.
Samko kladie otázku " bude tu snežiť?
Ruky im vrážame do vreciek, po chodbách ich dokonca nútime zrýchliť krok, aby sa končatiny prekrvili .
Pokračujeme.
Schádzame do poľovníckeho múzea.Deti ožívajú, čudujú, tešia sa a dobrodružne pátrajú.
Fotíme a Fotíme.
po 90 minutách v kaštieli vybiehame ako cencúle, zúfalo nastavujeme tvár zubatému slnku . Pomrzli sme, takmer!!!
V snahe deti zohriať hráme preteky v behu k autu .
Smejeme sa radosťou .Cvakáme zubami zimou .
Prišiel nápad v najbližšom "pohostinstve" kúpiť deťom teplý čaj !
No kde keď sa rozhodnete navštíviť pamiatku mimo sezónu nie je nič, vôbec nič k dispozícii a už vôbec nie WC!
Sedíme v autách klepeme sa zimou a pri ceste v diaľke upúta pútač našu pozornosť , Ranč Nádej.
No niet priaznivejšieho názvu v tejto chvíli .
Autá šinieme do obrovského kopca, deti mrnčia ale cesta je skvele označená a ta nádej na tej tabule tak dobre zvádzala, ideme ďalej.
Ranč Nádej, nájdeme.
Vybieham z auta , vchádzam dnu zisťujem situáciu.
Je tam teplo?
Navaria čaj a zohrejú nás?
áno
Príjemná tetuška s úsmevom povie samozrejme!
Do obrovského krbu náloži niekoľko polien aby dvihla teplotu v teplej miestnosti .
Berieme deti .
Pri vstupe rozdávam deťom papierové vreckovky, soplíme všetci od zimy.
Deti sa na hrnú ku krbu . Ohrievajú sa a nasávajú teplo .
Je to príjemné a dáke čisté ako toľko deti stoji okolo ohňa a naťahuje rúčky.
V tom čase nám už na stôl kladie pani kuchárka hrnčisko horúceho čaju.
Vonia úžasne ,sladko ,teplo a citrónom . Rozdáva deťom hrnčeky a nalieva teplý napoj . Deti sa tak ukážkovo poďakujú, sme boli najpyšnejšie mami na svete.
Detváky cítia vôňu jedla. Ideme jesť??!!!!
Tak O.K Pani nám ponúka z čoho nám môže urobiť toľko porcii a tiež s tým aby deti dlho nečakali .
Vyprážaný syr a hranolky!
Nikde nechutia tak dobre ako v reštaurácii.
Deti sedia pri stoloch, ohrievajú si pršteky na šálke čaju a už sa záčina nosiť na stôl.
Pekne postupne ako deti sedia sú obslúžené. Nie je počuť nič, len cinkať príbory.
Z kuchyni vychádza personál i čašníčka nakúka ,toľko deti a tak krásne potichučky a príborom - samé!
Nie naše detváky od jedľa neodtrhne nič ,len prázdny tanier zastaví štrngot príboru .
Deti dojedli , pani rozdá deťom papier, farbičky a deti kreslia.
Naozaj, bez vedľajších úmyslov, baby cítila som sa ako na návšteve u známych, dobrých známych, kde sa cítim dobre uvoľnene .
Deti sa hrajú v krásnom veľkom priestore . Hojdajú na drevenom koníku .
Tak si dávame niečo pre potešenie duše, teplú čokoládu čert ber tu moju cukrovku !
Tá milá usmiata pani príde ku nám a povie" nechceli by sa deti povoziť na koníkoch !"
Magická formula!
Manžel ako aj slečna s personálu berú deti von. Deti sa vozia na koníkoch ,ubieha čas pokoja a pohody mi sedíme pre krbe ,príde majiteľ usmiaty pán, podáva ruku .
Prisadne si na kúsok reči.
Odchádza za deťmi, prevádza deti po stajniach, hovorí o každom koníku a deti počúvajúc a počúvajú nielen uchom ale aj pusa je otvorená.
Ale deti počujú aj srdiečkom,cítia tu nikomu nevadíme!
Tak krásne prijemne strávený deň .
Príjemný ľudia , som nadšená .
Keby som čo i len tušila že ktosi z nich prečíta tieto riadky budem ďakovať dlho a vrúcne.
Vpísali sme do knihy poďakovanie a odchádzali od známych . Kde nám bolo prijemne a teplo pri srdci .
Deti už dávno spia vo svojich postieľkach, manžel príde zo sprchy
"ja mám taký dobrý pocit v sebe , to na tom ranči akoby nás nielen nakŕmili ale aj čosi pobalili do duše.
obaja sa usmievame!
ĎAKUJEME !