Vieme oddychovať?

Hlásim sa, že sa to ešte len učím.

To je to štádium, keď prechádzaš z hyperaktívnej matky a manželky, človeka, ktorý všetko zvláda a všetko dokáže a ešte viac, na manželku začínam mať rada samu seba.

Zrazu s tým má okolie nejaký problém. Zaujímavé.
čím to asi bude?

Neviem ako inde, ale u nás pojem "oddýchnuť" si, znamená byť bez detí. Otázka prežitia. Keďže sú starosti aké sú a komplikácie, ktoré sú, tak ja bez detí nebývam. Po troch rokoch sami podarilo tak dva týždne dozadu umiestniť deti na jednu jedinkú noc.

Scenár:
- láska, oddýchneš si. budeš mať dovolenku!!!!
-- ale keď budeš mať to voľno, bolo by dobré, keby si šla tam a tam, vybavila to a to...jasné.
Vybavovala som do obeda za krásneho slnečného dňa, zúrila som v duchu a počítala, koľko hodín z mojej 24 hodinovej dovolenky trávim tým, že neoddychujem.
Celá zúrivá som doma odparkovala, dala som sa do plaviek a presne na to obedné slnko som sa vycapila na dvor v duchu, ja mám dovolenku a mienim sa opaľovať, oddychovať, spať a predrinkujem sa až do nasledujúceho rána. Bodka.

Keď ja chcem stihnúť všetko naraz. Aj mať kľud, aj si oddýchnuť, aj sa vykecať najprv kamoške, potom kamošovi, potom dať dohromady nejakých ľudí, spraviť si párty, búchať šampanské do bezvedomia, dobre sa vyspať, zresetovať telo aj ducha, mať svätý pokoj, s nikým nekomunikovať, hľadať svoje ČI, upratať si v duši, dobehnúť resty, povybavovať maily, obtelefonovať staré sľuby, všetkoooo...

Dostala som úpal.
Z mojich 24 hodín som do druhej v noci zvracala každú polhodinu na wecku a rozmýšľala som tuho nad zmyslom toho všetkého. Keby som si deti neposlala preč, nemusela som tráviť noc na záchode.
Ráno som bola biela až zelené a poobede mi doviezli deti s otázkou:

"POROBILA SI SI????"

Kedysi som pracne využila každú sekundičku svojho voľna na to, aby som stihla všetko, čo som nestihla porobiť, spraviť, upratať, zavariť... Teraz sebavedome odpovedám, ja hrdina:

"A musím stále niečo robiť???"

Berúci strácajú zmysel v tom, že pokiaľ si neplánujem niečo porobiť v čase svojej dovolenky, nemá zmysel vychádzať mi v ústrety v budúcnosti v zmysle, načo mi je vlastne to voľno????

Sranda musí byť.

Mám rada dovolenky, aj spoločné, ale ja som vyšťavená už pred ňou, minimálne deň predtým, čo sa týka balenia, to v deň dovolenky doslova odpadávam a neznášam vybaľovanie PO. Lebo to nikto nespraví, to na mňa čaká a čaká a prekopávame sa cez to, kým si to nevšimnem. A tak teraz cestujem iba s Ik.a modrou taškou, kde je všetko, od mikín, gatiek, tričiek, repre oblečenia, všetko,čo nosia na DOV, čo operiem a hodím zas do tašky a nikoho to netrápi, ani mňa a mienim tú tašku vybaliť až prvý septembrový.

Môj relax? nevem dlho nič nerobiť a tak to nie je oddych, neviem byť na pláži.
Takže chodenie po horách - nemám rada naplanované túry, ale skôr len také niečo domáce.
Relax v mojom podaní, urobím si kávu potom porozbaľujem rôzne pakšamenty - podľa toho na čo mám chuť a pijem kávu a držím v ruke háčik, alebo koralkujem alebo....tisíc iných veci. V hlave sa mi uvoľni nejaké miesto a vtedy ma napádajú také rôzne riešenie ako aj pri chodení.
Potom ked sa môžem na chvíľu prevaliť a len tak poležať, bez toho aby som musela variť, upratovať a odkladať moje veci.
Toto ma naučila choroba ešte pred 30 rokmi - chôdza a tvorenie bol najlepší liek na dušu aj telo a ešte aj deti si svojej mamy užili.
No teraz je toho až priveľa, ale aj o tom je život.
Dnes išla moja dcérka rodiť a ja som ako na trňoch a nepomohli ani klieštiky v rukách a krásne nové korálky

Kamilka, nepoteším ťa, ja som si tak naozaj oddýchla na dovolenke až keď boli deti veľké a bola som na dovolenke s partnerom sama. Ak máš ešte malé detičky , tak to chvíľku potrvá. Dovolenky s deťmi, boli fajn- sranda, šport, hry ... všeličo , len po nich som bola skôr vyčerpaná ako oddýchnutá. Aj keď chalani boli zlatí, nebol s nimi problém, len sa im bolo treba venovať a dávať pozor, aby sa im nič nestalo, nakoľko sú obaja skôr adrenalínové športové typy.
Teraz je pre mňa báječná dovolenka, buď pri mori- plávať, spať, trošku mejdaniť, čítať si alebo chodiť po horách, milujem hlavne Terchovú, Kysuce a Tatry. Cez deň turistika , večer niečo ugrilovať a piť vínko pod hviezdami, alebo keď je chladnejšie , tak pri kozube v teplúčku , hrať karty, spievať pri gitare ... Okrem toho som prišla na chuť aj kúpeľom , bazén, procedúry, večer prechádzka alebo tanec, pri tom plná penzia, bez telefónu, počítača a ani telku nezapíname a keď tak len nejaký hudobný kanál ako kulisu. Ak môžem robiť reklamu, najviac sa mi páči v Bojniciach- Lysec, tam som prežila zopár naozaj báječných dovoleniek.

nie, neviem oddychovat, priznam bez mucenia... este aj v noci butorim ako sova, lebo mi vsetko v hlave vrta. muz lahne a spi ako zabity, ja sa vrtim v posteli aj do 2 rano, tak ked nespim, nalozim pracku, vylozim, nalozim druhy krat....minule som isla spat o pol siestej rano.....
ja totiz mam noci rada, deti spia, po vacsine, a to nemusim odpovedat na ziadnu otazku, okolo nikoho skakat, minule ked som si konecne lahla, ze idem spat, rano o druhej, tak sa princezna zobudila a nasackovala sa nam do postele a bolo dospate, vrtila sa ako ventilator, raz kopanec do brucha, raz do chrbta, raz do noh a tak stale dokola a ja jednoducho nedokazem za takychto podmienok vypnut a potom som nervozna ako doberman.... ked k tomu pridam starosti, nie rodinne, tak je toho tak na tri roky bez spanku.... ja totiz ked je klud, tak spracovavam emocionalne a ine vzruchy, ktore som prezila pocas dna... a to ma vycerpava, lebo viem, ze ich nevyriesim, ale to ma neodradi sa nad nimi zamyslat, spracovavat ich stale dokola a je to zacarovany kruh....takze pre mna je vlastne zamestnavanie sa "oddych" od mojich osobnych starosti...viem, ze je treba s tym nieco robit, lebo zle skoncim, ale keby som nic nerobila, tak asi skoncim na psychiatrii, co asi, izba s balkonom to isti....
idealna dovolenka, pusty ostrov, bez deti, aj ked, asi po dvoch dnoch by mi zacali chybat, mozno sa mylim, a ked idem aj na Sk, tak vzdy s detmi a pridem domov viac utahana, ako oddychnuta....takze takymto "dovolenkam" sa vyhybam
moj drahy ma vie vzdy potesit: ved zober deti a chod k vasim, oddychnes si - srandista, uz len ta cesta autom 1450km tam a potom naspat a to nehovorim o tom, ze aj ked su deti u tety, babky, ja si neoddychnem, jednoducho momentalne som v takom obdobi, ze by som potrebovala aspon dva tyzdne na tom pustom ostrove, aby som do hlavy dostala fakt, ze aj ked vypnem, svet sa nezruti, ani neprestane tocit a aj ja mam narok na oddych... momentalne prechadzam obdobim, kedy sa obvinujem za vsetko zle, co nas postihlo... v hlave mi stale dokola viri: keby som hento, keby toto, keby som takto tak dnes je takto....lepsie a to ma zoziera a najhorsie je, ze ked som drahemu hovorila nerob to takto, nepocuval a dnes aj jeho pricinenim sme tam, kde sme....mam co robit, aby som mu to pri kazdej moznej prilezitosti nevytykala...obcas sa uz neudrzim a poviem mu: stacilo, keby si ma vtedy pocuval a uz je ohen na steche.... viem, ze uz nezmenim, co sa stalo, ale ja to nedokazem len tak hodit za hlavu a povedat si, ved to je uz za nami a teraz treba riesit ine...stale ma to mata, lebo sa citim ako totalny idiot, ze sme naleteli prazdnym slubom...

Asi to bude tak ako pise Lenka,kym su deti male tak si neoddychneme. Pamatam sa ze my s mm kedsme boli prvykrat bez deti, sme boli tak mimo, ze sme nevedeli co skor Ja som aktualne na dovolenke, mame za sebou tyzden v tatrach, bola to makacka zdolali sme krivan, a pridali par vyletov. Ked si odmyslim "stavy" svojej starsej tak to celkom uslo.Teraz som este tyzden doma tak ak ma drahy nezobudi svojou vetickou "nespi, ja uz nespim" dam sa dokopy aj si zacvicim aj si najdem chvilku pre seba

To mm ked zaspí v obyvačke večer pri telke a chcem aby šiel spať do spálne,tak ho budím vstávaj ideme spať

ja si viac oddýchnem ak vypadnem z domu na pár hodín s kamarátkami, ako na dovolenke s rodinou-ale tak všetko má svoje čaro...hlavne, že si nejaký ten relax vieme počas roka zabezpečiť
tak ešte krásnu druhú polovicu letných prázdnin