Dievčatá, toto je časť Aliinho komentára:
Len niekedy nie je všetko také jednoduché. Je to trochu iné keď máme svoje "dieťa na stálo", k tomu pribudne ďaľšie, neexistuje žiadne "voľno od detí", manžela, a kolotoča domácich prác, ktorý sa vobec nezastaví, až sa maminám krútia hlavy, "tlačí to na mozog", únava sa usadí v obyvačke a nie je možné ju vyhodiť... /a všetko ostatné čo som nenapísala/. Toto sú tie veci, o ktorých sa v knihách nepíše, a neviem, opravte ma, ale na toto nás asi nikto nepripraví aké to naozaj je. Každé dieťa je iné, a maminy musia byť "myslitelky" aby vždy našli niečo čo zaberá.
Na tejto stránke je super, že práve tu sa môžeme podeliť o naše víťazstvá a prehry. Možeme trošku pomôcť jedna druhej, možno len tak že si aj neprihlásená mama prečíta články a diskusie... vnútorne prizná len sama sebe kedy a kde robí chyby, a bude sa snažiť ich napraviť, aj keď to vždy nevyjde. Je fakt, že sa odsudzuje veľmi ľahko, oveľa ťažšie sa pomáha. Pre mňa osobne je teraz tento článok hlavne v spojení s diskusiou veľkým prínosom, a o kategóriu vyššie je "v zásluhách" celá stránka.
Viem úplne pochopiť, čo to je mať dve deti. Mám jedného anjelika "s vysúvacími rožkami" vtedy je z neho čertík Bertík, niekedy častejšie, inokedy menej často. Snažím sa uplatňovať a hlavne používať všetky optimistické, povzbudzujúce, rozvíjajúce a neviem aké prístupy k deťom, hovorím si, že aj ja musím byť v prvom rade pozitívne naladená... Priznám sa, že dnes ráno som absolútne nezvládla ranné vstávanie... Je to skoro pre drobca, dobre, ako tak sme si na to zvykli. Drobec mravčí, je zlý, ja vždy vymýšlam ako mu čo ráno povedať alebo urobiť aby mu niečo bolo smiešne, potom to ide o čosi lepšie, až nakoniec dobre. Je to teda fuška. Včera sa vrátil jeho otec po 2 týždňoch, už večerné ukladanie bolo trochu mimo rytmus. Ráno v rámci "rozsmievania" nasadá na môj chrbát a ideme akože na nákladnom aute do kúpeľky, tam sa "žeriavom" posúvame na WC. Už to mám natrénované aj v spánku. Dnes si čertík Bertík zmyslel, že bude štrajkovať /inak dokaže byť niekedy drzí a papulnaty ako dvanásťoročný/ a napriek mojej snahe sa nechytil dobre, snažila som sa veľmi zabrániť pádu, nevyšlo to, rachol na zem ako vrece. Jasné, krik a rev. Keď nič nezaberalo, zvýšila som hlas už aj ja, nervózna a hlavne vyľakaná, čo mu je a prečo je taký trucovitý. No už už sme sa dostávali do normálu, do toho vošiel môj zákonitý a išiel mi robiť prednášku či musím ráno začínať vreskom, že to je negatívne, že to... bla.. bla. To ma vytočilo úplne a vyrazila som z kúpelky /muža, nie syna/.
Zvyšok odchodu do školy sme zvládli dobre. Podotýkam, že dnes som bola od 5.00 hore, lebo v škole maju International Day a deti mali priniesť nejaké národné jedlo. Robila som minizemiakove placky pre celú triedu. V podstate muž mal pravdu, čo sa týka tej chvíle. Nezvládla som to ukážkovo. No po vycuchtení syna do školy som si neodpustila komentár, totiž takéto situácie sa stávajú, lebo mladý pán si zmyslí, a on vlastne vie, že otec je "makkší", že môže skúšať. Mužovi som povedala, že nech si skúsi starať sa len týždeň sám o malého a potom nech mudruje. V tej chvíli som bola ja zlá, ale z dlhodobého hľadiska.. Neospravedlňujem sa, nevyhováram,.. no kto to neskúsil, a hlavne chlapi... ťažko sa dokáže vcítiť aké to.. Však maminy?!
Malinka, držím palce, pripájam sa k Hrošici, ak chce, uvítame postrehy a názory.
Vlastne je to super, stránka je o pomoci pre nás maminy, v každom smere. Verím, že každá si niečo odtiaľto zoberie pre seba, ja som optimista, aj keď sa niekedy potknem,nič to, vždy sa dá postaviť a pokračovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
Práve som si prečítala príspevok Alie k diléme Hanumanky a Malinky. Je v ňom veľa zaujímavých myšlienok a vložim ho aj do najbližšieho komentára.
1. Nič nás nepripraví na príchod prvého dieťaťa a tobôž, keď k nemu pribudne druhé...
2. Unavené a uštvané dennodenným bojom o prežitie, alebo zúfalou snahou o výchovu detí a uspokojenie potrieb ostatných členov domácnosti, vystrájame občas veci o ktorých by sa nám ani nesnívalo.
3. Milujeme múdre reči našich chlapov, že prečo vrieskame ... a vnášame napätie do rodinných vzťahov, hlavne, keď oni sa len občas priblížia k naším nespratníkom.
4. Dnes mi porozprávala svoje čerstvé zážitky aj Viera a keď ich prirátam k tým svojim:
Nestačia nám deti, nestačí nám manžel, musia s nami cvičiť ešte aj hormóny???