Preber sa ...

... toto slovo sa mi preháňa mojou mysľou každý deň od rána do večera a ja len civím ako puk. Ty nie si normálna vrieskam na seba v zrkadle, ale nemá to žiadny účinok. V hlave kopec roboty, povinností, plánov a nič. Telo nereaguje . Zostáva k mojim myšlienkam hluché. Neviem čo stým mám robiť . Podľa manžela sa mám veľmi rýchlo prebrať, lebo už nevie čo bi mal ešte spraviť aby som bola spokojná a šťastná. Lenže to neviem ani ja. Vlastne viem mám sa prebrať . Mám krásne štyri deti dokonca aj ideálny pomer, dve dievčatá a dvoch chlapcov . Mám dvoch obrovských psov, kopec miesta, veľký dom, veľkú záhradu, zajačky, sliepočky... tak prečo vymýšľam (a kopec iných skvelých vecí) . nie sme bohatý na peniaze ale na všetko ostatné. Možno by len stačilo keby ma všetci aspoň trocha počúvali, veď slová ako- umy riad, uprac si izbu, zaves si tu bundu, daj tie topánky tam kam patria, umy si ruky, zavri za sebou skrinku, spláchni záchod, zavri dvere... by som veľmi rada vypustila zo svojho slovníka. Stačilo by len trocha pomoci. Rady nesprav oni si upracú nezaberajú, oni by boli schopný aj mesiac žiť v bordeli . A ďalšia vec robota nie a nie si ju nájsť a to som pochodila fakt možné aj nemožné, neštítim sa žiadnej brigády lebo čo ak by ma zobrali na stálo, ale zatiaľ nula bodov . a aby som nezabudla v lekárni ma už poznajú lebo im každý mesiac robím úžasné tržby. Keď sa tam nedajniečo náhodou neukážem viac dní tak nechápu... Každý deň si hovorím čo ťa nezabije to ťa posilní, ale na mňa to nefunguje. Už ani slniečko nezaberá, len sa bojím jedného aby to prázdno a ten blbý pocit v sebe nezakorenila nechcem ho . Chcem biť sama sebou smiať sa a biť nad vecou, ale nejde to zakaždým tam znova padnem a nedarí sa mi tie ťažké čierne mraky rozbiť. Prepáčte za tú pochmúrnu náladu, ale dajako to bolo treba napísať možno to bude to slovo PREBER SA!