Po jarných prázdninách strávených mimo domu sme sa v nedeľu vrátili do krutej reality. Chladnička prázdna! Nebolo veru do čoho „bodnúť“. A tak prvé kroky v pondelok ráno (hneď potom ako som obe deti starostlivo odložila) viedli do obchodu. Cestou som si samozrejme vybavovala dôležité telefonáty s kamarátkami, ktoré som celý týždeň zanedbávala. Prenikavý hlas jednej z mojich spriaznených duší sa ozýval celým autom, až sa ľudia obzerali keď som ich púšťala cez priechod. Po zaparkovaní pred obchodným reťazcom sa mi hands free preplo do telefónu a ja som vo vášnivej debate pokračovala. Dokonca ešte aj počas nákupu. Až keď som strácala niť toho čo vlastne do košíka hádžem som hovor ukončila. Starostlivo som teda prebehla obsah nákupného vozíka, povyberala nepotrebné, podohadzovala zabudnuté, zaplatila kartou, pohľadom som prebehla okolité butiky tlačiac vozík k východu, usmiala som sa nad slniečkom, ktoré mi pohladilo tvár po východe z obchodu....
A potom sa to stalo....Nemala som najmenšieho „šajnu“ kde som zaparkovala. Vpravo, či vľavo? Vpredu či nebodaj viac vzadu. Baby, ale keď hovorím že som nemala ani potuchy tak to myslím vážne. V mysli som hodila mincou a vybrala sa vpravo. Chodila som uličku po uličke, stavala sa na špičky s nádejou že môjho strieborného tátoša uvidím. Tak teda nie! V vpravo to nebolo. Zašla som až úplne dozadu medzi bojazlivých „parkovačov“ a nič! V pondelok ráno našťastie nebolo mnoho ľudí na obrovskom parkovisku, ale všimla som si pána, ktorý sa na mňa pobavene usmieval. Nastavila som teda smer vľavo. Prvý pohľad a nič. Rozhodla som sa teda odparkovať môj starostlivo napakovaný košík pri pani, ktorá pred obchodom predávala korbáčiky. Chápavo sa na mňa usmiala, keď som jej vysvetlila o čo ide a poprosila ju o pár minút baby sittingu pre môj vozík. V menej nápadnom móde som sa teda vybrala vľavo. Postavila som sa opäť na špičky a s nádejou stlačila kľúč, či neuvidím moju toyotku kdesi blikať a dávať mi znamenie svojej polohy. Ale nedávala 
Po ďalších asi 5 minútach hľadania som ju uvidela! Srdce mi zaplesalo radosťou a ja som doslovne mala chuť ju objať 
Moja strieborná toyota ma čakala na lukratívnom mieste, v rade hneď oproti vchodu asi desiate auto od začiatku. Vyzdvihla som si teda s úľavou môj nákup a popriala som pani korbáčikovej krásny deň. S úsmevom som hodila nákup do kufra, sadla do auta, sama na sebe sa rozrehotala a opäť som vytočila tú istú kámošku aby som jej pekne cestou domov opísala so všetkými znakmi zveličenia ako mi dnes hľadanie auta trvalo dlhšie ako celý nákup...
Ste v tom niektorá so mnou a máte podobný zážitok?
Krásny víkend krásky
tak si ma ukľudnila, že nie som sama...Ja si väčšinou pamätám aspoň smer vpravo - vľavo. No tentokrát nič...prázdnota. A s tou orientáciou ak je možné spolieham na GPS
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Raz som bola čosi vybavovať na úradoch, behom naspäť a auta nikde ! Zúfalo som pobehovala po chodníku, čo teraz, mobil som zabudla v práci, nuž reku idem do nejakej firmy a zavolám manželovi, že mi auto ukradli, slzy v očiach, keď tu zrazu asi o 20 metrov ďalej auto pekne odstavené 
asi som mala zatmenie mysle, veď celá ulička mala cca 200 m.
A kedysi dááávno som sa dobýjala do cudzieho auta, nechápala som, prečo kľúčik nepasuje, moje stálo o kúsok ďalej, navlas rovnaké
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to už ale museli byť riadne šokové stavy....S odstupom času ale vtipné
Ja som pre istotu tak kreatívna, že som si auto vpredu krásne šuchla pri cúvaní, takže je momentálne jedinečné 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niet nad to byt duchom pritomny pri tom, co robime, ake jednoduche. Tento tyzden som len pri vaznych debatach s najmadsou devou v aute, raz odbocila skor, vsak len zopar kilometrov naviac som najazddila, na dalsej odbocke som zase zabudla odbocit ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ducha ne/prítomnosť asi stojí čas že? a čas sú peniaze....No dámy mala by som sa polepšiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto je asi dosť typické, neviem, či pre ženy alebo aj chlapov, ale takéto príbehy počúvam od žien:)))) Otváranie auta na diaľku systémom stlačím kľúče nech sa auto ozve, sa nie vždy vypláca, lebo v podzemných garážach sa môže signál dobre poodrážať a otvoriť auto, ktoré ani náhodou nevidíš. Bola som pri takomto pokuse, celkom nám s kamoškou zredlo, že to auto už nikdy nenájdeme:))))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi je to typickejšie pre nás multitasking ženy...A to si píš že aj mne zredlo, keď som ho našla otvorené 
(aspoň sa mám teraz na čom smiať)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja aj keď netelefonujem neviem, kde mám auto, vždy ho hľadám. Už som si povedala že budem parkovať aspoň približne na rovnakých miestach ale vždy na to zabudnem a potom behám po parkovisku a hľadám auto. Ale ja mám celkovo problém s orientáciou. Minule som sa sama vybrala na výlet do BA - potrebovala som si tam niečo vybaviť. Doma sa mi smiali, či ma majú čakať o dva dni. Kým vyblúdim odtiaľ. Keď som sa večer objavila doma, neverili vlastným očiam. A tak sa teraz chystám do Viedne busom, pozrieť múzeá a tak. Vraj si mám zobrať viac peňazí ak by som zablúdila a musela tam niekde prespať.