Ako (ne) zvládate stres?

Kamilka, máš toho neúrekom na svojich pleciach.Manželovu operáciu som absolvovala aj ja, bola som viacej nervózna ako on. Dnes po 3 rokoch MM nespoznávam-robí ako chrt,žiadne bolesti. Rekonvalescencia tiež nebola až taká hrozná ako sme si mysleli. Neboj, do jari bude o.k. Je pravda,že my sme boli iba sami dvaja doma-deti sú už samostatné- a keby si bývala bližšie,rada by som pomohla. No na mňa stresy vplývajú chudnutím,hoci čokolády som pojedla na kg.Aspoň na diaľku posielam

Kamilka, ja ked som v strese tak chudnem, do jedla sa musím prinútiť, ale čokolady či úplne sladký turecký med moje telo až výsostne žiada, pijem kávu vo väčšom množstvo - normálne dve a takto tri a niekedy aj štyri som vypila, ak som chcela stať do večera na nohach.
Zastaviť sa, je to najlepšie čo som mohla kedy pre seba urobiť, ukradnuť si kúsok času len pre seba, kašli na neporiadok, kašli vtedy na všetko, ja to cítim ako naozaj zresetovaná hlava a idem dalej.
Najbližšie okolie varujem, dajte mi pokoj, dnes žiadne špásy, zvláštne, ale ja vtedy neznášam mužove vtipkovanie a on to rešpektuje, ale jednoducho niekedy vybuchnem ako sopka aj ked sa rýchlo spamätam. Vieš ono mohla by si fungovať na tej úrovni, že sa budeš tváriť že je všetko ok, ale potom sú dôsledky horšie ako ked teraz vybuchneš. Je to emócia, ktorá patrí do stresu a tak je lepšie ju odbúrať, no možno pomáha aj rúbanie dreva, či rýľovanie na záhrade. ja som raz porylovala taký kus, že som to 5x už skúšala a nejde to, nemám na to dosť síl. Vtredy ako keby som sa chcela zrobiť do úmoru, telo sa lepšie pozviecha a možno podporí aj ducha. No ale tiež mi pomáha zapaliť si sviečku, ja hudbu vtedy ani nemusím a ležím na zemi alebo skladám puzzle. Mozog prepne. No najlepšie je ked som bola v obchode, prídu ľudia a chcú sa rozprávať a tak ich predsa nebudete trápiť svojimi problémami a tak som sa usmievala a kecala a vtedy som aspoň na chvíľku nemusela myslieť na to čo bude.

Ja v strese pojem hromadu sladkostí. Nič iné vtedy na jedlo nepotrebujem. Kávy pijem obvyklé množstvo, iba občas doplním energeťákom. Ale stres mi asi prospieva, lebo toho stíham oveľa viac ako normálne. No byť vtedy milá na okolie, to nezvládam vôbec. Čím sa o to viac snažím, tým som z toho nervóznejšia, takže je lepšie sa nesnažiť. Ak stíham, tak mi pomôže zahrať si na chvíľu nejakú jednoduchú hru, pri ktorej nemusím moc rozmýšľať - tetris, zostreľovať farebné guličky a pod. alebo len žehliť pri nejakej telenovele a vôbec nevadí, že je to už 385 časť.

v prvom rade - , zvladnes, uvidis .
Nuz mne v strese pomaha, ak mam aspon par opornych, stabilnych bodov. Ak si dokazem aspon na chvilku urobit cas LEN pre seba a vypnut - staci 20 minut pri kavicke, pomaha to.
V jedle tiez potrebujem mat system - 5x denne, ziadne narocne vyvaranie, lahke jedla, pomedzi ne ziadne vyhryzanie.
Mat niekoho, kto ta POCUVA. Nemusi komentovat, staci jeho usi a srdce.
A objatie - mala ta moze poobjimat, dovol si ten prijemny pocit.
Eva

Ja sa pamatam na svoje fajciarske uzasne casy Ked som fakt citila, ze mi skoro para pisti z usi, urobila som si kafe, vysla si na terasku, vyvalila nohy a zapalila som si a dumala. Ja viem, je to naotrasnejsi navyk aky kto kedy vymyslel, ale mne pomahal. Vzdy som nieco vydumala pocas jednej, dvoch cigaretiek. Sama som si vynadala, ci som normalna, tolko si na plecia tahat, ci sa chcem uz docista o rozum priparvit. Tak som sa potom dvihla urobila co mohla a ostatnemu som predlzila termin telefonicky. Teraz uz nefajcim, tak mi ostava si len spomenut ako som si nadavala, podla situacie vyberiem vhodnu spomienku.
Vela sily Kamilka, teba uz len tak hocico neskoli

V období stresu žeriem a následne ma z toho bolí žalúdok a je mi ešte horšie ako bolo.Ale aby som tej bolesti prešla cez rozum,akékoľvek jedlo som vymenila za kneckebrod.Som sýta a bez bolesti žalúdka.

Tiez ...a ja osobne beriem stres pozitivne! Ked som v strese, urobim toho straaaasne vela, nemam cas na vydumovanie, rozhodujem sa rychlo a konam ihned- ziadne potom, lebo ziadne potom uz neexistuje! Pritom vsetkom sa snazim ale normalne jest a pit- jednoducho sa ospravedlnim sama pred sebou- ze to hadam musi kazdy!Co jem- je uz vedlajsie, ale isti to vlockova kasa s mliekom, medom a ovocim vecer- co nakoniec mozu vsetci.....
Mne vraj stres veeeelmi prospieva, v rychlosti sa vraj pomalsie starne.....
Takze toho sa drzim.....ja som sa naucila stres milovat!

ivet

Kamilka, držím palce, aby všetko dobre dopadlo!
Ja keď som v strese, tak žeriem ako kobylka a potom priberam Skúšala som všeličo, ani písať nebudem... Ale keď má prísť stresujúci alebo náročný deň, tak musím vstať skôr ako ostatní, uvarím si kávu a poriadne sa naraňajkujem. Lebo keď vstanú ostatní, je už CHAOS. Po 16. h. už žiadnu kávu, kolu a čaj (len bylinkové). Na večer mi poradila lekárka dať si tesne pred spaním pohár červeného vína a pozerať z okna, a ak mi to nevadí, ešte zhasnúť svetlo (mne to vadí, musím mať aspoň malinké svetielko). No a ináč, radšej poviem všetkým, že mám stres a budem zlá, akoby som sa mala pretvarovať a potom vybuchnúť na niekoho, kto si to vôbec nezaslúži. Takto som zamračená na všetkých rovnako Niekedy treba vypnúť: porýľovať záhradu ako písala Gitka alebo aspoň vydrhnúť zubnou kefkou špáry medzi kachličkami alebo sa hrať passians na počítači, kým nezačnú bolieť oči, alebo capnúť na uši sluchátka a pustiť si niečo energetizujúce (PinkFloyd, Vangelis: 1492) ako hlasno len zvládneš Ty a Tvoje okolie. Dá sa aj športovať, ale mne šport v období stresu pripadá ako zbytočné mrhanie časom.
Ešte raz, držte sa!

Kami, spomenula som si, čo mamka vravela bratovi, keď bola chorá a on nechcel zavesiť záclony. Mal vtedy 14-15 rokov....
"Nezoberieš si ani slúžku, ani žirafu! Tak nech za 5 minút tie záclony visia, lebo inak zavesím ja Tebe." To bol nezabudnuteľný výrok a spomíname ho dodnes.

Ako zvládam stres? Nijako :) KKed je toho na mňa priveľa, vrieskam, som protivná a trieskam dverami.. POtom sa za to hanbím :) Za mojej "mláááádi" mi stačilo pár cigariet a bola som OK :) ale odkedy som sa vydala, mám malé detičky, dojčím alebo som tehotná, si na cigaretku netrúfam a pravdupovediac, MM ma nerád vidí s touto mojou "kamarátkou" tak radšej "šrotám" haldy čokolády, keksov a ked mi je sladko, zjem tri citrony naraz a je mi OK aspomeniem si na výrok "Po každej búrke vyjde slnko "

Držím palce, nech u vás to slniečko vyjde čoskoro

Kami, v prvom rade male a vela vela sil.
Ked som bola mladsia, tak na stres zarucene pomohla cokolada. Teraz, ked som v strese, tak zabudam jest, pit, som protivna... Najhorsie je, ze ked to vycitia deti, tak mi to aj nalezite "oplacaju". Tiez mam teraz take obdobie, ze to na mna pada. MM prisiel o pracu, a aj ked si to navonok nepripustam, mam strach ako to vsetko utiahneme. Do toho take bezne aj nie uplne bezne prolemy...
"No nebolo tak zle, aby nemohlo byt horsie," ako hovorieva moja babka.

Ked som v strese, pijem litre kavy, fajcim ako duha, nechuti mi jest. Dokazem nad problemami a ich riesenim rozmyslat cely den. Ale vecer v posteli nedovolim ziadnym starostiam kradnut mi spanok. Pred spankom odchadzam do ineho sveta - upne dokonaleho. Predstavujem si vseliake miesta, som na nich s rodinaou alebo uplne sama. Ziadne starosti, ziaden stres.
Este mi pomahaju aj dobre knihy. Ked vie autor zaujat, tak "prepnem" na jeho pribeh, a moje starosti zanikaju.
Prajem ti vela sil. Neboj, toto obdobie pominie, teba to posilni a zase bude vsetko v poriadku.

Ja keď som v strese-tiež si to môžem dovoliť až skoro v noci,samozrejme vypnem mobil napustím si voňavú vaňu pustím si niečo veľmi pekné a vtedy relaxujem.Kami neboj zvládneš ono sa to zdá,že je to ťažké ale chce to len systém ja mám tiež 4 deti,posledné dvojčatá MM bol tiež na operácii chlopne je pravda,že deti už som mala väčšie ale...bolo to náročné my máme podnik reštauráciu takže ja som mala o to viac roboty aj za neho som ešte ťahala .Doma poriadok-neporiadok nerieš sú aj dôležitejšie veci.Viem ako sa cítiš,každý sa bojí o milovaného človeka musíš veriť,všetko dobre dopadne držím všetky palčeky.

Hmmm, stres - ten pracovný ma zväčša vypne k maximálnemu výkonu, v štandardných podmienkach som skôr flákač ako pracant, ale len čo hrozí nejaký termín a pod. tak sa zo mňa šmahom čarovného prútika stáva ten povestný "zajačik Duracel".
Stres domáci je podstatne horší, lebo ten zväčša príde keď je takého či onakého dôvodu "dusno" - a to ja teda nemusím. Priznám sa, ten nejak neviem dosť dobre eliminovať, riešim ho (teda, mylne sa domnievam, že to riešim, ale vlastne je to len akési odsúvanie, zatláčanie do zabudnutia) prejedaním - nikdy však nie čokoládou či inými sladkosťami - ale vyjma tieto artikle musí byť predo mnou na pozore všetko ostatné.
Čo s tým - no, každý musí na to prísť sám - ja napríklad viem, že ty ťažko povieš deckám, neviem vás teraz zaviezť do školy, sadnite si na MHD - to by som napríklad ja urobila ako prvé, ak by sa mi "nakopilo", ale my sme v meste a tam sa to dá. (No, ale napríklad, nechodí tam od vás ešte aj niekto iný, kto by aspoň dočasne mohol voziť tie tvoje detváky?) Celkom určite by som rozhodila čo-to na staršie deti, protesty alebo nesúhlas by som ignorovala a ak by si neurobili, tak by nemali. Basta. Veci okolo baráku - neviem, na dedinách zväčša stačí ísť do krčmy, za pár šupov tam zvyčajne nájdeš "nádenníkov" - aspoň my zvykneme takto riešiť občas na chate, keď je toho už na nás veľa. Stane sa síce aj také, ako raz keď trebalo strechu natrieť, MM priťažký, deti ešte primalé - prišli domáci experti (nezamestnaní, smrdeli grošom a vyplakávali v krčme nad svojím ťažkým osudom) - kukli hore a zahlásili: "Jáááj, ta to vysoko, tam my nepolezieme..." Ale zväčša pomocníka nájdeš.

Ahoj draháááá,
kukni, kto sem nakukol!!! No jaaaa. Musím vám všetkým ponúknuť moju novú štúdiu na ktorú som došla medzi škrabkaním 4 a 8 zemiaka na zemiakové placky v sobotu pred 12tou a vešaním 3 a 4 práčky ( vykonávané paralellne). Si sa pýtala, že ako stres zvládam? Dnes som sa odvážila postaviť na váhu a odvaha bola ta tam... Som si mala iný druh adrenalínu poskytnúť. Stres zvládam na 1*: kričím ( teda by som kričala ale od soboty večera mám hlas jak Chris Norman - jemne cháp dosť priškripený). Váha sa mi popravila o krásne 2 kilá ( len nesprávnym smerom). Moje nadšenie zo sobotného uprataného bytu mi pominulo dnes ráno, keď som ZAS našla prachové chumáče na zemi.l Som totáááálne zdeptaná. Nemôžem pre pracovné vyťaženie nosiť sukničky a keď som si jednu dnes najust nasadila s výhliadkou, že bude taký taký pekný pohodový deň .... drrrr ... teda bááác - už mám rifle na sebe a kmitám expedovať. Takže tak. Som sa vyrozprávala, vyšantila a idem zas preskúmať tú podstatu mojej teórie a prichystať si poznámky na jej skoncipovanie.
Objímam, posielam čokoládové obrázky http://www.google.sk/search?q=%C4%8Dokol%C3%A1da&hl=sk&biw=1280&bih=834… a tuhé objatie. Drahému hodne sily a nielen zajtra morálnu podporu celej rodine.

Kazdy sme iny a teda na kazdeho zabera nieco ine.
Kazdopadne, drzim palce aby si to vsetko zvladla a treba verit,ze na konci snazenia po vsekych problemoch vyjde poriadne

Čokoláda a tony banánov, to je môj jedálniček, keď som v strese. Pred polrokom som bola v podobnej situácii ako vy Kamilka, manžela operovali na chrbticu. Bolo to ťažké obdobie, nerada na to spomínam. Mala som to troška jednoduchšie, lebo som na rodičovskej dovolenke a mala som na starosti len dve deti. Strašne som však verila tomu, že všetko bude dobré a tým som sa dobíjala. Prajem vám veľa pozitívnej energie a slniečko v dušiach .

Ja sa stresu vyhýbam,nemám rada stres!Absolutne ma vyčerpáva a oberá o energiu,preto sa snažím vyhýbat hádkam,nervoznym a uškriekaným ludom.Samozrejme nie vždy to ide ale ked to nejde - tak potom funguje jedným uchom dnu a druhým von.Mojím hnacím motorom je synátor a muž,ktorý stačí že ma pozve na večeru alebo silno vystíska a hned prídem na iné myšlienky...Ale teraz Kami,ked ta muž asi nemože vystískat tak vystískaj ty jeho /ked sa operácia odkladá/ a samozrejme čokoláda ...

držím palce, aby všetko dopadlo podľa tvojich predstáv

Kami, držím palce, nech všetko dobre dopadne. A posielam veľa a veľa .A nezabudni, Pán Boh dopustí, ale neopustí.

No neviem, nerada pridávam ešte zlé správy, ale ja mám také informácie, že akýkoľvek spln je nevhodný na operácie ... Ale zas keby to fungovalo 100 pro tak asi neoperujú v taký čas...
Inak držím palce a tieto stresy len ukážu aká si silná. A čo na to pomáha? Každému to čo má najradšej, venovať sa tomu aspoň chvíľku. A u každého je to tiež iné, niekto potrebuje ticho, niekto hudbu nahlas( ako to už niekto písal) alebo sa vyplakať, alebo vyslovene kopať do niečoho ( pozor neublížiť a nezničiť )
A čo sa týka jedenia, ja vždy priberám, lebo v strese ani neviem čo do seba hodím a hlavne je to totál nepravidelné. Iba ak mám taký stres, že už sa mi rúca celý svet, vtedy prestanem jesť úplne... a chudnem ( ale to sa mi stalo len 2 x)
Tak ešte raz držím manželovi palce, nech je to už kedykoľvek, len nech to dobre dopadne a tebe aby si to ľahko všetko zvládla a aby už vyšlo

No, ja som to tiež počula a mne v splne operovali štítnu žľazu a operácia dopadla nad mieru spokojne. Myslím, že teraz hlavne záleží na šikovnosti lekárov.Ak budeš vedieť, kedy presne ho operujú, zaves to sem a my budeme spoločne posielať energiu. Sila naničmám je predsa veľká, že dievčence????????

Drzim prsty. Prajem vela sil a optimizmu. Verim, ze to dobre dopadne.