Ako zlatovláska o svoje vlásky prišla

Pred dvomi týždňami som sa zobudila so strašným svrbením hlavy. Už už som mala podozrenie, že mám vši. Určite každá poznáte z televízie obraz svrbiaceho sa dieťaťa so všami. Presne tak som vyzerala. Poprosila som MM, aby mi prezrel hlavu, ale nič nenašiel. Potom si spomenul, že som len pred pár dňami zmenila šampón.

"Asi nejaká alergická reakcia," ubezpečil ma a odišiel do práce.

Celý deň ma svrbela hlava.

Poobede doviezol MM deti zo škôlky. Šiel ešte niečo vybaviť, syn odišiel s kamarátkou a jej synmi na karate. Ja som sa s mladším deťmi chystala navštíviť moju starú mamu. Mala narodeniny.

Dcéra sedela pri stole, lízala zmrzlinu. V tom som si všimla, že sa poškrabala na hlave.

"Svrbí ťa hlavička?" opýtam sa.

"Len trošku," odpovie a pokračuje v papaní.

Nedá mi to, prehrniem jej vlásky a je tam! Malá mrcha, teda voš! Prišlo mi nevoľno. Rýchlo prezriem hlávku obom deťom. Našla som aj synovi. Volám do škôlky, babke, že neprídeme, MM, nech uteká do lekárne, kým ju zatvoria. Vráti sa, donesie pripravky z lekárne. Je ľahší o 20 EUR. Vráti sa aj syn. Prezeráme si hlavy. Syn vo vláskoch nemá nič. Veď ako by aj mohol, má úplne kratučký zostrih a vlásky ako drátenku. MM hlava tiež čistá, ani mne nič nenašli. Ako je to možné, veď ma svrbela hlava? Keby nebolo môjho svrbenia, ani by ma nenapadlo prezerať hlavy deťom.

Preventívne poumývame vlasy celej rodine. Vyčesávame malým hrebienkom, všiváčikom. Periem všetky uteráky, posteľné bielizne, čiapočky...

No to najhoršie nás len čakalo. Ak predpokladáte, že každodenné vyše týždňové vyčesávanie, olejovanie, umývanie, striekanie, žehlenie vláskov, aj hŕb opraného prádla, izolácia z detského kolektívu... Mýlite sa. Toto sme zvládli s prehľadom. Aj s lupou v ruke.

Najhoršie pre mňa bolo ostrihať deťom vlasy. Najmladšieho synčeka sme ostrihali automaticky. Má už cez rok a pol a všetci si ho mýlili s dievčatkom. Blíži sa leto, bude to praktickejšie. Ukľudňovala som sa. Ale aj tak som plakala, keď do vaňe padali jeho krásne, dlhé blond kučeravé vlásky.

Dcérka mala vlasy dlhé až pod pás. Keď som ju vyčesávala a jej zaklbačené vlásky nechceli povoliť, musela som to urobiť. Musela som ostihať aj ju.

Tie, čo ste videli rozprávku, kde si Rapunzel odstrihla svoje dlhé vlasy a ostal jej krásny krátky zostrih, si viete dokonale predstaviť, ako to vyzeralo aj u nás. Aspoň si v hlave držím túto predstavu. Chytila som nožnice a v zúfalstve som odšmykla celý vrkoč. Ja so slzami v očiach, dcérka so zostrihom alá Rapunzel.

Miesto toho, aby som ja ukľudňovala ju, vraví mi: "Mamička, neboj sa. To dorastie. Mám teraz účes ako babinka."

No nie je zlatá?

Venované všetkým, ktorí si prešli a prechádzajú niečim podobným. Držte sa!