Čo život priniesol za posledný rok alebo ahojte naničmaminky :-)

Milé naničmaminky, sledujem príspevky a užívateľky online a poznám len pár nickov, od mojej poslednej návštevy sa tu toho veľa pomenilo a som šťastná, že Naničmama napreduje ..Prešla som si zbežne len názvy vlastných blogov a neviem či mám plakať alebo sa smiať, jedno je isté..dnes je všetko tak trochu inak.Kristiánko mal cca 7 mesiacov, keď som sa z vlastného rozhodnutia stala maminka single a odišla som od jeho ocka z viacerých dôvodov.Pre niekoho z dôvodov nepochopiteľných, pre mňa boli pochopiteľné a myslím, že nech už sa môj život akokoľvek mení,neľutujem moje rozhodnutie. Hlavným dôvodom bolo chýbajúce súkromie, či obmedzovanie jeho rodiny, ktoré sa stalo pre mňa duševnou traumou a druhým dôvodom bolo, že môj drahý ani po troch rokoch rozvodu nemal vysporiadanú minulosť a nemal v srdci ani duši poriadok, čiže najľahšou cestou bolo od neho odísť a dať mu priestor..aby si v sebe upratal bez môjho nátlaku. Odišla som ...dúfajúc v kútiku duše, že príde za nami do mesta..no ale bohužiaľ jeho láska ku nám nebola silnejšia ako jeho celoživotné puto k rodičom a pohodliu domova jeho rodičov. Za rok aj pol bývania osamote som si prežila rôzne chvíle - chvíle totálnej bezmocnosti, v ktorých ste mi pomohli vy supermaminy či už virtuálne alebo aj inak / Lydusha a Kamilka, Geo, Ribiška, Polárka, Peťulka levica spolu s inými dievčatami vedia o kom píšem/, začo im veľmi pekne ďakujem. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a priznám sa, že to obdobie by som nevymenila za nič na svete, hoci sme sa so sýňatkom sťahovali z prenájmu do prenájmu, niekde susedom vadil detský plač, niekde dupot detských nožičiek, keď sme sa hrali na schovávačku, niekde nám neustále dvíhali nájom, ktorý sa nedal zvládnuť. .Stretla som za to obdobie dvoch milých mužov, no bohužiaľ..srdcu nerozkážeš a ja som si po čase uvedomila, že hoci veľmi túžim po dokonalej rodine a boli to super adepti na rodinný život a ja som im lásku veľmi chcela opätovať, moje srdce patrilo len jednému. Jednému, ktorý si užíval život ako za slobodna, ktorý behal na koncerty, hokej a mal svoj svet. No našťastie, hoci som mu k tomu trochu musela pomôcť, nezabudol nato, že je ocinom a snažil sa mi pomáhať s malým a neskor si ho brával na víkend dvakrát do mesiaca.
Samej bez muža mi nebolo ľahko ale priznám sa, že to malo niečo do seba. Užívala som si svoje dieťatko plnými dúškami a po nociach som pracovala z domova aspoň brigádnicky. Keďže sa mi nedarilo zohnať dobrú prácu v okolí, môj dostatočne komplikovaný život som si ešte viac skomplikovala a na popud môjho vtedajšieho priateľa som sa dala na štúdium na VŠ . Vždy som chcela študovať taliančinu..ale že si nato vyberiem najnevhodnejší termín..to som nečakala. Takže Kristiánko na pár hodín asi trikrát do týždňa ku kamarátkinej maminke, veľmi milej pani, ja do školy na denné štúdium, medzi 20 ročných a potom behom po malého a v noci k PC, aby som to všetko dokázala zaplatiť..No bohužiaľ, keď mi skončila materská z ČR..Nedalo sa zvládnuť hradiť nájom, dopravu, baby sitting..Chcela som prerušiť štúdium a ísť do práce..No verte alebo nie..tie čo poznáte môj trochu ťažký vzťah k mamine...ponúkla mi bývanie u seba doma,pretože chcela, aby som pokračovala v škole... čiže som sa vrátila domov. Je to hanba, mam 32 rokov, pomaly 33, žijem s mamou..S maminou, s ktorou ako som v minulosti písala máme pomerne ťažký vzťah.No uvedomujem si, že niekto to proste takto zariadil. Možno preto, aby sa ten vzťah dal do poriadku, aby sme konečne našli k sebe cestu, aby sme odkryli naše rany a bolesti, ktoré sme si navzájom v amoku vykrikovali. Aby sme konečne pochopili jedna druhú a mám pocit, že sa nám to aj darí, kým teda u maminy nezvíťazí alkohol, vtedy ma tendencie do mňa rýpať...čomu sa bránim vďaka bratovi, ktorý s nami žije a potom tým, že sa radšej stiahnem do ústrania, pretože opitý človek je ako človek, ktorý stráca pamäť, po vytriezvení nevie čo hovoril. Ani pre jednu z nás táto skúška nie je jednoduchá, no obe sa veľmi snažíme a ja verím, že to zvládneme. Snažím sa popri škole brigádovať ale nie je to žiadna sláva,no stále hľadám a utešujem sa, že musím mať už aj šťastie. Nádej umiera posledná.A vzťahy? Nuž som sama. Mám toho teraz dosť veľa, čiže na žiaden vzťah nemám ani čas ani silu, čo neznamená, že si nepredstavujem život v úplnej a fungujúcej rodine..Kristiánko chodí do škôlky, ja do školy, potom trikrát do týždňa na brigádu, potom som domáca gazdinka a maminka na plný úväzok, čo ma nesmierne teší a baví. Moj syn je veľmi zlaté dieťa, je rozumný, citlivý aj tvrdohlavý ale veľmi dobrý chlapček. Dnes už to nieje nemotorná bábika, dnes je to už osobnosť, ktorá sa snaží so mnou večer pred zaspaním viezť ťažké debaty..A ja za neho každý deň ďakujem, pretože to je moje najväčšie šťastie.Jeho ocino sa slovne pokúša posledný rok o to, aby sme sa ku nemu vrátili.No ja nemôžem. Nedokážem si už predstaviť život s jeho rodinou, bez súkromia, život tam, kde som nebola veľmi šťastná. Pomáha mi, musím povedať, že cítim, že ma má rád, no ja sa bojím vrátiť spat, pretože viem ako mi vtedy bolo na duši a stále mám pocit, že on ešte nedozrel a myslím, že nemá v sebe stále upratané miesto po jeho ex manželke.Občas spolu zájdeme na obed, na kávu, pomôže mi opraviť pokazené auto alebo niečo doma. Je ku mne milý, no potom sa zasa pár dní neozve. Je to taký vzťah typu: Ani so mnou ani bezo mňa. A ja som si milé naničmamky povedala, že už v nemienim nič riešiť, plánovať ani siliť. Nechávam môj život nech plynie, ako má, ako chce. Už nepremýšľam čo bude zajtra, o týždeň, o mesiac..či toto je ten pravý, ľavý..Ja som v štádiu, že si chcem dokončiť školu, venovať sa môjmu úžasnému dieťaťu, budem naďalej hľadať brigádu popri skole, ktorá by mi veľmi pomohla a ostatné? Ostatné príde samo..alebo nepríde.No teraz je čas nato,aby som sa dala sama do poriadku, dokončila čo som začala a užívala si lásku, ktorú dostávam od syna. To mi aktuálne stačí a keď si v sebe uhrkám ten cit, či zvláštnu lásku, ktorá ma viaže už na celý život k ockovi môjho syna, príde snad láska muža, ktorý bude zato stáť a budem pripravená mu lásku opätovať. Prajem vám len to najlepšie a posielam