Debaty s dospelými deťmi

Máme dve, už pár rokov, dospelé deti, tretie, čo o chvíľu dovŕši osemnásť ...  Ale ušlo sa nám za odmenu aj najmladšie jedenásťročné, za všetkých troch starších. To mi nenecháva až tak veľa priestoru na vychutnávanie si  rodičovskej zrelosti Ale však vďaka nej máme naničmamu a ja môžem smelo naprávať svoje resty.

Staršie ratolesti už teoreticky povylietavali z hniezda ... Preto sú pre mňa veľmi vzácne neopakovateľné okamihy, keď sa stretnem zoči voči, viac či menej,  dospelému potomkovi  ... Napr. Vianočné skoré ráno, či ešte noc, keď som debatila s mojou najstaršou do tretej rána. Krásny darček som dostala. Bratislavské rodičovské, keď s mladším synom preberáme ozaj vysokolevelové témy, predovšetkým pre mamu ..., sú tiež sviatočnou udalosťou. Starší si ma užíva každý víkend, však treba vyprať,  ale aspoň má spoločenský kontakt, aj ja.

Pomaly, ale isto zisťujem,  že mi ostala už len rola štatistu. Tajne si namýšľam, že poradcom by som ešte mohla byť. Či už ani toho nie? Ale stále to skúšam. Niekedy je zo mňa žiak, inokedy poslucháč, občas ťahám ako z chlpatej deky  ...., ale bez debaty, stále sa snažím deliť sa o svoj názor. Ako tak nad tým rozmýšľam, už by som si to mohla odpustiť.   Všetky naše ratolesti, sú výnimočné, výrazné osobnosti, každé tak úplne ale úplne iné. Snáď ich jedinou spoločnou črtou je, že sú introverti. Každé má voľačo z mojich plusov aj mojej zraniteľnosti, múdre sú samozrejme po MM.

Milujem dialógy s deťmi, sú véééľmi zaujímavé ... Riešime vzťahy, s najmladším prekvapivo problémy, ktoré by s jeho vekom nemali mať nič spoločné. Je zrelší ako jeho rovesníci, v mnohých smeroch, nie je to vždy plusom..., ale uvedomuje si, že aj boľavé skúsenosti sú prínosom. So starším, tak napoly nadhľadovo, preberáme zoznamky aj generačné bremená... V dnešnej dobe, keď sa socialny kontakt presunul do sféry internetu, nie je jednoduché predviesť kúzlo osobnosti. Náš veľký srandista ho má požehnane, ale že za "dementa" nebude len tak pred hocikým.  Ale aspoň sa s najmladšou devou nasmejeme. Je fajn vedieť, že najstaršia robotná šikovnica, si uvedomuje, že nemá najjednoduchšiu povahu ...

Rozprávame sa aj o ich budúcnosti. A ja prekvapivo zisťujem, že namiesto talentovaných informatikov, mám doma umelca, vysoko špecializovaného a náročného hudobníka, po tatovi, ďalšieho  pre zmenu "filozofa", ktorý chce zachrániť svet ... Ešte, že najstaršia tiež všestranná, aj umelkyňa, si našla svoj praktický smer, dokonca vrámci štúdia ... Aj vzťah má vyskladaný, len si nabrala na seba povinností, skoro jak jej mater ...  Mala by som si prizvať ako odborného poradcu na prácu, ak si raz nájde čas ...

Život nie je prechádzka ružovou záhradou.... S mladším synom som minulý týždeň preberala tému vďačnosti, ktorú mali rozpitvať na domácu úlohu. Došlo mi, že som mnohým ľudom vo svojom okolí vďačná za veľa, je mi jasné, že mi dávajú vrámci svojich možností maximum. Uvedomila som si však, no musel mi to syn zdôrazniť, že v ľudoch sa snažím vnímať to dobré, výnimočné ..., ale k samej mám úplne iný meter. Skúsim to napraviť.

Som vďačná za môj vzťah s deťmi. Mám rezervy, mantinely tie nikdy neboli mojou silnou zbraňou, sú aj turbulencie, najmladšia deva mi ozaj nedá zaspať na vavrínoch ... ale, je skvelé byť mamou. Mám úžasné deti a mala som výbornú školu. Bolo menej slov, ale istota bezpodmienečnej lásky stopercentná.

Ďakujem, mami.