Dnes...
...ráno som pozerala tváre vodičov za volantom. Neviem prečo, zvyčajne si mimiku nieže nevšímam, ale ani nedovidím.
Vlastne viem... zaujalo ma, že sa nikto ale nikto neusmieva. Však aj mráz je sviňúcha to poriadna, bo keď sedíme na studenom, nedá sa byť súbežne vysmiaty ako rýdzik. Jedna lastovička ma potešila, mal takú krásnu grimasu do boku o plece si opieral hlavu, v ruke cigareta. No, potešilo. Vravím si, koľko radosti spraví jedna cigareta. Ale keď ma obchádzal, tak som som kukla bližšie a na tom pleci mal mobil a grimasa poukazovala na krajné kŕčovité zúfalstvo, bo mobil už bol na odchode, v jednej ruke ciga, v druhej volant, aj radiť bolo treba, aj radiť asi. Tak zasa nič.
Idem si tak idem svojou cestou, počúvam celoslovenské rádio. Moderátor taký happy, nažhavený, nadupaný, poďme-poďme, nahodil tému, vygradoval hlas, uviedol pesničky: „...a pokračujeme 80-roky, nech sa páči Sandra, potom nasleduje Falco.“
A bum!
Ticho.
To už som spozornela. Čakám. Šoférujem. Pridávam hlas.
Tu do éteru vošlo jediné zúfalé: „Ježišukriste!“
A zas ticho.
No, zaujímavé. Čo sa človek nedozvie... Pridávam hlas na maximum. Čakám.
Do éteru druhé slovo: „TAKTO!“
A do toho taká pecka. Až mi chlpy vyleteli a vlasy v drdole vystieralo. Ja a moje repráky naplno.
Ďalej už som sa smiala. Jednak som dostala samu seba, ale tak kvalitne, že stačilo. Jednak z celej tej situácie toho človeka, ktorému sa to stalo. Ako ja tam byť, mňa tam rovno vystrie. Ako málo stačí, možno jeden gombík, možno jeden pokyn, možno niečo vyliali...
Tak ak sa vám dneska niečo nepodarí, alebo niečo nevyjde ako by malo, tak dousmievania.
Všetko prejde.
...asi nedozvieme...
To ja si tiez rada obzeram ludi v aute, ale z pozicie vezuceho sa. A vidim teda, rozne veci. Zboznujem, ked si niekto doluje v nose a mysli si, ze je neviditelny.Fuuujjj.Alebo zivajuci soferi.Vrata otvorene do koran, sranda.Hnevam sa, ked vidim fajciacich a s nimi deti.To by som vrazdila.
Tak tie rôzne veci sú ozaj rôzne veci, zvlášť, keď si ten človek myslí, že je ako píšeš, neviditeľný.
Ná toto mi ušlo. Sandru som aj Falca, ešte s MM si vravíme, že aké hrajú z našej mladosti.
Šak šeličo sa stáva
Ja nesledujem šoférov, lebo nešoférujem, ja sa veziem, ale nemám rada šoférov - otcov núkajúcich smrti vlastné malé deti - detisko malé, vpredu, bez sedačky, lepiace sa otcovi na volant. A zažila som flekujúceho debila, vystúpiaceho z auta a trieskajúceho na okno MM. Len som kukala ako puk.
Ten musel mať veľmi zlý deň. Najhoršie bolo, že mal vo svojom aute dve deti. Tie tiež kukali.
HA, mám ťa
, tak počúvame rovnakú stanicu. 
Inak ja som si najprv myslela, že som v nejakom rušivom pásme, nebyť tých dvoch slov, možno by som tiež neustriehla. To bolo presne medzi vetou:
...o 80-rokoch a Sandrou.
A tak sranda musí byť.
MM sa raz hral na neviditeľného. Blututov a handsfree môžme mať milión5, aj tak si drží svoju klasiku, na čo ja skáčem dvametre50.
Páčila sa mi hláška jedného pána policajta, keď ho zastavil.
Viete, najprv som myslel, že vás nechám tak, keď ste položili ten telefón, ale keď ste zdvihli ten druhý, to sa už nedalo...
Tak pekne, milo, inteligentne, však kto chce kam...
A 70 euro v ...
... keby v mojej, ani by mi nevadilo, ale že v polišovej :)
Inak teraz ma napadlo, ja sa rada v aute vyspievam tak dobre, kvalitne od pľúc, aj vyvreštím, keď je dobrá pesnička...
A to si myslím, že som nepočuteľná...a neviditeľná. Tiež musím mať kvalitnú mimiku. Ach jááj
Mne raz ušlo: "to je ale deb.il!"
A zo zadu hneď pohotovo: "KDE???"
No, to si ešte dobrá, u nás v rodine sa traduje, že Lucia, keď bola malá, vidiac nejakú tú "ostrú" situáciu na ceste, sama vyzvala tatka: "Zabudol si povedať k..va"
no nazdar
ja keď šoférujem, tak mám kamennú tvár a smrť v očiach - sústredím sa na cestu, a podaktorých tých cestných ,,machrov,, ktorí si myslia, že sú večne živí a nič sa nikomu nemôže stať, ale keď nešoférujem, to stále niečo kecám a vysvetlujem, takže keď ma niekto vidí a ešte aj tú mimiku a pohyby rúk, sa musí
...ja sa zase kochám. Ale nenomálne sa kochám, úplne, že mať rontgenové oči a ešte do tých okien keby sa dalo. A už pozerám hory, doly, dvory, lustre v izbách... ani rádio nám netreba.
Ako dobre je, keď sa človek vezie...
My s našimi deťmi aj tančekujeme. No kto nás vidí.......
Náhodou...., musíte vyzerať skvostne.
Inak s tým handsfree. Väčšinou držia v ruke telefón, tá čo majú nejaké drahšie auto. A MM vraví: Hm, na handsfree už neostalo....
Aj my tancujeme a este aj mavame o 106.
veru,ja tiez tak. v sprche si spievat nedovolim - panelak, tolko sebakriticka veru som, ale v aute sa uz nedam udrzat
Aj pusinky posielate?
Moje decká sa idú utrhnúť niekedy od mávania, akurát sú za čiernou fóliou.
Len keď iba mňa vidno, ako sa tam vrtím zo strany na stranu a hulákam, aby ma aj vzadu počuli.
Normálne, že sebareflexia, ako ja musím vyzerať za tým volantom.
Úchvatné.
Tak nabudúce si mávame.
Ked soferujem rada pocuvam muzika aj si spievam, sak pocujem len ja
deti niekedy aj tancuju. Ked som spolujazdec na dlhsej ceste tak som v strehu, niezeby som draheho kcela komandovat ale styri oci vidia viac 
a veruze sme sa parkrat takto vyhli kolizii. Ked som zacinala jazdit mala som v aute rada ticho, dnes uz nie to su ine peckyyy 
Moj drahy pocuva v aute operu kupila som mu Opera divas 2 hodinove CD, nijak po tichu to teda nepocuva vtedy sa bavim na pohladoch ludi Mozartova carovna flauta na pecky 
obdivné WAW
No hej keby si videla tie pohlady
teraz som mu dokonca kupila audio knihu Krakatit, toto hadam nebude nahlas 
Ja som za volantom strasna, prepinam dokolecka zo 5 stanic, kym mi konecne nesadne nejaka piesen. Nastastie su to kratsie trasy, pri dlhych by som mala problem s pozornostou.
...na ceste alebo s rádiom?
Si pamätám, keď som dochádzala do Žiliny z hornej Oravy do práce každý deň a vždy som sadala za volant 5:45 a 6:50 som vystupovala v robote. To k tej pozornosti píšem. A vždy tak nejako v tom čase o šiestej snáď každý deň dávali Celine Dion...no to...My heart eee, Titanic.
A to je dlhá pesnička.
To som šla po starej lesnej ceste Oravská Lesná - Vychylovka a taká rozospatá som ziapala árie na celý les.
...onceeeee mooooore youuuuu ooooopen the doooooooooor..... a volant doprava - doľava a doprava a doľava a od mantinelu po mantinel a celá cesta moja. Odvtedy viem, čo robí rádio s človekom. Ešteže tade chodili iba lesné stroje.
Ja zas prepinam stanice kvoli reklamam, niekedy to vyriesi CD najcastej IMT Smile
Moje obľúbené letné šoférovanie je:
- upravím vozidlo na verziu "kabriolet" - rozumej pootváram všetky okná na aute
- napeckujem niečo ako Bon Jovi a pod.
- v ruke téglik s nejakou dobrou zmrzkou
- a šiniem sa na 1-tke popoludňajšou zácpou na diaľničnom obchvate a niiiič mi netrhá žily.
Takto v zime to ale nemá ten správny efekt, to sa dá kvalita hudobnej produkcie (či už tej z rádia, alebo z vlastných úst), porovnávať iba ak stojím na červenej, aj to teda musia mať "susedia" patrične vypeckované ....
S tebou to musí byť veselé. Ja by som určite hypnotizovala tvoju zmrzku.
Ja si pamätám, keď si raz napísala, že keď niečo s MM, tak ty sa po trase už duchu vydiskutuješ a doma už kľud. A toto poznám napríklad.
hej, hej, presne tak, na to sú tie zácpy celkom dobré
Adus laska "zacpu" maju Cesi, my mame, aj v Bratislave, "zapchu"
.... rozboli ma zaludok vzdy pri tomto cechizme.
A inak, ako davas smerovky so zmrzkou? Ci to len na dialnici takto?
Nedavno som zistila, ze je v meste problem ist s mobilom na uchu
No, prosím pekne ponížene, pre ten jav, keď je cesta nepriechodná, lebo na nej autá stoja, miesto toho aby sa hýbali, sa spisovne volá - nezľaknite sa - ÚCPA - ale to mi nijak nejde ani z klávesnice, ani z papule ...
, ale v zásade to v tých podmienkach nepotrebujem - zaradím sa do príslušného pruhu, tehla na plynový pedál (bodaj by ...) a ideeeem - realita bohužiaľ je taká, že sa vlečiem takým tempom, že by mi na cestu domov (hoci to bolo len nejakých 20 km) nestačilo pomaly ani také to mega balenie, čo poznáme z amerických filmov (vieš, keď si hlavná hrdinka lieči zlomené srdce na posteli, obložená papierovými vreckovkami a na kolenách jej tróni čosi, čo by normálny človek považoval za kýbel)
Zápcha je to druhé - veď všetci viem čo, lekár by povedal obstipácia ....
Smerovky - na jazda v takých spomalených podmienkach má tie výhody, že môžeš prakticky všetko, ak by inak nešlo, tak aj položiť si ju na kolená a potom sa rozčuľovať, ak sa vykydne
Mobil na uchuz našťastie nemusím už riešiť, moje terajšie autíčko má také senzačné hands-free, že normálne mám niekedy chuť ísť telefonovať do auta, aj keď som doma
Nuz tak ostanme radsej pri termine obstipacia
( aj ked v radiu budu tiez si dalej to nase "zapcha")
Kurnik ked mne sa neda mobil moj starusik pouzivat na hlasny odposluch, stve ma to, ja pocujem, partner telefonicky nie
ja ostavam pri zapche, slovenskom slovniku je
zapcha
2. uzavretie, zatarasenie niečoho nahromadením nejakej prekážky: ľadová z.
dopravná zápcha (kongescia)
Dopravná zápcha je stav premávky na pozemnej komunikácii, električkovej trati alebo inej dopravnej ceste charakterizovaný spomalením rýchlosti, predĺžením jazdných časov a kolónami vozidiel alebo iných dopravných prostriedkov.
ci je spisovna som sa nedozvedela, ale je to terminus technicus
určite je to spisovne
Beriem, veď normálne aj ja používam pojem zápcha, ale tú úcpu som spomenula len preto, lebo pred pár rokmi som robila preklad jedného textu - pokyny k takej "hre" čo sa hrávajú na rôznych školeniach, kde sa trénujú všakovaké tie "mäkké" zručnosti - komunikácia, tímová práca a pod.
Keďže som si chcela dať záležať, tak som vtedy tiež hľadala, skúmala - a našla - že dopravná zápcha je spisovne úcpa - no, dobre, že som smiechom nepraskla a to ešte keby ste videli, ako sa čudovali účastníci toho školenia, keď sme im tie materiály rozdali
Dnes...
máme úmrtie blízkeho. Nemôžem odísť, lebo deti... ťahá ma to brutálne, mám plnú hlavu všetkého.
Medveďov prosím ee.
Dnes by som poprosila majte so mnou trzpezlivosť, sviečku som už zapálila, ale ešte nechcem myslieť na pohreb. Je to s nejakou drámou trochu. A ak vám to tu zahltím mega príspevkami, niežeby som bola taká super-duper aktívna, ale len sa snažím nemyslieť. Ďakujem.
Bude dobre...
Joj moja
Ďakujem. Je to v pohode.
Ešte dobre, že tu máme tie medveďe.
a môžeme sa mojkať.
Nezvyknem byť takýto exhibicionista. Normálne, že človek vyhľadáva úplne niečo iné, než aby musel rozmýšľať.
Ďakujem za vašu spoločnosť. Idem niečo porobiť... a povinnosti začínajú.
mooja
