Hlavne že sú šťastné a veselé...

mamamata, si bomba, sa rehocem na obrazovku ako blazon
Moja mama zvykla so svojou sestrou vypekat kolace pre obe rodiny u nas doma. Tak mali dovolenku, piekli odusu, nuz a poobede sa dovalila domov mala Evicka (ja vo veku asi 9-10rokov) a aktovku som, ako vzdy, smarila na svoju postel krizom cez celu detsku izbu . ALE!!! V tento den na mojej posteli tronili cerstvo upecene ZLTKOVE REZY!!!
Dodnes na to spominame - na tu uzasnu ozdobu na schnucom kolaci (aj na mamin krik )
MILUJEM VIANOCEEEE!!!!!!!
Eva

Ahoj cica moc si zatial nespominam takto navecer,ale mne utkvelo v pamäti ked nasa Sabinka minuly rok bola v kostole rano a vrátila sa odtial hrozne premrznutá, este aj z nosa jej trcali cencule.Moj drahy práve spravil hriatô a ona prisla tiez s tym jejo cajik ako mi je zima a sup s cajíkom do seba.No ja som rychlo dobehla lebo som tusila co spravila.Najskor sme sa strasne zlakli lebo Sabka vyzerala ako kôn Svaka Ragana ked mu tam šupli tu štiplavu papriku.Bala som sa aby sme nemuseli volat sanitku,chvilu sa nemohla nadychnut,ale to co nasledovalo asi po štvrť hoďke to by som vam priala vidiet.Lietala tu po byte ako víla amalka a strááásne sa rehotala na kazdej kravine.Rozbalila si darcek a smiala sa,naliala si mineralku kukla do pohara a smiala sa,my sme sa smiali na nej a tak sme mali urehotany stedry vecer.Zavrsila to tym ked povedala manzelovi" ocko pripominas mi Breta Pitta ........ale iba zo zadu

ano cica len dobrotky ale Bred je dnes v práci takze ja budem iba slintat ale tá lahôdka hm mnam mnam tešíííím

Tak teda reakcia č. 1 - keď sme už u toho Pitta. Možno poznáte, ak nie tak snáď pobaví. Pôjde o fonetický prepis (píš jak čuješ), lebo inak by to nebolo o ničom:
Viete kedy prestane Bred Pít? Keď prestane Pít Sempres!

Reakcia č. 2: Moja prostredná sa narodila 24/12. Čo som najprv považovala za hroznú tragédiu (milujem Vianoce ale musia byť v kruhu rodiny) s nakoniec ukázalo ako asi najlepších 5 dní v mojom živote. Manželka jedného mužovho kamaráta bola tehotná v tom istom čase ako ja - ona mala termín tesne pred a ja tesne po 24 - tak sme sa ešte niekdy v lete dohodli, že však my sa stretneme v pôrodnici toho 24. Už ma išli "položiť", keď vidím vo vedľajšej sále siluetu - hovorím si - to vyzerá ako Andrea. Mala som však dôležitejšie "na práci". Keď bolo po všetkom, odviezli ma na izbu, kde už jedna mamička ležala a po dvoch hodinách priviezli ďalšiu mamičku - kamošku Andreu. Ukázalo sa, že pozná aj tú tretiu - malo to ďalekosiahle následky, lebo sa z ná stala taká parta hic, že nás sestričky museli sústavne chodiť napomínať, aby sme boli tichšie.
Vypracovali sme na základe našich empirických skúseností aj zopár "vedeckých" teórií - zistili sme napríklad, že najlepšia urýchľovačka asi bude údené - bolo to toiž u všetkých 3 to posledné, čo sme zjedli - a za pár hodín to na nás prišlo
Tie dni tam boli jeden veselší ako druhý, tešili sme sa, že dôsledkom toho, že boli sviatky, nechodila tá "bosorka", čo chcela po nás aby sme cvičili, sestričky boli akési milšie (okrem toho hrešenia ) ale aj zábudlivejšie - malá mala vysoký bilirubín a dávali ju pod tú lampu (súvislosti som netušila, až keď som následne po nich pátrala) a raz mi ju priviezli na dojčenie tak, že jej zabudli odviazať obväz, čo mala okolo hlavičky (cez očká) uviazaný. Bol to pohľad na nezabudnutie -som sa síce aj zľakla, ale ona mala aj tak líčka ako škrečok a keď jej ešte vrch hlavičky stiahli do obväzu, to už sa smiechu nedalo odolať!
Najväčšiu starosť mi ale robilo, kedy sa dostanem k telefónu (mobily ešte neboli), lebo doma som nechala kačku, ktorú som vytiahla z mrazáku - tak som sa chcela ubezpečiť, že na ňu nezabudnú a niečo s ňou spravia.
No nemala som z nej, ale počula som od detí (tých čo ostali doma s ocinkom), že bola ozaj netypická - naplnil ju napríklad aj klobáskou a ešte všetkým možným,čo doma našiel!
Napriek tomu, že som tie Vianoce nestrávila doma, boli určite jedny z mojich najkrajších a najveselších

zeny, ste uzasne

ja mam len taku ranajkovu prihodu. na stedre rano som si urobila / teraz ma ukrizujete / fajne ranajky - volske oka s cibulkou, peprom, kecupom a cojaviemcim, dala som si to na stol ze sa napapam. ale vtedy este priatel, chcel k nam doniest veeelky darcek pre mna, tak popytal susedku, ci by ma k sebe nezavolala. tak pred ranajkami som k nej nacupitala, ze ci daco vazne, vratila som sa o polhodku dojest ranajky a kukam, ranajky zmizli. hladam po celom dome,pytam sa mamy, brata - oni nic nejedli. pytam sa otca - on na mna hodi okale, To nebolo pre mna??? ale veeeelmi fajne bolo, dakujem ti . sa uchechtaval a ja som bola cely den o hlade. tak som aspon postila

jaaaj moja dobreee.
No u nás sa vianoce vždy niesli v duchu majonézového šalátu, ktorý ja neskutočne milujem. S ocinom sme chodili na šalát kedysi aj 5 krát denne, mrkli sme na seba a už sa šlo. K tomu kláda údeného a nebolo spokojnejších ľudí.
Mama vždy robila šalát do najväčšieho lavóra, ktorý našla jedine v kúpeľni a v ktorom sa ešte deň predtým odmáčali ponožky...hahahah
No a keď sa šalát domiešal, čo som vždy nemohla chýbať, dostala som úlohu degustovať, či je dobrý. Samozrejme som lyžicou koštovala z každého "rohu" lavóra, veď keď už mám takú zodpovednú úlohu, nemôžem ju odfláknuť a zabudnúť okoštovať každých 10 cm2. Samozrejme mama neocenila moju degustátorskú úlohu a so slovami - nežer to, mi zobrala lyžicu a klepla mi s ňou po hlave. Ja som sa chvíľu zamyslela a hovorím jej - a ty si myslíš, že so mnou vybabreš? A naklonila som sa nad šalát hlavou a začala som ho jesť ako pes z misky. Mama neváhala, štuchla mi zhora do hlavy a namočila mi celý ksicht do šalátu. Keď som sa zdvihla vyzerala som ako Chaplin v groteske, celý ksicht od majonézy, z líc mi padali mrkvička a kukurička, na mihálniciach majonéza, tak sa mi zle s nimi klipkalo, tak som žmurkala ako ožran po 6 poldeci. Rehotala sa na mne celá rodina, ja som si prstom zotierala majonézu a pchala hneď do huby so slovami - mňaaam....
Dodnes na to spomíname a smejeme. Jediné, čo nám tú radosť kazí je, že ocino už nie je s nami a veľmi nám chýba a nie len na vianoce.

pred asi 8 rokmi sme sa rozhodli darovať otcovi pod stromček fúrik. Len bol potom problém dostať ho pod ten stromček tak, aby tato do poslednej chvíle nič netušil. Túto zodpovednú úlohu vzali na seba moji dvaja bratia a my so švagrinou sme zase mali na staroť tata, ktorý v kuchyni práve vyprážal kapra. Tak sme teda debatovali, tato sa možno aj čudoval, čo sme také ukecané - ale bolo treba, lebo tí tam s tým fúrikom na chodbe tak runtovali a smiali sa, že dodnes sa čudujem, že tato nič nepostrehol a nevykukol z kuchyne. Keď sme po večeri šli do obývačky, kde bol stromček s darčekmi, Janko /brat/ sa pretisol dopredu, aby foťákom zvečnil tatov prekvapený výraz, keď tam zabadal fúrik, previazaný veľkou červenou mašľou...a tá fotka stojí za to

Lenka, vyčarila si mi úsmev na tvári
...a ku tým vianočným koláčikom...minulé vianoce malo princiatko 1,5 roka...tak na všetky koláčiky, ktoré sa dali som použila formičky ako macík, sloník, hroch a pod.aby mal maličký radosť...na a tú som mala aj ja, keď k nám prišla návšteva a ponúkala som ich našimi koláčikmi a zistila som, že všetky koláčikové "zvieratká" majú rad-radom odkusnuté hlavičky, alebo nožičky-proste, čo vytrŕčalo

Pridám aj ja jednu veselú príhodu (aj keď mám aj smutnú), ktorá sa stala pred cca 5 - 6 rokmi, na ktorej sa odvtedy vždy na Vianoce zasmejeme.

Mám taký zvyk (asi ako každá gazdinká), že si 1 - 2 dni pred Vianocami navarím kapustnicu a urobím majonézový zemiakový šalát, aby som už na Štedrý večer nemala zhon (čo aj tak aj bez toho vždy mám )
Nevarím toho málo, lebo naši milujú šalát a starý hlavne kapustnicu. A ja najviac milujem, keď si môžem po Vianociach oddýchnuť od varenia a len tak leňošiť pred telkou.
Na šalát a kapustnicu mám vyhradené ooobrovské 8 litrové hrnce, jeden hnedý a jeden zelený. No a teraz k veci. Robila som ešte posledné úpravy v byte - aranžovala ovocie do mís, nakladala koláčiky na tácku a tak...no tak som poprosila manžela, aby z balkóna doniesol obe hrnce a pomaly už dal zohriať kapustnicu a aj šalát nech je v už dnu, nech nie je veľmi studený. Ja som ešte pobehovala kade tade, naháňala decká, aby sa sviatočne obliekli a ja som si šla hodiť rýchlu sprchu. Keď už som vychádzala z kúpelne tak zrazu cítim zvláštny pach...reku niečo horí? či čo? No a ako už iste tušíte, tak môj manžel sa nepozrel čo v ktorom hrnci je, a tak si veselo zohrieval šalát a čumel popritom na rozprávku...šalátik si pomaličky priháral a priháral a keďže na ňom bola pokrievka, tak ho nebolo cítiť hneď a tak sa dusil pod pokrievkou až od spáleniny zasmradol cakumprásk celý To vám bol pach ako z udiarne údenina Manžel samozrejme nič necítil, lebo bol po celý čas v kuchyni, len oči nalepené na telke. No čo teraz? Na stole všetko prichystané, decká oblečené a netrpezlivo čakajúce na darčeky a aj riadne vyhladnuté, lebo nechceli nič jesť, aby videli zlaté prasiatko Manžel plakal a ja, aby som zachránila situáciu, som sa začala strašne rehotať a utešovať ho, že o nič predsa nejde. Nemohla som predsa nič zlé povedať, aby si to manžel ešte viac nevyčítal.
A možno to bola aj moja chyba. Mala som ho skontrolovať .
No a tak sme len z vrchu odobrali každému tak za lyžicu - aspoň symbolicky (bleee), a ostatok pošiel celý do koša. Ešteže kapustnici sa nič nestalo a bobaľiek bolo toho roku veľa . Len mäsko sme museli dojesť z chlebíkom. Ale na druhý deň sme šalátik urobili znova a mám pocit, že aj lepší .

Vidíš, vidíš, oäť raz sa potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré

nicebosorka,
tak ta teda obdivujem, ze si sa z toho dokazala smiat - to bolo najlepsie, co si mohla urobit. Lebo bedakat, pokazit naladu kvoli salatu (aj ked ho mam veeelmi rada), nestoji za to. Spravne si odhadla, o com su vianoce, si uzasna
Teda ale vareny salat musel stat za to Eva

Jéééj to je super!Aj ja nejakú prihodím:Pred 32rokmi sa mi 24/12 narodila prvá dcerka,takže štedrý večer som mala úžasný.keďže to bolo moje prvé dieťa nevedela som čo ma čaká.Počúvala som rady mojej mamičky,ako to prebieha čo mám robiť a tak.Utešovala ma aby som sa nebála že to všetko prebehne veľmi rýchlo vraj keď mi lekár povie že som otvorená na päť prstov tak to pôjde.No žiadne také sa nekonalo.Večer 23/12 mi začala odtekať plodová voda,tak mi lekár zakázal chodiť,Danka sa narodila až na druhý večer o piatej,takže tie strašné bolesti som pretrpela na posteli asi 24hodín.Vtedy oteckovia na pôrodnú sálu nemali prístum,ale mi sme pracovali obaja v tej nemocnici,tak urobili výnimku a hneď po pôrode sa pri mne objavil môj manžel s ohromnou kyticou kvetov a jeho prvé slová,keď ma uvidel boli:Ty vypadáš.No úžastná útecha.No ešte dodatok:bývali sme v manželovej mládeneckej izbe v manzartke jeho rodičovského domu.Počas môjho pobytu v pôrodnici sme dostali garzonku v ubytovni nemocnice,ale práve s nej sa mal vysťahovať lekár čo mi bol pri pôrode.Preto,že sa odmietol cez vianoce sťahovať a ja som s tým mojím vianočným darčekom nemala kam ísť,držal ma v pôrodnici až do nového roku.A to si viete predsatviť,byť toľko dní v pôrodnici ,kde sa jeden deň zdá že má týždeň.Po sviatkoch sa pán doktor odsťahoval,manžel tam nasťahoval naše veci a ja som potom prišla už na ubytovňu.No bola to nádhera.Ale i tak na tieto vianoce spomíname ako na naše najkrajšie.

Rehocem sa ako kôň. Skvele sa bavím. Keď som mala asi 14, mama na vianoce (ako každá mama) vypekala. V tom čase boli v kurze práve žĺtkové rezy. Mamka ich nechala vychladiť na balkóne. Pamätám si ako sa "babrala" (teraz robím to isté ) s polevou, aby bola hladká a lesklá. S kamarátkou Betkou sme vybehli na balkón, lebo nás vyvolávali chalani. Na druhý deň mama vyhlásila rozsiahlu pátraciu akciu, kto jej postúpal po zákusku. Pred strašným trestom ma uchránila len veľkosť mojej nohy (aj teraz mam len 2). Na koláči boli odtlačky Betkinej päťky. Nuž a tej nemohla urobiť nič, veď to bola dcéra jej kamarátky.
Vždy som vedela celom slušne piecť, ale s varením som doteraz na nože. Neumrieme od hladu, ale keď nemusím...
Hanba povedať, ale keď som mala 29 prihorela mi ešte aj voda na čaj.
Boli to naše prvé vianoce s maželom. Mali sme dvojgarsonku a v tej nebol sporák, iba dvojplatnička (možno mám šancu stať sa ešte prezidentovou manželkou). Môj milovaný chcel, aby sme si navarili vianočnú večeru, aj napriek tomu, že sme mali ísť k mojím rodičom. A, samozrejme, chcel večeru podľa zvyklostí jeho rodiny. To, že u nich doma sa varili pirohy s kapustou mi vôbec nevadilo (to som poznala z domu, ako bežné jedlo), ba poznala som aj iné jedlá z ich šterdovečerného menu. Ale keď zahlásil, že budeme variť "kolečenu fazuľu", zamrzla som. V živote som o takom exotickom jedle nechýrovala, nieto žeby som ho vedela uvariť. Tak som povedala, murko môj milený, var. Dali sme variť fazuľu, problémy nastali, keď bolo treba urobiť zápražku. V tom čase sa mi to zdalo ako vrchol kulinárskeho umenia. Nuž dáko sa mi podarilo zápražku urobiť. Miešala som ja v hrnci "koločenu fazuľu", miešala. Dvojplatnička však stála akosi na krivo a zrazu bol takmer celý obsah hrnca na stene a na podlahe. Podarilo sa mi zachrániť tak dve naberačky. Boli to naše prvé vianoce, trošku som si poplakala, ale to utešovanie bolo prekráááááááááááááááásne. Naši na nás s večerou museli trochu počkať.
P.S. Ináč, "koločena fazuľa" je obyčajný fazuľový prívaok.

chcem aj ja niečo pridať, ale ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ale ja si fakt nič pekné z Vianoc nepamätám. Ja neviem, asi ich jednoducho len prežijem. Neznášala som tie dva dni za sebou ísť do kostola (a kristepane - ešte keď bola deň predtým, alebo potom nedeľa - no to už bolo hotové umučenie, povinné rodinné návštevy... No skrátka nič moc.
Ale tie prípravy, umývanie pohárov v obývačke - to som ako puberťáčka milovala, vypekanie koláčov, vôňa vanilky... To je tá spomienka na Vianoce u mňa. A aj moje deti so mnou piekli od malička. Teraz ma už dcéra k tomu nepustí - lebo ona sa musí pochváliť frajerovi ako napiekla.
Predsa len jedna spomienka - krikľavo oranžová - pomarančovo likérová. Mali sme asi štrnásť rokov - teda veľké slečny (som z dvojičiek) a tato nám nalial na prípitok maličký štamperlík na stopke pomarančového likéru. Ak si pamätáte ten socialistický krikľavý likér v tom poháriku - to bolo ako popoluška na plese. Skrátka v tom opojení z dospelosti som ten likér hupla do seba - trochu netrafil ten správny smer a skončilo to vypúlenými očami, kašľom, búchaním po chrbte, lapaním po dychu Chudák likér, určite sa ani do môjho žalúdka nedostal a už aj letel von. Dva dni mi bolo zle a odvtedy som abstinent. Stačí mi keď si spomeniem na tu agresívnu oranžovú farbu - doteraz ani umelo farbené potraviny nekupujem.
Odporúčam ako dokonalú protialkoholickú liečbu - začať čo najskôr - podmienka je správne trafiť tú nesprávnu cestu alkoholu dolu - vlastne správnu cestu všade okolo, len nie dolu.

Vlastne som si na niečo pekné na Vianociach spomenula. Čarovanie. Lístočky od Lucie do Štedrého dňa, zametanie smetí po večeri a čakanie z ktorého smeru sa pes ozve... a krásne mrazivé noci plné hviezd, večerné alebo ranné zametanie snehu. Všade tma, len snehom tlmené zvuky dediny, hviezdy a sneh. Romantika.
Snáď ešte niekedy...
Krásne, šťastné a veselé....Také si ich urobíme len a len my. Nedajte si ich pokaziť ničím a nikým..

Tak pridám ešte jednu tragikomickú príhodu. Teda vtedy bola skôr tragická, komická až o pár dní, keď pominul šok. Iste si pamätáte za socíku obraz krásneho veľkého vianočného stromčeka v TV, na ňom ozdoby a PRSKAVKY. A keďže ja so sestrou sme cez Vianoce asi ako väčšina detí hltali rozprávky a telku, inšpirovali sme sa a po Novom roku, keď sme objavili prskavky, sme ich prskajúce zavesili na suchý januárový stromček. Výsledok: horiaci stromček, 2 deti stojace ako sochy a rýchlo behajúca mama s lavórom naplneným vodou. Chvalabohu stačili dva lavóry s vodou a stromček bol uhasený. Na pamiatku ostal gauč s predierkovaným poťahom, obhorené zvyšky stromčeka, čierna stena na mieste kde bol stromček a prepálený koberec.

ja si pamätám na 1 vianoce keď som videla prvý krát stromček krásne ozdobený a vianoce aké som nikdy doma nezažila. Mala som 11 a vo veľkej hale bol stromček 3 metre vysoký a krásne ozdobený bývala som ešte s 13 deťmi a boli to nadherne vianoce a na ten stromček nikdy nezabudnem.

Krásne .Pridám aj ja. Ešte za socíku sa nám pred vianocami pokazil vysávač. V tom čase zohnať rýchlo nový, uf proste umenie a tak sme všetky koberce zametali. Viete si predstaviť ten prach. Naši rodičia boli v tej dobe v práci a tak z bratmi sme mali stromček ozdobiť a popratať. Stromček bol ozdobený a mi sme zametali, otvorili sme samozrejme okná .A ... hádajte čo sa stalo? Stromček ten prievan nezniesol, spadol, gule sa porozbíjali. A mi /4 deti/ v šoku,čo teraz. Deti sú pravdaže vynaliezavé, tak sme stromček vyzdobili znovu a všetky rozbité gule sme dali do zadu a čakali či si to rodičia všimnú. Nevšimli si to, ale aj tak sme sa pri štedrej večeri priznali .