reklama

Je tu niekto dospelý?

Pridal/a filipka dňa 17. 04. 2008 - 19:57

reklama

Na mňa sa nedívajte ja to nie som. Určite nie dospelá.

Pamätám sa, ako som v puberte bola z ľudí sklamaná. Tá maska serióznosti a dôležitosti sa mi vôbec nepáčila. "Ja dospelá byť nechcem! A dúfam, že ani nebudem." Teraz si hovorím, že dospejem až v 50-ke, dovtedy budem len taký hlúpy cuciak. A po 50-ke príde moja druhá puberta (joj, ako ja si užijem, že moje deti už budú veľkéééé).
Keď som skončila v 18-tich školu, ten hrozný pocit... že čo teraz... to bol strach človeka, čo nevie čo chce, kto je a kam má ísť. Išla som, kde ma vietor zavial, robila som čo ma nebavilo, chodila po horách s partiou a hľadala kde je moje miesto na svete. Ale zo všetkého najviac som chcela, aby ma niekto ľúbil. Komplexy, plač a smútok boli mojimi vernými spoločníkmi.

Teraz som šťastná ako blcha, že už mám 31. Nejak som sa našla, dorástla, dozrela. Veci si robím po svojom, nie tak ako sa má, ale tak ako to mne vyhovuje. A už vôbec nechcem, aby ma niekto ľúbil, už mi stačí len svätý pokoj ku šťastiu. A aj keď ho nemám, akosi sa mi podarilo uviesť do svojho života vetu: Nemám sa dobre, ale dobre to znášam. Znášam to celkom dobre, že sa nemám dobre, he-he. Stále rovnako odmietam byť dospelá a žijem si svoj život veľkého dieťaťa spolu s dvoma malými deťmi. Ako mi je len dobre...


reklama

reklama

nielen žienka domáca, Št, 17. 04. 2008 - 20:53

Ked som vysla zo skoly, mala som 17 (8-rocny gympel) a presne som vedela (uz od skolky), ze chcem byt novinarka. Rok na masmedialnej komunikacii (vidina sirsieho uplatnenia) v TT ma presvedcil, ze zdanie klame a skusila som origos zurnalistiku. Nenaplnila ma. Kvietok Mala som dvacku na krku a ziaden napad, co so zivotom.
Kvietok
Kvietok
Kvietok
Kvietok
...este, ze som otehotnela a mam pre koho zit Veľký úsmev

Myslim, ze som trochu typ tej ambicioznej jednotkarky-dvojkarky (pred maturitou sa uz kopili aj ine znamky, ale na vyznamenanie som na konci roka obvykle vzdy vytiahla), ktora uz od materskej skoly vie, akym smerom sa bude vyvijat jej zivot. Len som nemala podporu ani v rodine a koniec-koncov ani v dovtedy celozivotnom partnerovi; netusila som, ake shitne a nenarocne su univerzity v SVK;no a v zavere to rastuce brusko. Dnes som stastna, ze moje kroky smerovali k Ondrikovi - laske mojho zivota a ani Jakubka by som nevymenila za ziaden titul ani karieru; nie je to len take klise - je to pravda pravduca Úsmev Ktovie kedy dospejem. Keby to bolo na mne, netrvam na tom Slnko

dvojcata a ja, Pi, 18. 04. 2008 - 07:21

ahoj, ja som dospela asi az na dialyze, inak ani vdaka dvojcatam som asi dospiet nechcela, nie pre to ze by som nechcela prijat zodpovednost za svoj zivot i zivot mojich deti, jednoducho si to dieta v sebe stale tak nejak pestujem, je to tak lepsie, lebo zivot mi pripada jednoduchsi Úsmev A tesim sa ze ako budu deticky rast, tak ja budem mladnut, ved v tridsiatke aj nieco som sa naucila korculovat a tak hadam sa s detmi naucime i lyzovat Úsmev
Dospievam vzdy iba na dialyze, 12 hodin tyzdennne vnimam krutost zivota, ale staci aby sa tie moje deticky na mna sladko usmiali a partner ma objal a opat je svet detskejsi a veselsi Úsmev

maci, Pi, 18. 04. 2008 - 07:44

Ja som dospela v 97roku.Tri dni pred odchodom na dovolenku do chorvátska mi lekárka oznámila,že musím ísť na dialýzu ak odídem už sa nemusím živa vrátiť.Ešteže som stihla mať deti,vtedy mali 5 a 2r.Sedem rokov som strávila na dialýze a dúfala každým dňom,že sa to stane a mňa transplantujú.Ten deň prišiel 20.8.2004.Dvojčata a ja strááááášne držím palce,aby sa aj tebe čo najskôr podarila úspešná transplantácia.Slnko Slnko Slnko

dvojcata a ja, Pi, 18. 04. 2008 - 14:45

Ahoj Maci, taketo slova ma vzdy potesia, ked zistim ze niekomu aj ta dialyza vysla, mam pocit ze tu su len dlhorocny pacienti, 10/15 rokov bez transplantacie Smútok verim a dufam aj aj uz len kvoli deticka. Drzim palce, aby ti oblicka vydrzala do 100 rokov Úsmev

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 08:46

1. Skus sa tvarit nedospelo, ked Ti -nasť rocni zacnu hovorit teta. A mozes aj s kvietkov venceky viazat, budes pre nich znovu len sibnuta teta Úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe

2. Ty nechces aby Ta niekto lubil? Mozno si sklamana, laskou oklamana. Ale nevzdavaj to! Bez lasky to stoji za prt. Slnko

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 11:45

Unbi, tá teta mi žily netrhá. Na to som si zvykla dosť skoro po dvaciatke. Oveľa viac mi vadilo, keď mi predavačky hovorili chlapče aj keď som mala sukňu a dlhé vlasy. Hrozné!

2. Láska mi nechýba ku šťastiu. Určite nie od chlapa. Myslím si, že je dôležitejšie sa naučiť práveže ŽIŤ BEZ LÁSKY a byť aj tak šťastná. Lebo svoj život som začínala tak, že som prahla po niekom, kto by ma mal rád a nikam to neviedlo. Takže v tomto s tebou nesúhlasím, ja myslím, že život stojí za to aj keď je bez lásky (k chlapovi).

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 12:59

To mas pravdu Fifi, ani ja by som nechcel mat lasku s chlapom Veľký úsmev Chichocem sa

Hlavne, ze si spokojna Kvietok

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 13:12

Ja som vedela, že tam mám dať lomítko a spomenúť aj ženu!
A Fifi mi nehovor. Moja listová skratka je .f. Ak sa ti nechce písať dlhé filipka, napíš krátke .f.Úsmev

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:21

Mila "krátke .f." Chichocem sa Mala si dat veru lomitko. Dnes mi je tak zvlastne... bol som most a uz po mne presli dva nakladne vlaky.

Pekny vikend prajem, Filipka Slnko

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 13:26

Niekto ťa zvozil? Chlapčiatko chúďatko, povedz čo strašné sa ti stalo...Plačem

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:31

Filipinka zlata, som len unaveny. Chodievam spat o pol dvanastej a vcera som spravil velku chybu. Isiel som spat skor, o desiatej. Rano som sa zobudil ako po prebdenej noci, ledva pozeram spod viecok, pijem caj a je mi ako kolajnici, ktora davno po pouziti, ale este stale po nej chodia tie vlaky.

Takze nic zle mi nie je Mrkám

svetlana (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:34

kecas Veľký úsmev, ja som predvcera zaspala okolo jedenastej (spadol mi internet Úsmev) a bola som potom vyspata ako uz davno nie Úsmev Dnes ale uz v starom znamom rytme .... ale co na tom, zajtra doobeda dospime Mrkám

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:38

HA HA HA, ze doobeda dospime. To nemas doma taku ako je nasa Helusa? Dnes k nam dorazila 5:30 aj s kocikom a babikou. Ja som akurat vstaval... Predpokladam, ze uz moje krasotinky uz nespali. Takze v sobotu rano budem hore o 6:30. Hura vikend!!! Slnko

svetlana (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:42

to mate nejaky genovy problem ... Chichocem sa nase dietky su v spani rano po mne Úsmev skutocne NIKDY nevstavali o takych casoch ... ani jeden. aj cez vikend najskor o takej pol deviatej, deviatej ... a mi to mame potom s muzom na striedacku, raz vstane jeden, raz druhy.

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 13:42

Spať o pol dvanástej? Alebo jedenástej??? Ste blázni, či čo? Ja chodím spať o deviatej a jedine vďaka tomu žijem (ešte kojím)! Aj tak zívam jak chorá deň čo deň. Mrkám Vyplazený jazyk

svetlana (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:44

skor by som povedala: zaspavat pred polnocou ... co to je ??? Úsmev
ale mne rano zvoni az o 6:30.

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:45

Vidis?! Vidis TO?!!! Chodis o deviatej spat a potom si zivajuca kojička. Tak to riskni a chod spat o pol dvanastej, budes ako rybicka - kojička Áno. A toho humoru co bude z Teba srsat Chichocem sa

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 13:52

Už som skúšala a keď ponocujem, týždeň dospávam. Ale už sa to blíži, keď nebudem kojička. A užijem si ponocovanie tiež.Mrkám

Unbelami (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:58

Vsetko sa meni Úsmev. Pridu ine trable ako ponocovanie pri nespiacom babätku. My ked sme sli neskoro spat sme si hovorili, tak a teraz nam to Hela nandá. Chichocem sa Lahli sme si a o 5 minut hlasita alarma Veľký úsmev. Nastastie mam blok na zvuky a Kuschelka je super mamicka.

eifelovka, Pi, 18. 04. 2008 - 18:51

Aaaaaa dnes bol piatok, to preto sa to tu tak "rozbehlo" s naladickou Veľký úsmev

tanka, Pi, 18. 04. 2008 - 09:01

Ja mám momentálne 29 r. a cítim sa dospelá Vyplazený jazyk .
Dospela som, ke´d som si uvedomila, že sa musím postaviť na vlastné nohy. nečakať nečinne na zázrak, ale začať konať. Tak som konala - podala o rozvod, a začala bojovať nielen za seba, ale aj za moje deti a za naše šťastie. Vtedy som mala 27 rokov.
Bez toho by som bola možno doteraz nedospelá Úsmev

Orsolina, Pi, 18. 04. 2008 - 10:33

No tak to hej...ja som tiez skoro dospela,teda mam 31 a tiez sa citim dospela.Zato mam zivotneho partnera,medzi nami je viacej ako 15-rocny vekovy rozdiel,ale je velky fesak,baby stale nanho "pokukuju",no a ten je naozaj este nedospely...Tak fakt,mam vela krat pocit,ako je to mozne ze je furt taky nedospely.No a to robi nas vztah,nasu lasku zaujimavou,lebo on ma obohacuje svojou nadospelostou a ja jeho mojou dospelostouVeľký úsmev

Tuláčka, Pi, 18. 04. 2008 - 11:23

No tak ja keď budem dospelá (najprv sa mi podarilo napísať, že doslepa Váľam sa od smiechu po podlahe ) ...tak si kúpim vaňu plnú zmrzliny a škôlku, kde sa budem môcť celý deň hrať.
Kedysi som si myslela, že ked budem mať strašne veľa rokov (asi 20), tak príde dospelosť a zrazu budem všetko vedieť robiť správne a budem taka zodpovedná a múdra a ... a dnes keď hľadím na novú vrásku v zrkadle, tak si uvedomujem, že nádeje, že sa to splní som sa už dávno vzdala - že by toto znamenalo, že som dospela??? Veľký úsmev

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 11:38

Baby ďakujem za komentáre, je to veľmi zaujímavé čítaníčko, čo ste tu popísali.Kvietok Objímam

denisa123, Pi, 18. 04. 2008 - 11:45

Ja mam 31 a ked sa mi blizilo k 18 tak som si hovorila,no pockajte,ja nebudem robit take chyby ako vy....Rocky prechadzaju pomedzi prsty a ja som stale taka besna,rehotava koza,ako ked som mala tych krasnych 18...Ked ideme po meste a rehoceme sa s kamoskou na plnu hubu,tak sa ludia na nas pozeraju,ze nam sibe.A tie nase komentare na ich pohlady...Bozkávam pubertacky....Ale je mi takto dobre,viem,ze aj mojmu synovi sa paci hudba ako mneChichocem sa Chichocem sa, len nas tatik ma s nami problem, ked reve radio, ale co uz...Mrkám

klodik, Pi, 18. 04. 2008 - 13:29

No ja som sa vždy pýtala čo to tí ľudia trepú o akej dospelosti?Ja neviem čo to znamená tak klasicky byť dospelá...Pýtam sa či tu ide o vek, alebo o životné skúsenosti.Niektorí ľudia sa tvária, že sú dospelí, ako vedia správne konať a vždy konať tak ako sa máVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Pre mňa je dospelosť o niečom celkom inom.pre mńa je dospelosť o schopnosti vnímať svoj život, o schopnosti posúvať sa vpred´, nemyslím tým čo sa kariéry týka, alebo vlastnenia nejakých vecí, ale o schopnosti duchovne rásť...V mojom živote bolo viac takých prelomových udalostí ktoré ma posunuli vpred, ale momentálne ďalšiu skúšky životnej zrelosti, alebo nazvyme to dospelosti skladám v týchto dňoch.S manželom sme 5 rokov manželstve ktoré nás vzájomne neuspokojuje tak ako to bolo kedysi...Hľadáme odpoveď na otázku kam sa posunúť aby nám obom bolo dobre...Je to rozvod? Je to nejaký krok ktorý sme mali spoločne urobiť a neurobili sme ho? Myslím že pre seba som túto skúšku zložila a viem si správne odpovedať. Konečne si viem po piatich rokoch vzájomného trápenia sa odpovedať a viem, že som chcela lásku, pochopenie, ale tak akosi opatrne. veď ma ĺúb, dôveruj mi, miluj ma,ale nezrańuj ma, neubližuj mi, nerob veci ktoré bolia.a keď ich robíš tak pochop že ich robím aj ja. Keď mi ubližuješ ty, tak mám právo byť hnusná aj ja-tak takéto dialógy som v posledné roky viedla sama zo sebou...lenže to je takáááá do neba volajúca kravina že až...pochopila som a som zrelšia o jednu veľkú skúsenosť.Že láska si nekladie podmienky,láska sa nepotrebuje pomstiť, láska nepotrebuje opätovať nevšímavosť, nezáujem...láska nehľadá cestičky ako oplatiť bolesť, ale láska hľadá cestu ako povedať toto a toto ma bolí, ale ja nechcem tebe takto ubližovať, ja nechcem aby si ty niekedy trpel tak ako trpím ja tvojou vinou...Neviem ako túto spoločnú skúšku dospelosti zvládne môj manžel, ale mne je konečne, konečne po piatich rokoch dobre.5 rokov som žila a konala akoby v nejakom kŕči, ale konečne sa cítim dobre a spokojne...Tak asi toto ja vnímam ako schopnosť dívať sa na život dospelácky a zrelo...

svetlana (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 23:42

Klodik, blahozelam v takemu poznaniu Tlieskam Kvietok

klodik, So, 19. 04. 2008 - 14:57

Svetlanka dlho som to mala niekde hlboko v srdiečku, ale stále som mala pocit, že keď budem taaak veľmi úprimná manžel ma ešte dokáže raniť. Naposledy keď sme sa rozprávali tak sme to akosi ukončili tým, že sa treba pohnúť vpred- možno aj každý sám a riešiť našu situáciu rozvodom. A zrazu som sa cítila akási ľahučká a oslobodená. zrazu som si uvedomila, že to mi už teda viac nemôže ublížiť keďže sa chce rozviesť...A zistila som že zo strachu, ktorý trval 5 rokov som mu vlastne nikdy otvorene nepovedala, čo sa dialo v mojom vnútri celý ten čas...vždy keď ublížil nedokázala som ho milovať, len som mu to vždy chcela dať pocítiť ako to veľmi bolí...Ale láska sa nepomstí...láska proste miluje...

lilly, Pi, 18. 04. 2008 - 13:30

no mne sa dnes stalo, ze si idem po ulici s kocikom, za mnou syn na auticku. v branke stal nejaky pan a hovori mi: stratili ste braceka. nestaci vam (maly bol asi tri metre za mnou).
A ja vravim: nie braceka, ale syna. a tu v kociku mam dcerku.
A on sa do mna hned pustil: Nebudte sprosta, vsak vidim ze mate patnast. to uz aj patnastrocne mozu mat dve deti?! (k tomu mudry odsudzujuci pohlad, ze hladte kam ta mladez speje.)
takmer som sa urazila, ale rozhodla som sa nevynadat mu a obratila som to na zart, ze ma tesi, ze ma vidi taku mladu, ale ja mam 30 a mozem mu aj obcianku ukazat, ak mi neveri.
Tak potom sa uz zasmial aj on. ze vraj si ma manzel musi strazit. ze to k nam lozia napadnici aj oknom. (kiezby, ach)
Inak asi navzdy ostanem take decko. co uz so mnou. mozno si myslite, ze je to fajn, vyzerat stale mlado, ale keby ste denne zapasili s problemom, ze vam bez rozpakov tykaju a este sa do vas navazaju ako do drzeho pubertiaka, co sa chce tvarit dospelo (ale v 30tke predsa na dospelost narok mam, nie?), prestalo by vas to rychlo bavit. niekedy mam chut nosit tricko s napisom vpredu: "Nie, nemam 15." a vzadu: "Ano, to su moje deti, nie surodenci. A NETYKAJTE MI!!!"

svetlana (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 13:38

he, tak ja sa citim na jednej strane "pre-dospela", na druhej strane nemam podla mna nejaky exra velky pocit zodpovednosti za svoje deti (aspon mi nie je jasna terminologia Mrkám).
NO a pred kratkym casom som zacala cvicit u takej jednej novej zienky (mame kopu srandy, rozprava francuzsky a ja nerozumiem fr. ani slovo ... teda uz rozumiem Veľký úsmev) a ta bola sokovana, ked som sa priznala vekom, lichotnicka jedna, odhadovala 24 Úsmev este mozne, ze som jej lamanej anglictine nerozumela Chichocem sa

eifelovka, Pi, 18. 04. 2008 - 18:51

Filipka, dlho predlho som sa nedostala k pc, tak ti aspon takto odpisujem, ze "zijem a som" a ked najdem trosku casu napisem aj mailika Úsmev
Ja neviem kedy dospejem Veľký úsmev Zivotnych rozhodnuti a vaznych rozhodnuti bolo uz v zivote vela kedy som si hovorila, ze som dospela do dospelej osoby Úsmev a potom som hned za tym urobila nejaku kravinu ako pubertacka Veľký úsmev Ale mozno je dobre, ze clovek presne neviem kade a kam a preco a naco a zaco.. ved by to bola nuda, keby sme mali vsetko nalinajkovane Úsmev

filipka, Pi, 18. 04. 2008 - 20:58

Ešte to tak, aby si si dovolila nebodaj zomrieť! To máš zakázané, dievča, ano?Váľam sa od smiechu po podlahe
Ináč ja chodím do mailu tak raz za týždeň, takže som ešte nezistila, že si nenapísala. A viem, že si vyťažená, tak ani nečakám že rýchlo odpíšeš. Ale že raz odpíšeš, to viem.Úsmev Slnko

svetlana (bez overenia), Pi, 18. 04. 2008 - 23:27

Hmm, Efi a ako sa pracuje ? Naplnilo ocakavania ?

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama